< Ilu 18 >
1 Onye ihe mmadụ na-adịghị amasị na-agbaso naanị ọchịchọ nke ya onwe ya, na-alụsokwa ezi nzube niile ọzọ ọgụ.
人と交わりをしない者は口実を捜し、すべてのよい考えに激しく反対する。
2 Nghọta adịghị atọ onye nzuzu ụtọ. Naanị ihe ọ maara bụ ikwu uche ya.
愚かな者は悟ることを喜ばず、ただ自分の意見を言い表わすことを喜ぶ。
3 Mgbe onye ajọ omume na-abata, ka nleda anya na-abata, otu a kwa nkọcha na-eweta ihere.
悪しき者が来ると、卑しめもまた来る、不名誉が来ると、はずかしめも共にくる。
4 Okwu ọnụ niile bụ mmiri dị omimi, ma amamihe dị ka mmiri iyi na-asọ asọ.
人の口の言葉は深い水のようだ、知恵の泉は、わいて流れる川である。
5 Ọ dịghị mma ime ka ikpe gara onye mere ihe ọjọọ, si otu a gbochie onye aka ya dị ọcha inweta ikpe ziri ezi.
悪しき者をえこひいきすることは良くない、正しい者をさばいて、悪しき者とすることも良くない。
6 Egbugbere ọnụ ndị nzuzu na-ebutere ha esemokwu, ọnụ ha na-ebutere ha ihe otiti.
愚かな者のくちびるは争いを起し、その口はむち打たれることを招く。
7 Ọnụ onye nzuzu na-etinye ya na nsogbu, egbugbere ọnụ ya bụ ọnya nye mkpụrụobi ya.
愚かな者の口は自分の滅びとなり、そのくちびるは自分を捕えるわなとなる。
8 Okwu niile nke onye na-agba asịrị na-ekwu dịka iberibe nri nʼatọ ezi ụtọ, ha na-agbadakwa nʼime ime ala afọ.
人のよしあしをいう者の言葉はおいしい食物のようで、腹の奥にしみこむ。
9 Onye dị umengwụ nʼọrụ ya bụ nwanne nke onye mbibi.
その仕事を怠る者は、滅ぼす者の兄弟である。
10 Aha Onyenwe anyị bụ ụlọ elu e wusiri ike, ndị ezi omume na-agbaba nʼime ya izere ndụ.
主の名は堅固なやぐらのようだ、正しい者はその中に走りこんで救を得る。
11 Akụ ndị ọgaranya bụrụ ha obodo e wusiri ike, ọ bụkwa mgbidi dị elu nke a na-apụghị ịmafe nʼechiche ha.
富める者の富はその堅き城である、それは高き城壁のように彼を守る。
12 Tupu mmadụ adaa obi ya na-ejupụta na nganga, ma inwe obi umeala na-eweta nsọpụrụ.
人の心の高ぶりは滅びにさきだち、謙遜は栄誉にさきだつ。
13 Inye ọsịsa okwu tupu mmadụ ege ntị bụ enweghị uche na ihe ihere.
事をよく聞かないで答える者は、愚かであって恥をこうむる。
14 Ọ bụ mmụọ mmadụ na-akwado ya nʼoge nrịa nrịa, ma mmụọ e tipịara etipịa, onye pụrụ ibuli ya?
人の心は病苦をも忍ぶ、しかし心の痛むときは、だれがそれに耐えようか。
15 Obi onye nwere nghọta na-enweta ihe ọmụma, nʼihi na ntị onye maara ihe na-achọpụta ya.
さとき者の心は知識を得、知恵ある者の耳は知識を求める。
16 Onyinye mmadụ na-akwara ya ụzọ sara mbara, ọ na-edubakwa ya nʼihu ndị dị elu.
人の贈り物は、その人のために道をひらき、また尊い人の前に彼を導く。
17 Nʼikpe onye buru ụzọ kwuo ihe na-ese na-adị ka onye ikpe gaara, tutu ruo mgbe mmadụ bịara bido ịjụ ya ajụjụ.
先に訴え出る者は正しいように見える、しかしその訴えられた人が来て、それを調べて、事は明らかになる。
18 Ife nza na-akwụsị esemokwu na ndọrọndọrọ dị nʼetiti mmadụ abụọ ndị olu ha na-ala elu.
くじは争いをとどめ、かつ強い争い相手の間を決定する。
19 Ọ dị mfe ịlụgbụ obodo karịa ime ka obi nwanne e mehiere tụgharịa. Iwe ya na-adị ike dịka ọnụ ụzọ e jiri igodo tụchie.
助けあう兄弟は堅固な城のようだ、しかし争いは、やぐらの貫の木のようだ。
20 Site na mkpụrụ nke okwu ọnụ mmadụ mịpụtara ka afọ ga-eji ju ya. Sitekwa nʼihe owuwe ubi nke egbugbere ọnụ ha ka ha ga-eji rijuo afọ.
人は自分の言葉の結ぶ実によって、満ち足り、そのくちびるの産物によって自ら飽きる。
21 Ike ọnwụ na ndụ dị ire nʼaka. Ndị hụrụ ya nʼanya ga-eri mkpụrụ ya.
死と生とは舌に支配される、これを愛する者はその実を食べる。
22 Nwoke ahụ chọtara nwunye chọtara ezi ihe. Ọ na-anatakwa ihuọma site nʼaka Onyenwe anyị.
妻を得る者は、良き物を得る、かつ主から恵みを与えられる。
23 Onye ogbenye na-arịọ arịrịọ maka ebere; ma ọgaranya na-asa okwu ike ike.
貧しい者は、あわれみを請い、富める者は、はげしい答をする。
24 Onye nwere ọtụtụ ndị enyi ndị na-ekwesighị ga-abịa nʼịla nʼiyi mgbe na-adịghị anya, ma ọ dị enyi nke na-arapara nso karịa nwanne.
世には友らしい見せかけの友がある、しかし兄弟よりもたのもしい友もある。