< क़ुजा 18 >

1 उन दिनों इस्राईल में कोई बादशाह न था, और उन ही दिनों में दान का क़बीला अपने रहने के लिए मीरास ढूँडता था, क्यूँकि उनको उस दिन तक इस्राईल के क़बीलों में मीरास नहीं मिली थी।
Hagi ana knafina Israeli vahe'mokizmi kinia omani'nege'za Dani naga'mo'za manisaza mopagu hake'za vano hu'naze. Na'ankure Israeli vahe'mo'zama mopama erizafina zahufa zamagra mopa e'ori'naze.
2 इसलिए बनी दान ने अपने सारे शुमार में से पाँच सूर्माओं को सुर'आ और इस्ताल से रवाना किया, ताकि मुल्क का हाल दरियाफ़्त करें और उसे देखें भालें और उनसे कह दिया कि जाकर उस मुल्क को देखो भालो। इसलिए वह इफ़्राईम के पहाड़ी मुल्क में मीकाह के घर आए और वहीं उतरे।
E'ina hu'negu Dani naga'mo'za 5fu'a hankavematiza ha'ma nehaza vahetamina huzmantazage'za Zora kumate'ene Estaoli kumateti'enena manisaza mopagu afure'za kenaku vu'naze. Hagi Efraemi agona kokampima nevu'za, Maika nompi umase'naze.
3 जब वह मीकाह के घर के पास पहुँचे, तो उस लावी जवान की आवाज़ पहचानी, पस वह उधर को मुड़ गए और उससे कहने लगे, “तुझ को यहाँ कौन लाया? तू यहाँ क्या करता है और यहाँ तेरा क्या है?”
Hagi zamagrama Maika nonte'ma erava'oma nehu'za, Livae nehaza ne'mofo ageru nentahi'za vugantite'za amanage hu'za antahige'naze. Iza kavreno amafina e'ne? Na'a ama kumapina emenerine? Nankna eri'zanka'a amafina me'ne?
4 उसने उनसे कहा, “मीकाह ने मुझ से ऐसा ऐसा सुलूक किया, और मुझे नौकर रख लिया है और मैं उसका काहिन बना हूँ।”
Anage hazageno amanage huno ana ne'mo'a zamasami'ne, Maika'a amanage huno hunante'ne, mizasegantegahuanki pristi vaheni'a manio huno hige'na, pristi ne'a mani'nogeno mizasenenante.
5 उन्होंने उससे कहा कि ख़ुदा से ज़रा सलाह ले, ताकि हम को मा'लूम हो जाए कि हमारा यह सफ़र मुबारक होगा या नहीं।
Hagi anante amanage hu'za hu'naze, Amama nevuna kamo'a knare hurantegahifi Ramofona antahigenka ko.
6 उस काहिन ने उनसे कहा, “सलामती से चले जाओ, क्यूँकि तुम्हारा यह सफ़र ख़ुदावन्द के हुज़ूर है।”
Anagema hazageno'a pristi ne'mo'a amanage huno zamasami'ne, Ramo'a vugota huramantegahianki tamarimpa frune viho.
7 इसलिए वह पाँचों शख़्स चल निकले और लैस में आए। उन्होंने वहाँ के लोगों को देखा कि सैदानियों की तरह कैसे इत्मिनान और अम्न और चैन से रहते हैं; क्यूँकि उस मुल्क में कोई हाकिम नहीं था जो उनको किसी बात में ज़लील करता। वह सैदानियों से बहुत दूर थे, और किसी से उनको कुछ सरोकार न था।
Anagema hige'za ana 5fu'a vene'nemo'za ana kumara netre'za Laisi kumate vu'naze. Ana kumate'ma vu'za ome kazana, ana kumapi vahe'mo'za Saidoni vahe kna hu'za magozankura zamagesa ontahi zamarimpa frune mago zankura koro osu' mani'naze. Hagi ana vahe'mo'za mago zankura upara osu feno vahe mani'naze. Na'ankure mopazmimo'a knare'za hu'ne. Hagi Saidoni vahera afete'are mani'nazageno mago vahe'mo'e huno zamagri tavaontera omani'naze.
