< आमाल 16 >

1 फिर वो दिरबे और लुस्तरा में भी पहूँचा। तो देखो वहाँ तीमुथियुस नाम का एक शागिर्द था। उसकी माँ तो यहूदी थी जो ईमान ले आई थी, मगर उसका बाप यूनानी था।
Paulo anu ejile aja Derbe na lysra; nulole, Aliya aliga alio obhiigisibhwa oyo aliga nabhilikilwa timotheo, nimusigaji oyo ebhuywe na nyilamwene wechiyaudi oyo Ali mwikilisha ne semwene wae ni Mgiliki,
2 वो लुस्तरा और इकुनियुम के भाइयों में नेक नाम था।
Abhanu bha LIStra na Ikonia bhamsosisishe obhubhambasi bhwe kisi.
3 पौलुस ने चाहा कि ये मेरे साथ चले। पस, उसको लेकर उन यहूदियों की वजह से जो उस इलाक़े में थे, उसका ख़तना कर दिया क्यूँकि वो सब जानते थे, कि इसका बाप यूनानी है।
Paulo amwendele koleleki bhagende nage mlugendo kulwejo namugega no kumutenda kusonga ya bhayaudi bhaliga bhaliyeyo okubha bhona bhamumenyele ati esemwene wae ni mgiriki.
4 और वो जिन जिन शहरों में से गुज़रते थे, वहाँ के लोगों को वो अहकाम अमल करने के लिए पहुँचाते जाते थे, जो येरूशलेम के रसूलों और बुज़ुर्गों ने जारी किए थे।
Awo bhaliga ni bhagenda bhatulile ku musi no kusosha amalagililo ku makanisa koleleki bhagekilishe amalagililo ago gandikilwe na jintumwa na abhakaluka eyo Yerusalemu.
5 पस, कलीसियाएँ ईमान में मज़बूत और शुमार में रोज़ — ब — रोज़ ज़्यादा होती गईं।
kwibhyo amakanisa ngakomesibhwa mulikilisha na bhalya bhekilisishe mbheyongesha kwo bhafu bhuli lunaku.
6 और वो फ़रोगिया और ग़लतिया सूबे के इलाक़े में से गुज़रे, क्यूँकि रूह — उल — क़ुद्दूस ने उन्हें आसिया में कलाम सुनाने से मनह किया।
Paulo na bhejabho nibhagenda Firigia na galatia, kulwo kubha MWOYO wa Nyamuanga abhaganyishe okulasha omusango eyo mwijimbho lya Asia.
7 और उन्होंने मूसिया के क़रीब पहुँचकर बितूनिया सूबे में जाने की कोशिश की मगर ईसा की रूह ने उन्हें जाने न दिया।
Bejile bhafogela misia, bhalegeja okugenda Bithinia, nawe Mwoyo Mwelu wa Yesu nabhaganya.
8 पस, वो मूसिया से गुज़र कर त्रोआस शहर में आए।
kulwejo mbhatula misia bhaja mbhakinga mu musi gwa Troa.
9 और पौलुस ने रात को ख़्वाब में देखा कि एक मकिदुनी आदमी खड़ा हुआ, उस की मिन्नत करके कहता है कि पार उतर कर मकिदुनिया में आ, और हमारी मदद कर!
Ebhilolo nibhimubhonekela Paulo mungeta, aliga Alio omunu wa makedonia emeleguyu, namubhilikila no kwaika “mje muchisakile enu makedonia.”
10 उस का ख़्वाब देखते ही हम ने फ़ौरन मकिदुनिया में जाने का ईरादा किया, क्यूँकि हम इस से ये समझे कि ख़ुदा ने उन्हें ख़ुशख़बरी देने के लिए हम को बुलाया है।
Paulo ejile alola Ebhilolo, ni chimala ni chilabha okuja Makedonia, namenya ati Nyamuanga achibhilikie okuja okulasha omusango Gwo bwana.
11 पस, त्रोआस शहर से जहाज़ पर रवाना होकर हम सीधे सुमत्राकि टापू में और दूसरे दिन नियापुलिस शहर में आए।
kwibyo nchisokayo eyo Troa, nchigenda gumwi gumwi nchikinga Samothrake, no lunaku olwo lwalubhie nchikinga mu musi ogwa Neapoli.
