< Күйләрниң күйи 4 >

1 «Мана, сән гөзәл, сөйүмлүгүм! Мана, сән гөзәл! Чүмпәрдәң кәйнидә көзлириң пахтәкләрдәк екән, Чачлириң Гилеад теғи бағрида ятқан бир топ өшкиләрдәктур.
Come sei bella, amica mia, come sei bella! Gli occhi tuoi sono colombe, dietro il tuo velo. Le tue chiome sono un gregge di capre, che scendono dalle pendici del Gàlaad.
2 Чишлириң йеңила жуюлуштин чиққан қирқилған бир топ қойлардәк; Уларниң һәммиси кош гезәк туққанлардин, Улар арисида һеч бири кам әмәстур.
I tuoi denti come un gregge di pecore tosate, che risalgono dal bagno; tutte procedono appaiate, e nessuna è senza compagna.
3 Ләвлириң пәрәң тал жиптәк, Гәплириң йеқимлиқтур; Чүмбилиң кәйнидә чекилириң парчә анардур.
Come un nastro di porpora le tue labbra e la tua bocca è soffusa di grazia; come spicchio di melagrana la tua gota attraverso il tuo velo.
4 Бойнуң болса, Қуралхана болушқа тәйярлиған Давутниң мунаридәктур, Униң үстигә миң қалқан есиқлиқтур; Уларниң һәммиси палванларниң сипарлиридур.
Come la torre di Davide il tuo collo, costruita a guisa di fortezza. Mille scudi vi sono appesi, tutte armature di prodi.
5 Икки көксүң худди икки маралдур, Нилупәр арисида озуқлиниватқан җәрәнниң кош гезәклиридәктур;
I tuoi seni sono come due cerbiatti, gemelli di una gazzella, che pascolano fra i gigli.
6 Таң атқичә, Көләңгиләр қечип йоқиғичә, Мән өзүмни мурмәккә теғиға, Мәстики дөңигә елип кетимән.
Prima che spiri la brezza del giorno e si allunghino le ombre, me ne andrò al monte della mirra e alla collina dell'incenso.
7 Сән пүтүнләй гөзәл, и сөйүмлүгүм, Сәндә һеч дағ йоқтур».
Tutta bella tu sei, amica mia, in te nessuna macchia.
8 «Ливандин мән билән кәлгин, и җөрәм, Мән билән Ливандин кәлгин — Аманаһ чоққисидин қара, Сенир һәм Һәрмон чоққилиридин, Йәни ширлар угилиридин, Илпизларниң тағлиридин қара!»
Vieni con me dal Libano, o sposa, con me dal Libano, vieni! Osserva dalla cima dell'Amana, dalla cima del Senìr e dell'Ermon, dalle tane dei leoni, dai monti dei leopardi.
9 «Сән көңлүмни аламәт сөйүндүрдүң, и сиңлим, и җөрәм, Көзүңниң бир ләп қилип қариши билән, Бойнуңдики марҗанниң бир тал һалқиси билән, Көңлүмни сөйүндүрдүң.
Tu mi hai rapito il cuore, sorella mia, sposa, tu mi hai rapito il cuore con un solo tuo sguardo, con una perla sola della tua collana!
10 Сениң муһәббитиң немидегән гөзәл, И сиңлим, и җөрәм! Сениң муһәббәтлириң шараптин шунчә шерин! Сениң әтирлириңниң пуриғи һәр қандақ тетитқудин пәйзидур!
Quanto sono soavi le tue carezze, sorella mia, sposa, quanto più deliziose del vino le tue carezze. L'odore dei tuoi profumi sorpassa tutti gli aromi.
11 Ләвлириң, и җөрәм, һәрә көнигидәк темитиду, Тилиң астида бал вә сүт бар; Кийим-кечәклириңниң пуриғи Ливанниң пуриғидур;
Le tue labbra stillano miele vergine, o sposa, c'è miele e latte sotto la tua lingua e il profumo delle tue vesti è come il profumo del Libano.
12 Сән печәтләнгән бир бағдурсән, и сиңлим, и җөрәм! Етиклик бир булақ, йепиқлиқ бир фонтандурсән.
Giardino chiuso tu sei, sorella mia, sposa, giardino chiuso, fontana sigillata.
13 Шахлириң болса бир анарлиқ «Ерән бағчиси»дур; Униңда қиммәтлик мевиләр, Хенә сумбул өсүмлүклири билән,
I tuoi germogli sono un giardino di melagrane, con i frutti più squisiti, alberi di cipro con nardo,
14 Сумбуллар вә ипарлар, Каламус вә қовзақдарчин, Һәр хил мәстики дәрәқлири, Мурмәккә, муәттәр билән һәммә есил тетитқулар бар.
nardo e zafferano, cannella e cinnamòmo con ogni specie d'alberi da incenso; mirra e aloe con tutti i migliori aromi.
15 Бағларда бир фонтан сән, Һаятлиқ сулирини беридиған, Ливандин ақидиған бир булақсән».
Fontana che irrora i giardini, pozzo d'acque vive e ruscelli sgorganti dal Libano.
16 «Ойған, шималдики шамал; Кәлгин, и җәнуптики шамал! Мениң беғим үстидин учуп өткәй; Шуниң билән тетитқулири сиртқа пурақ чачиду! Сөйүмлүгүм өз беғиға кирсун! Өзиниң қиммәтлик мевилирини йесун!»
Lèvati, aquilone, e tu, austro, vieni, soffia nel mio giardino si effondano i suoi aromi. Venga il mio diletto nel suo giardino e ne mangi i frutti squisiti.

< Күйләрниң күйи 4 >