8 इसलिए वह सुर'आ और इस्ताल को अपने भाइयों के पास लौटे, और उनके भाइयों ने उनसे पूछा कि तुम क्या कहते हो?
Hagi ana 5fu'a vahe'mo'zama nagazmirega Zora kumate'ene Estaoli kumate'enema azageno'a, zamafuhemo'za amanage hu'naze. Na'a ome ketma erifore hu'nazafi huama hiho?
9 उन्होंने कहा, “चलो, हम उन पर चढ़ जाएँ; क्यूँकि हम ने उस मुल्क को देखा कि वह बहुत अच्छा है; और तुम क्या चुप चाप ही रहे? अब चलकर उस मुल्क पर क़ाबिज़ होने में सुस्ती न करो।
Hu'za zamantahigazageno, ana vahe'mo'za anage hu'naze, otinketa vuta ome zamaheta mopazmia hanaramneno! Na'ankure mopama ke'nonana knare'zantfa hu'nea mopa me'ne. Na'anku aveganentaze? Ana mopama omerizankura korora huta rege'regera osiho.
10 अगर तुम चले तो एक मुतम'इन क़ौम के पास पहुँचोगे, और वह मुल्क वसी' है; क्यूँकि ख़ुदा ने उसे तुम्हारे हाथ में कर दिया है। वह ऐसी जगह है जिसमें दुनिया की किसी चीज़ की कमी नहीं।”
Hagi ana kumate'ma vu'nanana ana mopafi vahe'mo'za mago'zankura zamagesa ontahi zamarimpa fru hu'za mani'naze. Na'ankure ana mopa ra huno mikazamo'a avite'nea mopa Anumzamo'a ko tami'ne.
11 तब बनी दान के घराने के छ: सौ शख़्स जंग के हथियार बाँधे हुए सुर'आ और इस्ताल से रवाना हुए।
Hagi anagema hazageno'a Dani nagara 600'a venenemo'za Zora kumateti'ene Estaoli kumatetira ha'zana retro hu'za hatera vu'naze.
12 और जाकर यहूदाह के क़रयत या'रीम में ख़ैमाज़न हुए। इसीलिए आज के दिन तक उस जगह को महने दान कहते हैं, और यह क़रयत या'रीम के पीछे है।
Hagi Kiriat-jearimie nehaza kumate zage fre kaziga Juda mopafi seli nona ome ki'za mani'naze. Hagi e'ina kumakura menina Mahane-Danie hu'za agia nehaze.
13 और वहाँ से चलकर इफ़्राईम के पहाड़ी मुल्क में पहुँचे और मीकाह के घर आए।
Hagi anantetira atre'za Efraemi agona kokampi e'za, Maika nonte ehanati'naze.
14 तब वह पाँचों शख़्स जो लैस के मुल्क का हाल दरियाफ़्त करने गए थे, अपने भाइयों से कहने लगे, “क्या तुम को ख़बर है, कि इन घरों में एक अफ़ूद और तराफ़ीम और एक तराशा हुआ बुत और एक ढाला हुआ बुत है? इसलिए अब सोच लो कि तुम को क्या करना है।”
Hagi 5fu'a vene'nema Laisi mopama afure'za ke'naza vene'nemo'za ruga'a naga'mokizmia amanage hu'za zamasami'naze. Pristi vahe'mo'zama zamimizare'ma nehaza kukena efotigi, nompima nentaza havi anumzantaminki, antre'zama tro'ma hu'naza amema'agi, aenima kre'za tro'ma hu'naza amema'ama ama nontamimpima me'neana ontahi'nazo. E'ina hu'negu menina na'a hugahazafi tamagesa antahiho?
15 तब वह उस तरफ़ मुड़ गए और उस लावी जवान के मकान में या'नी मीकाह के घर में दाख़िल हुए, और उससे ख़ैर — ओ — सलामती पूछी।
Anage nehu'za ana 5fu'a vene'nemo'za kana atre'za, Maika nompima ana Livaie ne'ma nemanifinka ufre'za musenkea ana nera ome hunte'za, hufrufra kea hunte'naze.