12 और वहाँ से फ़िलिप्पी शहर में पहुँचे, जो मकिदुनिया का सूबा में है और उस क़िस्मत का सद्र और रोमियों की बस्ती है और हम चन्द रोज़ उस शहर में रहे।
okusakao nchigenda Filipi nigwo gumwi no musi gwa makedonia, ni musi gwa insonga mu bhutunge bhwe chilumi na nchinyanja naku nyafuo.
13 और सबत के दिन शहर के दरवाज़े के बाहर नदी के किनारे गए, जहाँ समझे कि दुआ करने की जगह होगी और बैठ कर उन औरतों से जो इकट्ठी हुई थीं, कलाम करने लगे।
Ku lunaku olwa isabhato, chagendele anja mwilango ku njila yo mugela, kwi bhala linu chetogelaga ati echibhona libhala aokukolela lisabhwa. Chenyanjile ansi no kwaika na mai abhandi bhanu Bhejile amwi.
14 और थुवातीरा शहर की एक ख़ुदा परस्त औरत लुदिया नाम की, क़िरमिज़ी बेचने वाली भी सुनती थी, उसका दिल ख़ुदावन्द ने खोला ताकि पौलुस की बातों पर तवज्जुह करे।
Omugasi umwi unu kabhilikilwa Lidia omukani wa jijambhalau okusoka mu musi gwa Tiatira, oyo kamulamya Nyamuwanga, achitegelesishe. Latabugenyi namwigula omwoyo gwae no kugwata emisango ejo ja ikilwe na Paulo.
15 और जब उस ने अपने घराने समेत बपतिस्मा लिया तो मिन्नत कर के कहा कि “अगर तुम मुझे ख़ुदावन्द की ईमानदार बन्दी समझते हो तो चल कर मेरे घर में रहो” पस, उसने हमें मजबूर किया।
ejile Amala okubhatijibhwa, omwene na inyumbha yae yona, achisabhilwe naika,”labha mwandola anye kubha mulengelesi ku Latabugenyi, Mbe enibhelembheleja mwingile no kwinyanja ewani.” Nachilebheja muno.
16 जब हम दुआ करने की जगह जा रहे थे, तो ऐसा हुआ कि हमें एक लौंडी मिली जिस में पोशीदा रूहें थी, वो ग़ैब गोई से अपने मालिकों के लिए बहुत कुछ कमाती थी।
Nibha ati, ao chaliga nichigenda okusabhwa, muyalakaji umwi unu aliga Ali na masambhwa go bhumenyi nabhonana neswe. amuletee esebugenyi wae ebhona lwafu mu kulagula.
17 वो पौलुस के, और हमारे पीछे आकर चिल्लाने लगी “कि ये आदमी ख़ुदा के बन्दे हैं जो तुम्हें नजात की राह बताते हैं।”
Omugasi unu amulubhile Paulo amwi neswe, nayogana no kwaika “abhulume bhanu nibhakosi bha Nyamuanga unu ali mkulu, bhanu abhabhalasisha emwe emisango jo omwelulo.”
18 वो बहुत दिनों तक ऐसा ही करती रही। आख़िर पौलुस सख़्त रंजीदा हुआ और फिर कर उस रूह से कहा कि “मैं तुझे ईसा मसीह के नाम से हुक्म देता हूँ कि इस में से निकल जा!” वो उसी वक़्त निकल गई।
Akolele kutyo ku naku nyafu, nawe Paulo aliga abhiilisibhwe ne chikolwa echo, ekebhukie inyuma no kulibhila lisabhwa ati,”msokeko kulwa lisina lwa Yesu usoke munda yae. one ndisokako no kumusiga ku mwanya ogwo.
19 जब उस के मालिकों ने देखा कि हमारी कमाई की उम्मीद जाती रही तो पौलुस और सीलास को पकड़कर हाकिमों के पास चौक में खींच ले गए।
Bhesebhugenyi bae Bejile bhalola ati eliikanya lya libhona lyebhwe lyasokao, mbhabhagwatile Paulo na Sila no kubhakwese-la mwigulilo imbhele ya bhakulu.
