< लूका 2 >
1 उन दिनों में ऐसा हुआ कि क़ैसर औगुस्तुस की तरफ़ से ये हुक्म जारी हुआ कि सारी दुनियाँ के लोगों के नाम लिखे जाएँ।
Ce tloek awh Rom qam khui boeih boeih awhkaw thlanghqing thlangmi noet aham Kaisar Augustus ing awi pehy.
2 ये पहली इस्म नवीसी सूरिया के हाकिम कोरिन्युस के 'अहद में हुई।
(Vetaw Siria qam awh Quirinius ce qam ukkung boei na a awm awh thlangmi noetnaak lamma cyk na awm hy.)
3 और सब लोग नाम लिखवाने के लिए अपने — अपने शहर को गए।
Cedawngawh thlang boeih ing ming cazin peek aham a mimah a khaw na cet boeih boeih uhy.
4 पस यूसुफ़ भी गलील के शहर नासरत से दाऊद के शहर बैतलहम को गया जो यहूदिया में है, इसलिए कि वो दाऊद के घराने और औलाद से था।
Cedawngawh Joseph awm David cahlah na a awm a dawngawh, Kalili qam Nazareth awhkawng Judah qam David a khaw Bethlehem na cet hy.
5 ताकि अपनी होने वाली बीवी मरियम के साथ जो हामिला थी, नाम लिखवाए।
Ming cazin pek a hamna a zu am kang, phyihsu nawh naa ak awm tawm Meri ingqawi cet hy nih.
6 जब वो वहाँ थे तो ऐसा हुआ कि उसके वज़ा — ए — हम्ल का वक़्त आ पहुँचा,
Cawh a ni awm awh, naa a thangnaak hly khawnghi ce nawh,
7 और उसका पहलौठा बेटा पैदा हुआ और उसने उसको कपड़े में लपेट कर चरनी में रख्खा क्यूँकि उनके लिए सराय में जगह न थी।
Cehlai a cakcyk pa ca ce ta nawh, khin pahnaak im ama hoeng a dawngawh hi ing zawl nawh vaitaw aihkawng awh soei hy.
8 उसी 'इलाक़े में चरवाहे थे, जो रात को मैदान में रहकर अपने गल्ले की निगहबानी कर रहे थे।
Cawh a qam khuiawh tuu ak khaikhqi ce kqawng na awm unawh, khawmthan awh tuukhqi ce qeh uhy.
9 और ख़ुदावन्द का फ़रिश्ता उनके पास आ खड़ा हुआ, और ख़ुदावन्द का जलाल उनके चारोंतरफ़ चमका, और वो बहुत डर गए।
Bawipa ak khan ceityih phynoet ce a mingmih a venawh dang pe nawh, Bawipa a boeimangnaak ing a mingmih a kengsam ce coei qungtheng saw, cedawngawh a mingmih ing kqih uhy.
10 मगर फ़रिश्ते ने उनसे कहा, डरो मत! क्यूँकि देखो, मैं तुम्हें बड़ी ख़ुशी की बशारत देता हूँ जो सारी उम्मत के वास्ते होगी,
Cehlai khan ceityih ing a mingmih a venawh, “Koeh kqih uh. Nangmih a venawh thlang boeih aham ym ak awm soeih awithang leek ka kqawn law ni.
11 कि आज दाऊद के शहर में तुम्हारे लिए एक मुन्जी पैदा हुआ है, या'नी मसीह ख़ुदावन्द।
Tuhngawi David a khawk khuiawh thawngkung ce nangmih aham thang hawh hy; anih cetaw Khrih Bawipa ni.
12 इसका तुम्हारे लिए ये निशान है कि तुम एक बच्चे को कपड़े में लिपटा और चरनी में पड़ा हुआ पाओगे।'
Ve ve nangmih aham hatnaak na awm kaw: Naasen hi ing zawl unawh aihkawng awh ami soei ce hu kawm uk ti,” tinak khqi hy.
13 और यकायक उस फ़रिश्ते के साथ आसमानी लश्कर की एक गिरोह ख़ुदा की हम्द करती और ये कहती ज़ाहिर हुई कि:
Kawlhkalh ca awh khan benna kaw thlang kqeng ce khan ceityihkhqi mi dang law unawh, Khawsa ce kyihcah uhy,
14 “'आलम — ए — बाला पर ख़ुदा की तम्जीद हो और ज़मीन पर आदमियों में जिनसे वो राज़ी है सुलह।”
“Sawsang soeih awh Khawsa boeimang seitaw, khawmdek awh amah kaw ak tawng khqik khan awh qoepnaak awm seh,” tinawh kyihcah uhy.