16 और वह छ: सौ आदमी जो बनी दान में से थे, जंग के हथियार बाँधे फाटक पर खड़े रहे।
Hagi Dani nagapinti ana 600'a sondia vahe'mo'za maka ha'zazmia eri'za ana kumamofo kafante oti'za mani'ne'za,
17 और उन पाँचों शख़्सों ने जो ज़मीन का हाल दरियाफ़्त करने को निकले थे, वहाँ आकर तराशा हुआ बुत और अफ़ूद और तराफ़ीम और ढाला हुआ बुत सब कुछ ले लिया, और वह काहिन फाटक पर उन छ: सौ आदमियों के साथ जो जंग के हथियार बाँधे थे खड़ा था।
ana pristi ne'ene nanekea nehazageno, ana 5fu'a venenemo'za Maika naga'mo'zama mono'ma nehazafinka vu'za pristi vahe'mo'zama zamimizare'ma nehaza kukena efotigi, nompima nentaza havi anumzantaminki, antre'zama tro'ma hu'naza amema'agi, aenima kre'za tro'ma hu'naza amema'anena omeri'za atirami'naze. Ana nehazage'za pristi ne'ene 600'a sondia vahe'mo'za ha'zana eri'ne'za kuma kafante otine'za ke'naze.
18 जब वह मीकाह के घर में घुस कर तराशा हुआ बुत और अफ़ूद और तराफ़ीम और ढाला हुआ बुत ले आए, तो उस काहिन ने उनसे कहा, “तुम यह क्या करते हो?”
Hagi ana venenemo'zama Maika nompima umreri'zama pristi vahe'mo'zama zamimizare'ma nehaza kukena efotigi, nompima nentaza havi anumzantaminki, antre'zama tro'ma hu'naza amema'agi, aenima kre'za tro'ma hu'naza amema'anena eri'za atiramizageno'a, ana pristi ne'mo'a amanage hu'ne, na'a nehaze? Huno zamantahigege'za,
19 तब उन्होंने उसे कहा, “चुप रह, मुँह पर हाथ रख ले; और हमारे साथ चल और हमारा बाप और काहिन बन। क्या तेरे लिए एक शख़्स के घर का काहिन होना अच्छा है, या यह कि तू बनी — इस्राईल के एक क़बीले और घराने का काहिन हो?”
amanage hu'naze. Taganenka kea osu tavaririnka enka tagri nerafaza nehunka, pristi vaheti emanio. Magoke naga'mofo pristima mani zamo knarera hu'nefi, maka Israeli vahepima mago naga nofimofo pristima mani'zamo knarera hu'noe? Hu'za hu'naze.
20 तब काहिन का दिल ख़ुश हो गया और वह अफ़ूद और तराफ़ीम और तराशे हुए बुत को लेकर लोगों के बीच चला गया।
Anagema hazageno'a pristi ne'mo'a muse nehuno ana pristi kukenane, havi anumzane, antre'za trohunte amema'anena erino ana vahe'tamine vu'ne.
21 फिर वह मुड़े और रवाना हुए, और बाल बच्चों और चौपायों और सामन को अपने आगे कर लिया।
Hagi ana vahe'mo'za anantetira antre'za mofavrezmine afuzagazmine zamazerigota hu'za fenozazminena eri'za vu'naze.
22 जब वह मीकाह के घर से दूर निकल गए, तो जो लोग मीकाह के घर के पास के मकानों में रहते थे वह जमा' हुए और चलकर बनी दान को जा लिया।
Hagi Maika noma agatere'za afete'ma vutazageno'a, Maika no tavaonte'ma noma ki'naza vahe'mo'za emeritru hu'za Dani nagara zamavariri'naze.
23 और उन्होंने बनी दान को पुकारा, तब उन्होंने उधर मुँह करके मीकाह से कहा, “तुझ को क्या हुआ जो तू इतने लोगों की जमिय'त को साथ लिए आ रहा है?”
Hagi ana vahe'mo'za rankege hu'za vazageno Dani naga'mo'za rukrahe hu'za amanage hu'za Maikankura hu'naze, Nagafare vahera zamavaretru huntenka, rankegera hunka neane? Hu'za antahigazageno,
24 उसने कहा, “तुम मेरे मा'बूदों को जिनको मैंने बनवाया, और मेरे काहिन को साथ लेकर चले आए, अब मेरे पास और क्या बाक़ी रहा? इसलिए तुम मुझ से यह क्यूँकर कहते हो कि तुझ को क्या हुआ?”
