< 箴言 16 >
Chuny dhano chano gik modwaro timo, to dwoko margi aa kuom Jehova Nyasaye.
2 人一切所行的,在自己眼中看為清潔; 惟有耶和華衡量人心。
Yore duto mag dhano nenorene ni longʼo, to Jehova Nyasaye ema ongʼeyo mopondo mag chuny.
3 你所做的,要交託耶和華, 你所謀的,就必成立。
Ket gimoro amora mitimo e lwet Jehova Nyasaye, to chenrogi biro dhi maber.
4 耶和華所造的,各適其用; 就是惡人也為禍患的日子所造。
Gik moko duto ma Jehova Nyasaye timo oseketo gikogi, kendo giko mar joricho en tho.
5 凡心裏驕傲的,為耶和華所憎惡; 雖然連手,他必不免受罰。
Jehova Nyasaye odagi ji duto man-gi sunga e chunygi. Ngʼe ma malongʼo: Ok ginitony ni kum.
6 因憐憫誠實,罪孽得贖; 敬畏耶和華的,遠離惡事。
Nikech hera kod adiera ema omiyo richo otimne misango, kuom luoro Jehova Nyasaye miyo ngʼato kwedo richo.
7 人所行的,若蒙耶和華喜悅, 耶和華也使他的仇敵與他和好。
Ka yore ngʼato moro Jehova Nyasaye, to omiyo kata wasike dak kode gi kwe.
8 多有財利,行事不義, 不如少有財利,行事公義。
Ber bedo gi matin kod tim makare, moloyo mangʼeny kod tim ma ok kare.
E chuny dhano ochano yore, to Jehova Nyasaye ema telone ondamo mage.
10 王的嘴中有神語, 審判之時,他的口必不差錯。
Ruoth wuoyo kaka chik mar Nyasaye dwaro, to dhoge ok onego ndhog bura makare.
11 公道的天平和秤都屬耶和華; 囊中一切法碼都為他所定。
Rapim mopogore opogore makare aa kuom Jehova Nyasaye, to gik mipimogo manie mifuke gin meke moloso.
Ruodhi mon gi timbe maricho, nikech kom mar loch obedo mana kuom tim makare.
13 公義的嘴為王所喜悅; 說正直話的,為王所喜愛。
Ruodhi ohero joma wacho adiera kendo gigeno ngʼat mawacho adiera.
14 王的震怒如殺人的使者; 但智慧人能止息王怒。
Mirimb ruoth en jaote mar tho, to ngʼat mariek biro hoye.
15 王的臉光使人有生命; 王的恩典好像春雲時雨。
Ka wangʼ ruoth nenore mamor to nitiere ngima, ngʼwonone chalo gi rumbi mag koth e ndalo chwiri.
To ber maromo nade yudo rieko moloyo dhahabu, yiero ngʼeyo tiend wach moloyo fedha!
17 正直人的道是遠離惡事; 謹守己路的,是保全性命。
Yor ngʼat moriere tir kwedore gi richo; ngʼat manono yorene orito ngimane!
Sunga kelo masira, chuny mar ngʼayi kelo chwanyruok.
19 心裏謙卑與窮乏人來往, 強如將擄物與驕傲人同分。
Ber bedo gi chuny mobolore e dier jochan, moloyo pogo gik moyaki gi josunga.
20 謹守訓言的,必得好處; 倚靠耶和華的,便為有福。
Ngʼato angʼata mawinjo puonj dhi maber, to ojahawi ngʼatno moketo genone kuom Jehova Nyasaye.
21 心中有智慧,必稱為通達人; 嘴中的甜言,加增人的學問。
Ngʼat man-gi paro en ngʼat mariek, kendo weche mowacho gin mana puonj.
22 人有智慧就有生命的泉源; 愚昧人必被愚昧懲治。
Winjo wach en soko mar ngima ne jogo man kode, to fuwo kelo kum ne joma ofuwo.
23 智慧人的心教訓他的口, 又使他的嘴增長學問。
Ngʼat mariek rito weche mawuok e dhoge, kendo wechene mowinjore kelo puonj makare.
Weche mag mor chalo gi mor kich gimit ne chuny kendo gikelo ngima ni choke.
Nitie yo manenore ne dhano ni nikare, to gikone otero mana ngʼato e tho.
26 勞力人的胃口使他勞力, 因為他的口腹催逼他。
Miluma ma jatich nigo miyo otiyo matek, kendo kech makaye miyo omedo tiyo matek.
Ngʼat marach chano timo timbe maricho, to wechene chalo mach mager.
Ngʼat ma timbene richo kelo mana miero, to jakwoth pogo osiepe moherore.
Ngʼat ma ja-mahundu wuondo jabute mi otere e yorno ma ok ber.
30 眼目緊合的,圖謀乖僻; 嘴唇緊閉的,成就邪惡。
Tangʼ gi ngʼat ma buonjo kodi nikech onyalo bet ni ochano timoni marach, ngʼatno maluwo dhoge ochomo timbe maricho.
Lwar en osimbo mar duongʼ to iyude gi ngʼat man-gi ngima makare.
32 不輕易發怒的,勝過勇士; 治服己心的,強如取城。
Ngʼat ma terore mos ber moloyo jalweny, ngʼat makweyo mirimbe ber moloyo ngʼat mamonjo dala maduongʼ.
Igoyo ombulu mondo ongʼe gima ditim, to kuom ngʼado weche duto Jehova Nyasaye ema tieko.