15 जब फ़रिश्ते उनके पास से आसमान पर चले गए तो ऐसा हुआ कि चरवाहों ने आपस में कहा, “आओ, बैतलहम तक चलें और ये बात जो हुई है और जिसकी ख़ुदावन्द ने हम को ख़बर दी है देखें।”
Khan ceityihkhqi ing a mingmih ce cehta khqi nawh khawk khan na a mi ceh coengawh, tuukhaikhqi ing, “Bethlehem na cet unawh Bawipa ing ak kqawn law ce toek lah usih,” ti uhy.
16 पस उन्होंने जल्दी से जाकर मरियम और यूसुफ़ को देखा और इस बच्चे को चरनी में पड़ा पाया।
Cedawngawh ang tawnna cet unawh, Meri, Joseph ingkaw aihkawng awhkaw ami soei naaca ce hu uhy.
17 उन्हें देखकर वो बात जो उस लड़के के हक़ में उनसे कही गई थी मशहूर की,
Naaca ce a mi huh awh, ve naaca akawng cekkhqi venawh kqawn peek na ak awm ce thlangkhqi venawh kqawn pe uhy,
18 और सब सुनने वालों ने इन बातों पर जो चरवाहों ने उनसे कहीं ता'ज्जुब किया।
tuukhaikhqi ing amik kqawn peek awi ak zakhqi boeih ing amik kawpoek kyi hy.
19 मगर मरियम इन सब बातों को अपने दिल में रखकर ग़ौर करती रही।
Cehlai Meri ingtaw cawhkaw ik-oeihkhqi boeih ce ak kawlung khuiawh khoem nawh poek hy.
20 और चरवाहे, जैसा उनसे कहा गया था वैसा ही सब कुछ सुन कर और देखकर ख़ुदा की तम्जीद और हम्द करते हुए लौट गए।
A mingmih a venawh ak kqawn peek amyihna ik-oeihkhqi boeih ce hu unawh a ming zaak a dawngawh Khawsa ang ming zoeksang nawh kyihcah doena tuukhaikhqi ce voei uhy.
21 जब आठ दिन पुरे हुए और उसके ख़तने का वक़्त आया, तो उसका नाम ईसा रख्खा गया। जो फ़रिश्ते ने उसके रहम में पड़ने से पहले रख्खा था।
Ak kqeet nyn, chahhui qeetnaak tym a pha awh, a nu ing a phyihsu hlanawh khan ceityih ing ak kqawn peek amyihna Jesu tinawh ang ming sui hy.
22 फिर जब मूसा की शरी'अत के मुवाफ़िक़ उनके पाक होने के दिन पुरे हो गए, तो वो उसको येरूशलेम में लाए ताकि ख़ुदावन्द के आगे हाज़िर करें
Mosi a anaa awi amyihna ciimcaih sak naak khawnghi ce a pha awh, Joseph ingkaw Meri ing Jesu ce Bawipa venawh suum aham Jerusalem na ceh pyi hy nih,
23 (जैसा कि ख़ुदावन्द की शरी'अत में लिखा है कि हर एक पहलौठा ख़ुदावन्द के लिए मुक़द्दस ठहरेगा)
(Bawipa a anaa awi awh, “Ak cykcah capa taw Bawipa aham hoep a hamna awm hy,” tinawh qee na a awm a dawngawh),
24 और ख़ुदावन्द की शरी'अत के इस क़ौल के मुवाफ़िक़ क़ुर्बानी करें, कि फ़ाख़्ता का एक जोड़ा या कबूतर के दो बच्चे लाओ।
Bawipa a anaa awi awh ak kqawn amyihna: kqawng kqukkqu phqek hih am awhtaw im kqukkqu phqek hih ce bulnaak sainaak aham khyn hy nih.
25 और देखो, येरूशलेम में शमौन नाम एक आदमी था, और वो आदमी रास्तबाज़ और ख़ुदातरस और इस्राईल की तसल्ली का मुन्तज़िर था और रूह — उल — क़ुद्दूस उस पर था।
Cawh Jerusalem khawk khuiawh Simon ak mingnaak thlang pynoet ce awm hy, anih cetaw thlak dyng ingkaw Khawsa ak kqihchah thlang na awm hy. Anih ing Israel thlangkhqi ngaihding sakkung ce a na qeh nawh, Ciim Myihla ing awm pyi hy.
