< Зәбур 79 >
1 Асаф язған күй: — И Худа, әлләр Өз мирасиңға бөсүп кирди; Улар Сениң муқәддәс ибадәтханаңни булғиди; Йерусалимни дога-дога харабиләргә айландурди.
Ó Deus, os gentios vieram à tua herança; contaminaram o teu santo templo; reduziram Jerusalém a montões de pedras.
2 Улар қуллириңниң җәсәтлирини асмандики учар-қанатларға йәм қилип, Мөмин бәндилириңниң әтлирини даладики һайванатларға ташлап бәрди.
Deram os corpos mortos dos teus servos por comida às aves dos céus, e a carne dos teus santos às bestas da terra.
3 Улар хәлқиңниң қанлирини Йерусалим әтрапида судәк аққузди, Җәсәтлирини көмгили бирәр адәмму қалдурмиди.
Derramaram o sangue deles como água ao redor de Jerusalém, e não houve quem os enterrasse.
4 Хошнилиримиз алдида рәсваға қалдуқ, Әтрапимиздикиләргә мәсқирә вә мазақ объекти болдуқ.
Somos feitos opróbrio para nossos vizinhos, escarneio e zombaria para os que estão à roda de nós.
5 Қачанғичә, и Пәрвәрдигар? Сән мәңгүгә ғәзәплинәмсән? Сениң жүригиң от болуп өртиниверәмду?
Até quando, Senhor? Acaso te indignarás para sempre? Arderá o teu zelo como fogo?
6 Қәһриңни Сени тонумиған әлләр үстигә, Намиңни билмигән падишалиқлар үстигә төккәйсән!
Derrama o teu furor sobre os gentios que te não conhecem, e sobre os reinos que não invocam o teu nome.
7 Чүнки улар Яқупни ялмап, Униң маканини харабиликкә айландурувәтти.
Porque devoraram a Jacob, e assolaram as suas moradas.
8 Ата-бовилиримизниң қәбиһликлирини бизгә һесаплимиғайсән; Рәһимдиллиқлириң бизниң йенимизға чапсан кәлгәй! Чүнки биз интайин пәс әһвалға чүшүрүлдуқ.
Não te lembres das nossas iniquidades passadas: previnam-nos depressa as tuas misericórdias, pois já estamos muito abatidos.
9 Өз намиңниң шөһрити үчүн бизгә ярдәм қилғайсән, и ниҗатлиғимизниң Худаси, Намиң үчүн бизни қутқузғайсән, гуналиримизни кафарәт қилип кәчүргәйсән;
Ajuda-nos, ó Deus da nossa salvação, pela glória do teu nome: e livra-nos, e espia os nossos pecados por amor do teu nome.
10 Әлләр немишкә: «Уларниң Худаси қәйәрдә?» дәп мазақ қилишиду? Қуллириң төккән қан қәрзиниң һесави әлләр арисида, көз алдимизда қилинсун.
Porque diriam os gentios: Onde está o seu Deus? Seja ele conhecido entre os gentios, a nossa vista, pela vingança do sangue dos teus servos, que foi derramado.
11 Әсирләрниң аһ-зарлири алдиңға кәлгәй; Билигиңниң улуқлуғи билән, өлүмгә буйрулғанларни сақлиғайсән.
Venha perante a tua face o gemido dos presos; segundo a grandeza do teu braço preserva aqueles que estão sentenciados à morte.
12 И Рәб, ят хошнилиримизниң Саңа қилған зор һақаритини йәттә һәссә қошуп өзлиригә, Йәни уларниң ичи-бағриға қайтурғайсән;
E torna aos nossos vizinhos, no seu regaço, sete vezes tanto da sua injúria com a qual te injuriaram, Senhor.
13 Шундақ қилип, Сениң хәлқиң — Өзүң баққан қойлириң болған бизләр, Саңа мәңгүгә тәшәккүрләр ейтимиз, Әвлаттин әвлатқичә Сениң мәдһийилириңни аян қилимиз.
Assim nós, teu povo e ovelhas de teu pasto, te louvaremos eternamente: de geração em geração cantaremos os teus louvores.