< Зәбур 132 >

1 «Жуқириға чиқиш нахшиси» И Пәрвәрдигар, Давут үчүн у тартқан барлиқ җәбир-җапаларни яд әткәйсән;
Lembra-te, Senhor, de David, e de todas as suas afflicções.
2 У Пәрвәрдигарға қандақ қәсәм ичкән, Яқуптики қудрәт Егисигә қандақ вәдә қилған: —
Como jurou ao Senhor, e fez votos ao poderoso de Jacob, dizendo:
3 «Пәрвәрдигарға турар җайни, Яқупниң қудрәтлик Егисигә маканни тапмиғичә, Өйүмдики һуҗриға кирмәймән, Кариваттики көрпәмгә чиқмаймән, Көзүмгә уйқини, Қапақлиримға үгдәшни бәрмәймән».
Certamente que não entrarei na tenda de minha casa, nem subirei ao leito da minha cama.
4
Não darei somno aos meus olhos, nem adormecimento ás minhas pestanas,
5
Emquanto não achar logar para o Senhor, uma morada para o Poderoso de Jacob.
6 Мана, биз униң хәвирини Әфратаһда аңлидуқ; Уни орманлиқ етизлардин таптуқ;
Eis que ouvimos fallar d'ella em Ephrata, e a achámos no campo do bosque.
7 Униң турар җайлириға берип кирәйли, Униң тәхтипәри алдида сәҗдә қилайли;
Entraremos nos seus tabernaculos: prostrar-nos-hemos ante o escabello de seus pés.
8 Орнуңдин турғин, и Пәрвәрдигар, Сән қудритиңниң ипадиси әһдә сандуғуң билән, Өз арамгаһиңға киргин!
Levanta-te, Senhor, no teu repouso, tu e a arca da tua força.
9 Каһинлириң һәққанийлиқ билән кийиндүрүлсун, Мөмин бәндилириң тәнтәнилик авазни яңратсун!
Vistam-se os teus sacerdotes de justiça, e alegrem-se os teus sanctos.
10 Қулуң Давут үчүн, Өзүң мәсиһ қилғиниңниң йүзини яндурмиғайсән;
Por amor de David, teu servo, não faças virar o rosto do teu ungido.
11 Пәрвәрдигар Өз һәқиқити билән Давутқа шу қәсәмни қилди, У униңдин һеч янмайду: — У: — «Өз пуштиңдин чиққан мевидин бирисини тәхтиңдә олтарғузимән;
O Senhor jurou na verdade a David: não se apartará d'ella: Do fructo do teu ventre porei sobre o teu throno.
12 Пәрзәнтлириң Мениң әһдәмни, Һәм Мән уларға үгитидиған агаһ-гувалиримни тутса, Уларниң пәрзәнтлири мәңгүгә тәхтиңдә олтириду» — дегән.
Se os teus filhos guardarem o meu concerto, e os meus testemunhos, que eu lhes hei de ensinar, tambem os seus filhos se assentarão perpetuamente no teu throno.
13 Чүнки Пәрвәрдигар Зионни таллиған; У Өз макани үчүн уни халиған.
Porque o Senhor elegeu a Sião; desejou-a para a sua habitação, dizendo:
14 Мана У: — «Бу мәңгүгә болидиған арамгаһимдур; Мошу йәрдә туримән; Чүнки Мән уни халаймән.
Este é o meu repouso para sempre: aqui habitarei, pois o desejei.
15 Мән униң рисқини интайин зор бәрикәтләймән; Униң йоқсуллирини нан билән қандуримән;
Abençoarei abundantemente o seu mantimento; fartarei de pão os seus necessitados.
16 Униң каһинлириға ниҗатлиқни кийгүзимән, Униң мөмин бәндилири шатлиқтин тәнтәнилик авазни яңритиду.
Vestirei os seus sacerdotes de salvação, e os seus sanctos saltarão de prazer.
17 Мән бу йәрдә Давутниң мүңгүзини бихландуримән; Өзүмниң мәсиһ қилғиним үчүн йоруқ бир чирақ бекиткәнмән;
Ali farei brotar a força de David: preparei uma lampada para o meu ungido.
18 Униң дүшмәнлиригә шәрмәндиликни кийгүзимән; Амма униң кийгән таҗи бешида ронақ тапиду» — деди.
Vestirei os seus inimigos de confusão; mas sobre elle florescerá a sua corôa.

< Зәбур 132 >