20 और उन्हें फ़ौजदारी के हाकिमों के आगे ले जा कर कहा कि ये आदमी जो यहूदी हैं हमारे शहर में बड़ी खलबली डालते हैं।
Bhejile bhabhakingya ku bhalamusi, mbhaika,” abhalume bhanu mbhayaudi abhaletelesha injogele nene agati ya musi gweswe.
21 और “ऐसी रस्में बताते हैं, जिनको क़ुबूल करना और अमल में लाना हम रोमियों को पसन्द नहीं।”
Abheigisha emisango jinu jitali mu bhilagilo bheswe okugalamila amwi kugalubha kuti Barumi.”
22 और आम लोग भी मुत्तफ़िक़ होकर उनकी मुख़ालिफ़त पर आमादा हुए, और फ़ौजदारी के हाकिमों ने उन के कपड़े फाड़कर उतार डाले और बेंत लगाने का हुक्म दिया
liijo nilibhemukila litasikene ku Paulo na Sila, abhalamusi mbhatemula emyenda jebhwe no kubhafula no kulagilila bhabhumwe jisimbho
23 और बहुत से बेंत लगवाकर उन्हें क़ैद खाने में डाल दिया, और दरोग़ा को ताकीद की कि बड़ी होशियारी से उनकी निगहबानी करे।
Bejile bhamala okubhabhuma jisimbho nyafu, mbhabhalasa mwibhoyelo no kubhalamula abhasilikale bha mwibhoyelo bhabhalinde kisi.
24 उस ने ऐसा हुक्म पाकर उन्हें अन्दर के क़ैद खाने में डाल दिया, और उनके पाँव काठ में ठोंक दिए।
Bhejile bhamala okulamila echilagilo echo, abhasilikale bha mwibhoyelo mbhabhesa mu chumbha cha munda ya libhoyelo no kubhabhoya amagulu gebhe mwibhala linu abhabhikile.
25 आधी रात के क़रीब पौलुस और सीलास दुआ कर रहे और ख़ुदा की हम्द के गीत गा रहे थे, और क़ैदी सुन रहे थे।
omwanya gwa mungeta agati, Paulo na sila bhaliga nibhasabhwa no kwimba jinyimbo jo kumukusha Nyamuanga, enu abhabhoywa abhandi nibhabhategelesha,
26 कि यकायक बड़ा भुन्चाल आया, यहाँ तक कि क़ैद खाने की नींव हिल गई और उसी वक़्त सब दरवाज़े खुल गए और सब की बेड़ियाँ खुल पड़ीं।
mwanya mutoto nilibhonekana linyamutikima enene no lufuka lwa liboyelo Lwona nilunegena, emilyango ja libhoyelo nijiguka, na amabhoyelo ga abhabhoywa gona ngagela.
27 और दरोग़ा जाग उठा, और क़ैद खाने के दरवाज़े खुले देखकर समझा कि क़ैदी भाग गए, पस, तलवार खींचकर अपने आप को मार डालना चाहा।
Omulisi wa liboyelo nalafya okusoka muntilo nalola emilyango ja liboyelo jigukile; kwibyo nagega lipanga lwae kulwo kubha aliga nenda okwiita kwa insonga eganilisishe ati abhabhoywa Bhona bhatolokele,
28 लेकिन पौलुस ने बड़ी आवाज़ से पुकार कर कहा “अपने को नुक़्सान न पहुँचा! क्यूँकि हम सब मौजूद हैं।”
Mbe nawe Paulo nayogana kwo bhulaka bhunene, naika “uteutasha kwa insonga Bona chilio anu”.
29 वो चराग़ मँगवा कर अन्दर जा कूदा। और काँपता हुआ पौलुस और सीलास के आगे गिरा।
omulisi wa liboyelo nasabhwa jitala jiletwe nengila munda ya libhoyelo, kwo bhangu, nayalala nokubhaya, nabhabwila Paulo na sila,
30 और उन्हें बाहर ला कर कहा “ऐ साहिबो में क्या करूँ कि नजात पाऊँ?”
nabhaulusha Anja ya libhoyelo naika,” bhakulu, nikole atiki koleleki nibhone kukila?”
