< Зәбур 141 >

1 Давут язған күй: — Пәрвәрдигар, мән Саңа нида қилдим; Йенимға тездин кәлгәйсән; Саңа нида қилғинимда авазимни аңлиғайсән.
Jehová, a ti he llamado, apresúrate a mí: escucha mi voz, cuando te llamare.
2 Дуайимни аңлиғиниңда, Саңа сунулған хушбуйдәк йеқимлиқ болсун, Қолумниң көтирилиши сунулған кәчлик қурбанлиқтәк қобул болсун.
Sea enderezada mi oración delante de ti como un perfume: el don de mis manos como un presente de la tarde.
3 Ағзим алдида күзәтчи турғузғайсән, и Пәрвәрдигар; Ләвлирим дәрвазисини сақлиғайсән;
Pon, o! Jehová, guarda a mi boca: guarda la puerta de mis labios.
4 Көңлүмни һеч қандақ яман ишқа, Қәбиһлик қилғучиларға шерик болуп, рәзиллик қилишқа майил қилмиғайсән. Мени уларниң немәтлиридин һеч йегүзмигәйсән!
No inclines mi corazón a cosa mala: a hacer obras con impiedad con los varones que obran iniquidad; y no coma yo de sus delicias.
5 Һәққаний адәм мени урсун — Бу маңа меһриванлиқтур; Маңа тәнбиһ бәрсун — Бу болса, бешим рәт қилмайдиған, қуюлған есил майдәк болиду. Чүнки мениң дуайим йәнила шуларниң рәзилликлиригә қарши болиду.
Hiérame el justo con misericordia, y repréndame; y aceite de cabeza no unte mi cabeza: porque aun también mi oración será contra sus males.
6 Уларниң һакимлири тик ярлардин ташливетилгәндә, [Хәлиқ] мениң сөзлиримни аңлайду; Чүнки бу сөзләр шериндур.
Sean derribados en lugares peñascosos sus jueces; y oigan mis palabras que son suaves.
7 Бириси отун ярғанда йәргә чечилған йериндилардәк, Мана, устиханлиримиз тәһтисара ишиги алдида чечиветилди; (Sheol h7585)
Como quien parte e hiende leños en tierra, son esparcidos nuestros huesos a la boca de la sepultura: (Sheol h7585)
8 Бәрһәқ, көзлирим Саңила тикилип қарайду, Пәрвәрдигар Рәббим; Саңа тайинимән; Җенимни харап қилип ташливәтмигәйсән.
Por tanto a ti, o! Jehová, Señor, miran mis ojos, en ti he confiado: no tengas en poco a mi alma.
9 Уларниң маңа салған қилтиғидин, Қәбиһлик қилғучиларниң қапқанлиридин мени сақлиғайсән;
Guárdame de las manos del lazo que me han tendido; y de los lazos de los que obran iniquidad.
10 Рәзилләр өзиниң торлириға жиқилсун, Мән болсам — өтүп кетимән.
Caigan los impíos a una en sus redes, mientras yo pasaré para siempre.

< Зәбур 141 >