Maika'a amange huno kenona hu'ne, anumzantamima tro'ma hunte'noa anumzantamini'a maka eri vaganereta pristi ne'nianena avreta neaze. Hagi mago zani'a otreta eri hana huta neazanki, nahigeta e'inahura nehaze?
25 बनी दान ने उससे कहा कि तेरी आवाज़ हम लोगों में सुनाई न दे, ऐसा न हो कि झल्ले मिज़ाज के आदमी तुझ पर हमला कर बैठें और तू अपनी जान अपने घर के लोगों की जान के साथ खो बैठे।
Hige'za Dani naga'mo'za amanage hu'naze, Kva hunenka e'inagea huo! Amama neompina ame arimpama ahe vahera neankino, zamarimpama ahenige'za nagaka'ane kagri'enena tamahe frigahaze.
26 इसलिए बनी दान तो अपने रास्ते ही चले गए: और जब मीकाह ने देखा, कि वह उसके मुक़ाबले में बड़े ज़बरदस्त हैं, तो वह मुड़ा और अपने घर को लौटा।
Anage nehu'za Dani naga'mo'za vu'naze. Hagi Maika'ma keama Dani naga'mo'za rama'a vahe'ma vazageno ha'ma huzamantega'ma nosuno'a ete rukrahe huno noma'arege vu'ne.
27 यूँ वह मीकाह की बनवाई हुई चीज़ों को और उस काहिन को जो उसके यहाँ था, लेकर लैस में ऐसे लोगों के पास पहुँचे जो अम्न और चैन से रहते थे; और उनको बर्बाद किया और शहर जला दिया।
Hagi Maikama tro'ma hunte'nea kaza osu anumzatamine, Dani naga'mo'za e'neriza pristi ne'anena nevre'za eza mago zanku'ma zamagesa ontahi fruma hu'za mani'naza vahe kumapi Laisi e'naze. Hagi eza ana kumapi vahera eme zamahehna nehu'za, kumazimia teve taginte'naze.
28 और बचाने वाला कोई न था, क्यूँकि वह सैदा से दूर था और यह लोग किसी आदमी से सरोकार नहीं रखते थे। और वह शहर बैत रहोब के पास की वादी में था। फिर उन्होंने वह शहर बनाया और उसमें रहने लगे।
Hagi Laisi kumate vahera mago'mo'e huno eme zamaza osu'ne. Na'ankure Saidoni vahera afete manizageno, Laisi vahe'mo'za mago vahe'enena tragote'za omani'naze. Ana zana Beth-Rehob kuma tava'onte me'nea agupofi fore hu'ne.
29 और उस शहर का नाम अपने बाप दान के नाम पर जो इस्राईल की औलाद था दान ही रख्खा, लेकिन पहले उस शहर का नाम लैस था।
Hagi Dani naga'mo'za ana agupofi ete kumara trohuza agima anteminazana Dani kumare hu'za Israeli nemofo nezmageho agire asamre'naze. Hagi ana kumakura kora Laisie hu'za agia nehazane.
30 और बनी दान ने वह तराशा हुआ बुत अपने लिए खड़ा कर लिया; और यूनतन बिन जैरसोम बिन मूसा और उसके बेटे उस मुल्क की असीरी के दिन तक बनी दान के क़बीले के काहिन बने रहे।
Hagi Dani naga'mo'za ana kaza osu havi anumzana azeri retrurente'za, Gesomu nemofo Mosese negeho Jonatani azeri otizageno pristi ne'zimia mani'ne. Hagi Dani nagapina Jonatanimpinti'ma fore'ma haza vahe'mo'za pristia maniza neazageno, ha' vahe'mo'za eme zamahe'za zamavare'za kina ome huzamante'naze.
31 और सारे वक़्त जब तक ख़ुदा का घर शीलोह में रहा, वह मीकाह के तराशे हुए बुत को जो उसने बनवाया था अपने लिए खड़े किए रहे।
Hagi Anumzamofo seli mono nomo'ma Sailoma me'nea knafina, Dani naga'mo'za Maika'ma tro hunte'nea kaza osu havi anumzante monora hunte'naze.

< क़ुजा 18 >