31 उन्होंने कहा, ख़ुदावन्द ईसा पर ईमान ला “तो तू और तेरा घराना नजात पाएगा।”
bhona mbhamubwila, ati “mwikilishe Latabugenyi Yesu nawe oukisibwa amwi na inyumba. yao”.
32 और उन्हों ने उस को और उस के सब घरवालों को ख़ुदावन्द का कलाम सुनाया।
Bhaikile omusango gwa Latabugenyi ewae, amwi na bhanu abha ika ewae,
33 और उस ने रात को उसी वक़्त उन्हें ले जा कर उनके ज़ख़्म धोए और उसी वक़्त अपने सब लोगों के साथ बपतिस्मा लिया।
omulisi wa mwibhoyelo abhagegele mugeta eyo no kubhosha olubhala olwo bhautalile, omwene amwi na bhanu bha ika ewae nibhabhatijibhwa ao.
34 और उन्हें ऊपर घर में ले जा कर दस्तरख़्वान बिछाया, और अपने सारे घराने समेत ख़ुदा पर ईमान ला कर बड़ी ख़ुशी की।
Nabhaleta Paulo na sila ika ewae no kubhayana ebhilyo. omwene nabha no bhukondeleywe bunene amwi na bhanu bha ika ewae kwa insonga bhamwikilisishe Nyamuanga.
35 जब दिन हुआ, तो फ़ौजदारी के हाकिमों ने हवालदारों के ज़रिए कहला भेजा कि उन आदमियों को छोड़ दे।
Yalinga mu mwisi, abhalamusi bhatumile emisango ku mulisi ulya owa liboyelo bhaika,”mbhasige abhanu balya bhagende”,
36 और दरोग़ा ने पौलुस को इस बात की ख़बर दी कि फ़ौजदारी के हाकिमों ने तुम्हारे छोड़ देने का हुक्म भेज दिया है “पस अब निकल कर सलामत चले जाओ।”
Omulisi wa liboyelo namumenyesha Paulo ingulu ye misango ejo ati,”Abhalamusi bhatumile emisango okubhabhwila bhagende; kwibyo muuluke Anja mugende kwo mulembe”
37 मगर पौलुस ने उससे कहा, उन्होंने हम को जो रोमी हैं क़ुसूर साबित किए बग़ैर “ऐलानिया पिटवाकर क़ैद में डाला। और अब हम को चुपके से निकालते हैं? ये नहीं हो सकता; बल्कि वो आप आकर हमें बाहर ले जाएँ।”
Mbe nawe Paulo nabhabwila,” bhachibhumile abhwelu, abhanu abho bhaliga bhalumi obhutachilamula nawe mbhachesa mwibhoyelo: kaoli abhenda okuchisoshamo kwa imbhisike? Uli, jitakutulikana, abhene bhaje bhachisoshemo munu anu”.
38 हवालदारों ने फ़ौजदारी के हाकिमों को इन बातों की ख़बर दी। जब उन्हों ने सुना कि ये रोमी हैं तो डर गए।
Abhalisi mbhabhamenyesha Abhalamusi ingulu ye misango ejo, abhalamusi nibhobhaya muno anu bhejile bhakamenya ati Paulo na Sila ni bhalumi.
39 और आकर उन की मिन्नत की और बाहर ले जाकर दरख़्वास्त की कि शहर से चले जाएँ।
Abhalamusi mbhaja nibhabhalembeleja bhauluke bhejile bhabhaulusha Anja ya libhoyelo, bhabhasabhile Paulo na Sila bhauluke Anja yo musi gwebhwe.
40 पस वो क़ैद खाने से निकल कर लुदिया के यहाँ गए और भाइयों से मिलकर उन्हें तसल्ली दी। और रवाना हुए।
Kulwejo Paulo na Sila mbhauluka Anja ya libhoyelo mbhaja ika ewa Lidia. Paulo na Sila Bhejile bhabhalola abhasu bhabhasimbhagilisha omwoyo no kumala mbhasokao mu musi ogwo.

< आमाल 16 >