26 और उसको रूह — उल — क़ुद्दूस से अगवाही हुई थी कि जब तक तू ख़ुदावन्द के मसीह को देख न ले, मौत को न देखेगा।
Bawipa a Khrih ce a huh hlan dy am thi kawp ti, tinawh Ciim Myihla ing a na sim sak hawh hy.
27 वो रूह की हिदायत से हैकल में आया और जिस वक़्त माँ — बाप उस लड़के ईसा को अन्दर लाए ताकि उसके शरी'अत के दस्तूर पर 'अमल करें।
Ciim Myihla a hqui sawinaak ak caming bawkim khuina ce cet hy. Anaa awi ing a ngoe amyihna naaca Jesu ak khan awh sai hly kawi sai sak aham a nu ingkaw a pa ing a ni law pyi awh,
28 तो उसने उसे अपनी गोद में लिया और ख़ुदा की हम्द करके कहा:
Simon ing lo nawh a kut awh ak pawm coengawh Khawsa ce kyihcah hy:
29 “ऐ मालिक अब तू अपने ख़ादिम को अपने क़ौल के मुवाफ़िक़ सलामती से रुख़्सत करता है,
“Boeimang Bawipa, nak awitaak amyihna, na tyihzawih ve ngaihqep na ceh sak hawh kawp ti.
30 क्यूँकि मेरी आँखों ने तेरी नजात देख ली है,
Ikawtih na hulnaak awi ce ka mik ing hu hawh nyng,
31 जो तूने सब उम्मतों के रु — ब — रु तैयार की है,
thlang boeih a mik huh awh nang ing nang dang sak ce,
32 ताकि ग़ैर क़ौमों को रौशनी देने वाला नूर और तेरी उम्मत इस्राईल का जलाल बने।”
Gentelkhqi venawh vangnaak ak dang hly kawi ingkaw nak thlang Israelkhqi boeimangnaak hly kawi ce,” tinawh kqawn hy.
33 और उसका बाप और उसकी माँ इन बातों पर जो उसके हक़ में कही जाती थीं, ता'ज्जुब करते थे।
Naasen awh anih ing cemyihna awi ak kqawn ce a nu ingkaw a pa ing a ning zaak awh a ning ngaih na kyi hy.
34 और शमौन ने उनके लिए दु'आ — ए — ख़ैर की और उसकी माँ मरियम से कहा, “देख, ये इस्राईल में बहुतों के गिरने और उठने के लिए मुक़र्रर हुआ है, जिसकी मुख़ालिफ़त की जाएगी।
Cekcoengawh cekkhqi ce Simeon ing zoseennaak a peek coengawh a nu Meri a venawh: “Vawhkaw naasen ve Israel khqik khuiawh thlang khawzah ang tluuknaak ingkaw a thawhnaak na awm kaw, thlang ing amak nep na ak kqawnnaak aham hatnaak ingkaw,
35 बल्कि तेरी जान भी तलवार से छिद जाएगी, ताकि बहुत लोगों के दिली ख़याल खुल जाएँ।”
thlang khawzah a lingbyi poeknaak ce ang dang thainaak hamna awm kaw. Na lingbyi awm zawzi ing sun law poelh hyn kawm uh,” tina hy.
36 और आशर के क़बीले में से हन्ना नाम फ़नूएल की बेटी एक नबीया थी — वो बहुत 'बूढ़ी थी — और उसने अपने कूँवारेपन के बाद सात बरस एक शौहर के साथ गुज़ारे थे।
Cawh Asher pilnam ak khui awhkaw Phanuel a canu Anna ak mingnaak nu tawngha pynoet ce awm lawt hy. Anih cetaw nucawng hawh hy; a va ingqawi kum khqih doeng ni anik chungvaa,
37 वो चौरासी बरस से बेवा थी, और हैकल से जुदा न होती थी बल्कि रात दिन रोज़ों और दु'आओं के साथ इबादत किया करती थी।
cekcoengawh a kum kqeetkip hlaihphli dy nuhai na awm hy. Bawkim ce a cehtaak kaa qoe na buh zeih cykcahnaak ing khawthan khawdai Khawsa ce bawk hy.
38 और वो उसी घड़ी वहाँ आकर ख़ुदा का शुक्र करने लगी और उन सब से जो येरूशलेम के छुटकारे के मुन्तज़िर थे उसके बारे में बातें करने लगी।
Cawh anih ce cekkhqi venna cet nawh, Khawsa venawh zeelnaak awi ak kqawn coengawh Jerusalem hulnaak ak ngaih-ukhqi boeih a venawh cawhkaw naasen akawng ce kqawn pek khqi hy.
