< Pwovèb 26 >

1 Menm jan moun pa bezwen tann pou fè gwo fredi nan sezon chalè, ni pou lapli tonbe nan sezon rekòt, konsa tou, moun san konprann pa bezwen tann pou yo fè lwanj li.
Come la neve d'estate e la pioggia alla mietitura, così l'onore non conviene allo stolto.
2 Madichon pa ka fè ou anyen si ou pa antò. Se tankou ti zwezo k'ap vòltije sou branch bwa, ziwondèl k'ap vole nan syèl la yo ye.
Come il passero che svolazza, come la rondine che vola, così una maledizione senza motivo non avverrà.
3 Fwèt pou chwal, baboukèt pou bourik, baton pou do moun ki san konprann.
La frusta per il cavallo, la cavezza per l'asino e il bastone per la schiena degli stolti.
4 Pa reponn moun sòt yo menm jan yo pale a, pou ou pa parèt sòt menm jan ak yo.
Non rispondere allo stolto secondo la sua stoltezza per non divenire anche tu simile a lui.
5 Reponn moun sòt yo dapre jan yo pale a, w'a fè yo wè se moun sòt yo ye.
Rispondi allo stolto secondo la sua stoltezza perché egli non si creda saggio.
6 Yon moun ki voye yon moun sòt fè komisyon, se tankou si li te koupe janm li. Se traka l'ap chache bay tèt li.
Si taglia i piedi e beve amarezze chi invia messaggi per mezzo di uno stolto.
7 Yon moun ki san konprann sèvi ak yon pwovèb menm jan yon moun bwete sèvi ak move janm lan.
Malferme sono le gambe dello zoppo, così una massima sulla bocca degli stolti.
8 Fè lwanj yon moun ki san konprann, se tankou si ou te mare wòch la anvan ou tire fistibal la.
Come chi lega il sasso alla fionda, così chi attribuisce onori a uno stolto.
9 Yon moun san konprann k'ap bay yon pwovèb, se tankou yon moun sou k'ap chache wete yon pikan nan dwèt li.
Una spina penetrata nella mano d'un ubriaco, tale è una massima sulla bocca degli stolti.
10 Patwon ki pran nenpòt moun san konprann osinon nenpòt moun k'ap pase nan lari pou travay pou li, se yon danje pou tout moun.
Arciere che ferisce tutti i passanti, tale è chi assume uno stolto o un ubriaco.
11 Menm jan yon chen tounen vin manje sa li vonmi, se konsa moun san konprann yo ap toujou fè sa y'ap fè a.
Come il cane torna al suo vomito, così lo stolto ripete le sue stoltezze.
12 Gen plis espwa pou yon moun ki san konprann pase pou yon moun ki mete nan tèt li li konprann.
Hai visto un uomo che si crede saggio? E' meglio sperare in uno stolto che in lui.
13 Parese a di: Gen bèt nan bwa sou wout la. Gen yon lyon nan lari a.
Il pigro dice: «C'è una belva per la strada, un leone si aggira per le piazze».
14 Parese a ap vire adwat agoch nan kabann li, menm jan yon pòt ap vire louvri fèmen sou gon li yo.
La porta gira sui cardini, così il pigro sul suo letto.
15 Parese a pran kiyè l' nan men l'. Men, pou l' leve l' mete nan bouch li, se yon pakèt afè.
Il pigro tuffa la mano nel piatto, ma dura fatica a portarla alla bocca.
16 Parese mete nan tèt li li gen plis konprann pase sèt moun lespri ki konn sa y'ap di.
Il pigro si crede saggio più di sette persone che rispondono con senno.
17 Moun k'ap foure bouch nan koze ki pa gade l', se tankou moun k'ap rale ke chen li jwenn sou gran chemen.
Prende un cane per le orecchie chi si intromette in una lite che non lo riguarda.
18 -(we vèsè pwochen)
Come un pazzo che scaglia tizzoni e frecce di morte,
19 Moun k'ap mache twonpe moun, apre sa pou li di: Aa monchè! Se jwe mwen t'ap jwe, moun konsa tankou moun fou k'ap voye bwa dife ak wòch pou touye moun.
così è quell'uomo che inganna il suo prossimo e poi dice: «Ma sì, è stato uno scherzo!».
20 Kote ki pa gen bwa, pa gen dife. Kote ki pa gen tripòt, pa gen kont.
Per mancanza di legna il fuoco si spegne; se non c'è il delatore, il litigio si calma.
21 Chabon kenbe recho a limen. Bwa pa kite dife a mouri. Konsa tou, moun ki renmen chache kont toujou ap pouse dife.
Mantice per il carbone e legna per il fuoco, tale è l'attaccabrighe per rattizzar le liti.
22 Tripotay dous nan zòrèy moun ki vle tande yo. Sa mache nan san yo.
Le parole del sussurrone sono come ghiotti bocconi, esse scendono in fondo alle viscere.
23 Yon moun ki gen bèl pawòl nan bouch li men ki gen move kè, se tankou bèl penti sou bwa pouri.
Come vernice d'argento sopra un coccio di creta sono le labbra lusinghiere con un cuore maligno.
24 Ipokrit ki rayi moun toujou ap bay bèl pawòl. Men, nan kè l', se twonpe l'ap twonpe moun.
Chi odia si maschera con le labbra, ma nel suo intimo cova il tradimento;
25 Lè l'ap pale konsa, ou pa bezwen kwè l', paske nan fon kè l', se mechanste ase ki genyen.
anche se usa espressioni melliflue, non ti fidare, perché egli ha sette abomini nel cuore.
26 Li te mèt kache sa, tout moun gen pou wè mechanste l'ap fè yo.
L'odio si copre di simulazione, ma la sua malizia apparirà pubblicamente.
27 Moun k'ap tann pèlen pou lòt se yo menm k'ap pran ladan li. Moun ki konmanse woule wòch la, se li menm ankò wòch la ap kraze.
Chi scava una fossa vi cadrà dentro e chi rotola una pietra, gli ricadrà addosso.
28 Fòk ou rayi yon moun vre pou fè manti sou li. Lè w'ap flate moun, se tèt ou w'ap fè tò.
Una lingua bugiarda odia la verità, una bocca adulatrice produce rovina.

< Pwovèb 26 >