< Ngeche 15 >

1 Dwoko wach mamuol kweyo mirima, to wach makwiny jimbo ich wangʼ.
柔かい答は憤りをとどめ、激しい言葉は怒りをひきおこす。
2 Lew ngʼat mariek konyore gi rieko, to dho ngʼat mofuwo hulo gik mofuwo.
知恵ある者の舌は知識をわかち与え、愚かな者の口は愚かを吐き出す。
3 Wenge Jehova Nyasaye ni kuonde duto, karito joricho gi joma beyo.
主の目はどこにでもあって、悪人と善人とを見張っている。
4 Lep makelo ber en yath mar ngima, to lep mar miriambo omiyo chuny bedo mool.
優しい舌は命の木である、乱暴な言葉は魂を傷つける。
5 Ngʼat mofuwo chayo kum mar wuon mare, to ngʼat mawinjo ka ikwere nyiso rieko.
愚かな者は父の教訓を軽んじる、戒めを守る者は賢い者である。
6 Od ngʼat makare otingʼo mwandu maduongʼ, to pok mar joricho kelo nigi chandruok.
正しい者の家には多くの宝がある、悪しき者の所得には煩いがある。
7 Dho jomariek lando ngʼeyo, to ngʼat mofuwo to wechene obam.
知恵ある者のくちびるは知識をひろめる、愚かな者の心はそうでない。
8 Jehova Nyasaye odagi misango mar jaricho, to lamo mar ngʼat moriere tir miye mor.
悪しき者の供え物は主に憎まれ、正しい者の祈は彼に喜ばれる。
9 Jehova Nyasaye odagi yore ngʼat marach, to ohero jogo matimo gik makare.
悪しき者の道は主に憎まれ、正義を求める者は彼に愛せられる。
10 Kum malit orito ngʼat maweyo yo, ngʼat masin kikwere biro tho.
道を捨てる者には、きびしい懲しめがあり、戒めを憎む者は死に至る。
11 Jehova Nyasaye ongʼeyo gik moko matimore, bed ni en Tho kata Kethruok, omiyo dhano ok dipandne paro manie chunye! (Sheol h7585)
陰府と滅びとは主の目の前にあり、人の心はなおさらである。 (Sheol h7585)
12 Ngʼat ma jasunga dagi puonj, ok odwar mondo ongʼadne rieko gi jomariek.
あざける者は戒められることを好まない、また知恵ある者に近づかない。
13 Chuny mamor miyo wangʼ bedo gi mor, to chuny mokuyo miyo dhano bedo mool.
心に楽しみがあれば顔色も喜ばしい、心に憂いがあれば気はふさぐ。
14 Chuny mongʼeyo pogo tiend weche dwaro ngʼeyo, to dho ngʼat mofuwo chamo fuwo.
さとき者の心は知識をたずね、愚かな者の口は愚かさを食物とする。
15 Ndalo duto mag ngʼat mahinyore gin thagruok, to chuny mamor ni kod mor mosiko.
悩んでいる者の日々はことごとくつらく、心の楽しい人は常に宴会をもつ。
16 Ber bedo gi matin ka iluoro Jehova Nyasaye moloyo mwandu mangʼeny kod koko.
少しの物を所有して主を恐れるのは、多くの宝をもって苦労するのにまさる。
17 Ber chamo alot kama hera nitie, moloyo chamo ringʼo machwe kama achaya nitie.
野菜を食べて互に愛するのは、肥えた牛を食べて互に憎むのにまさる。
18 Ngʼat ma iye wangʼ piyo medo miero, to ngʼat ma terore mos kweyo dhawo.
憤りやすい者は争いをおこし、怒りをおそくする者は争いをとどめる。
19 Yor jasamuoyo olor gi kuthe, to yor ngʼat moriere tir en yo malach.
なまけ者の道には、いばらがはえしげり、正しい者の道は平らかである。
20 Wuowi mariek miyo wuon mare mor, to ngʼat mofuwo chayo min mare.
知恵ある子は父を喜ばせる、愚かな人はその母を軽んじる。
21 Fuwo moro ngʼat maonge gi rieko, to ngʼat man-gi winjo wuotho moriere tir.
無知な者は愚かなことを喜び、さとき者はまっすぐに歩む。
22 Chenro ok chopi nikech onge puonj makare, to ka giyudo jongʼad rieko mangʼeny to gichopo.
相はかることがなければ、計画は破れる、はかる者が多ければ、それは必ず成る。
23 Ngʼato yudo mor e dwoko mowinjore, to mano ber manade kuom wach mochopo e sa midware.
人は口から出る好ましい答によって喜びを得る、時にかなった言葉は、いかにも良いものだ。
24 Yor ngima telo kadhi malo ni ngʼat makare, mondo ogengʼe kik odhi mwalo kar tho. (Sheol h7585)
知恵ある人の道は上って命に至る、こうしてその人は下にある陰府を離れる。 (Sheol h7585)
25 Jehova Nyasaye muko od ngʼat masungore, to orito kiep dhako ma chwore otho ma ok omul.
主は高ぶる者の家を滅ぼし、やもめの地境を定められる。
26 Jehova Nyasaye odagi paro mar joricho, to jogo ma chunygi ler miye mor.
悪人の計りごとは主に憎まれ、潔白な人の言葉は彼に喜ばれる。
27 Ngʼat ma jawuoro kelo chandruok ne joode, to ngʼatno mamon gi asoya biro dak amingʼa.
不正な利をむさぼる者はその家を煩らわせる、まいないを憎む者は生きながらえる。
28 Chuny ngʼat makare pimo dwokoge, to dho ngʼat ma timbene richo hulo gik maricho.
正しい者の心は答えるべきことを考える、悪しき者の口は悪を吐き出す。
29 Jehova Nyasaye bor gi ngʼat ma timbene richo, to owinjo lamo mar ngʼat makare.
主は悪しき者に遠ざかり、正しい者の祈を聞かれる。
30 Neno mamor kelo mor ni chuny, to wach maber miyo choke bedo gi ngima.
目の光は心を喜ばせ、よい知らせは骨を潤す。
31 Ngʼat machiko ite kikwere biro bedo thuolo e kind joma riek.
ためになる戒めを聞く耳をもつ者は、知恵ある者の中にとどまる。
32 Ngʼat ma ok dew kum ochayore owuon, to ngʼat mawinjo kikwere medo winjo wach.
教訓を捨てる者はおのれの命を軽んじ、戒めを重んじる者は悟りを得る。
33 Luoro Jehova Nyasaye puonjo dhano rieko, to bedo mamuol kelo luor.
主を恐れることは知恵の教訓である、謙遜は、栄誉に先だつ。

< Ngeche 15 >