39 और जब वो ख़ुदावन्द की शरी'अत के मुवाफ़िक़ सब कुछ कर चुके तो गलील में अपने शहर नासरत को लौट गए।
Bawipa a anaa awi ing a kykkhqi boeih ce Joseph ingkaw Meri ing a ni sai boeih coengawh, Kalili qam awhkaw a nimah a khaw Nazareth na ce voei hy nih.
40 और वो लड़का बढ़ता और ताक़त पाता गया और हिक्मत से मा'मूर होता गया और ख़ुदा का फ़ज़ल उस पर था।
Naasen ce bau law hqui nawh ak tha awm law hy; cyihnaak ing be law nawh, Khawsa am qeennaak ce ak khan awh awm hy.
41 उसके माँ — बाप हर बरस 'ईद — ए — फ़सह पर येरूशलेम को जाया करते थे।
Loentaak poei pan aham Jerusalem na a nu ingkaw a pa taw kum qoek awh cet poepa hy nih.
42 और जब वो बारह बरस का हुआ तो वो 'ईद के दस्तूर के मुवाफ़िक़ येरूशलेम को गए।
A kum hlaihih a law awh, a mi ceh khawi amyihna, cawhkaw poei ak pan na cet uhy.
43 जब वो उन दिनों को पूरा करके लौटे तो वो लड़का ईसा येरूशलेम में रह गया — और उसके माँ — बाप को ख़बर न हुई।
Poei ang poeng coeng khawna a ming voei awh naasen Jesu taw awm hyt saw a nu ingkaw a pa ing am sim hy nih.
44 मगर ये समझ कर कि वो क़ाफ़िले में है, एक मंज़िल निकल गए — और उसके रिश्तेदारों और उसके जान पहचानों में ढूँडने लगे।
Thlang ak voeikhqi anglakawh awm lawt hy voei tinawh poek nih nawh, khawnghi hypoet a ni ceh coengawh, ami cakawkhqi ingkaw ami pyikhqi venawh sui hy nih.
45 जब न मिला तो उसे ढूँडते हुए येरूशलेम तक वापस गए।
A mani huh law voel awhtaw, anih ak sui na Jerusalem na hlat tlaih hy nih.
46 और तीन रोज़ के बाद ऐसा हुआ कि उन्होंने उसे हैकल में उस्तादों के बीच में बैठा उनकी सुनते और उनसे सवाल करते हुए पाया।
Khaw thum voei a ni sui coengawh bawkim khuina hu hy nih, cawngpyikung khqing lak awh ngawi nawh a mingmih ak awih kqawnkhqi ce ngai nawh awikhqi a na doet khqi hui awh hu hy nih.
47 जितने उसकी सुन रहे थे उसकी समझ और उसके जवाबों से दंग थे।
Anih a simnaak ingkaw am hlatnaak awi ak zakhqi boeih ce amik kawpoek kyi hy.
48 और वो उसे देखकर हैरान हुए। उसकी माँ ने उससे कहा, “बेटा, तू ने क्यूँ हम से ऐसा किया? देख तेरा बाप और मैं घबराते हुए तुझे ढूँडते थे?”
A nu ingkaw a pa ing a ni huh awh, a nik kawpoek kyi hy. A nu ing, “Ka capa, kawtih vemyihna nani sai hy? Na pa ingkaw kai ingtaw ly doena ni sui nih nyng,” tina hy.
49 उसने उनसे कहा, “तुम मुझे क्यूँ ढूँडते थे? क्या तुम को मा'लूम न था कि मुझे अपने बाप के यहाँ होना ज़रूर है?”
Anih ing, “Ikaw hamna nani sui nih? Ka pa im awh awm kaw ti amna ni sim nawh nu?” tina qawi hy.
50 मगर जो बात उसने उनसे कही उसे वो न समझे।
Cehlai a ningnih a venawh ak kqawn peek awi ce am zasim hy nih.
51 और वो उनके साथ रवाना होकर नासरत में आया और उनके साथ' रहा और उसकी माँ ने ये सब बातें अपने दिल में रख्खीं।
A ningnih a hu awh Nazareth khaw na cet nawh anik awi ce ngaih pe qawi hy. Cehlai a nu ingtaw cawhkaw ik-oeihkhqi boeih ce ak kawlung khuiawh koem hy.
52 और ईसा हिक्मत और क़द — ओ — क़ियामत में और ख़ुदा की और इंसान की मक़बूलियत में तरक़्क़ी करता गया।
Jesu taw cyihnaak ing taai khqoet khqoet nawh, Khawsa ingkaw thlanghqing a mik cuuk kawtlaak na awm khqoet khqoet hy.