< 1 समु 8 >

1 जब समुएल बुड्ढा हो गया, तो उसने अपने बेटों को इस्राईलियों के क़ाज़ी ठहराया।
Ie nigain-kantetse t’i Samoele, le nanoe’e mpizaka’ Israele o ana-dahi’eo.
2 उसके पहलौठे का नाम यूएल, और उसके दूसरे बेटे का नाम अबियाह था। वह दोनों बैरसबा' के क़ाज़ी थे।
Ty tahina’ i tañoloñoloña’ey le Ioele; i Abià ty faharoe; nizaka e Be’er-sevà ao iereo.
3 लेकिन उसके बेटे उसकी रास्ते पर न चले, बल्कि वह नफ़ा' के लालच से रिश्वत लेते और इन्साफ़ का ख़ून कर देते थे।
Fe tsy nañorike o sata’eo i ana’e rey, te mone nivike mb’an-dRavola naho nandrambe vokàñe vaho nolahe’ iareo ty hatò.
4 तब सब इस्राईली बुज़ुर्ग जमा' होकर रामा में समुएल के पास आए।
Nifanontoñe amy zao o mpiaolo’ Israele iabio vaho niheo mb’ amy Samoele e Ramà mb’eo
5 और उससे कहने लगे “देख, तू ज़ई'फ़ है, और तेरे बेटे तेरी राह पर नही चलते; अब तो किसी को हमारा बादशाह मुक़र्रर करदे, जो और क़ौमों की तरह हमारी 'अदालत करे।”
nanao ty hoe ama’e: Oniño te bey irehe vaho tsy mañorike o lia’oo o ana’oo; aa le añorizo mpanjaka hizaka anay manahake o kilakila ‘ndatio.
6 लेकिन जब उन्होंने कहा, कि हमको कोई बादशाह दे जो हमारी 'अदालत करे, तो यह बात समुएल को बुरी लगी, और समुएल ने ख़ुदावन्द से दुआ की।
Fe tsy ninò’ i Samoele zay, ty enta’ iareo ty hoe: Itoloro mpanjaka hizaka. Le nihalaly am’ Iehovà t’i Samoele.
7 और ख़ुदावन्द ने समुएल से कहा, कि “जो कुछ यह लोग तुझ से कहते हैं, तू उसको मान क्यूँकि उन्होंने तेरी नहीं बल्कि मेरी हिक़ारत की है कि मैं उनका बादशाह न रहूँ।
Le hoe t’Iehovà amy Samoele: Haoño ty fiarañanaña’ ondatio amo hene nisaontsia’ iareoo; ie tsy namorintseñe azo, toe Izaho ty napo’ iareo tsy ho mpanjaka’ iareo.
8 जैसे काम वह उस दिन से जब से में उनको मिस्र से निकाल लाया आज तक करते आए हैं, कि मुझे छोड़ करके और मा'बूदों की इबादत करते रहे हैं, वैसा ही वह तुझ से करते हैं।
Hambañ’ amo fitoloña’ iareo sikal’ amy nañakarako amy Mitsraime añe pake henanekeo, ie namorintseñe ahy naho nitoroñe ‘ndrahare ila’e, ty hanoe’ iareo ama’o ka.
9 इसलिए तू उसकी बात मान, तो भी तू संजीदगी से उनको ख़ूब जता दे और उनको बता भी दे, कि जो बादशाह उनपर हुकूमत करेगा उसका तरीक़ा कैसा होगा।”
Ie amy zao, haoño ty fiara­ñanaña’ iareo, f’ie hatahatao vaho taroño o satam-pifeheam-panjaka’ iareoo.
10 और समुएल ने उन लोगों को जो उससे बादशाह के तालिब थे, ख़ुदावन्द की सब बातें कह सुनाईं।
Aa le tinaro’ i Samoele am’ondaty nipay mpanjaka ama’e iabio i tsara’ Iehovà zay.
11 और उसने कहा, कि जो बादशाह तुम पर हुकूमत करेगा उसका तरीक़ा यह होगा, कि वह तुम्हारे बेटों को लेकर अपने रथों के लिए और अपने रिसाले में नौकर रख्खेगा और वह उसके रथों के आगे आगे दौड़ेंगे।
Le hoe re: Zao ty ho sata’ o mpanjaka hamelek’ anahareoo: ho rambese’e o ana-dahi’ areoo, le ho tendrè’e ho aze naho ho a o sarete’eo naho ho mpiningi-tsoavala’e vaho ho mpilay aolo’ o sarete’eo.
12 और वह उनको हज़ार — हज़ार के सरदार और पचास — पचास के जमा'दार बनाएगा और कुछ से हल जुतवायेगा और फ़सल कटवाएगा और अपने लिए जंग के हथियार और अपने रथों के साज़ बनवाएगा।
Le ho tendrè’e ty mpifelek’ arivo naho ty mpifehe limampolo hiava i tete’ey naho hanatake i voka’ey, vaho handranjy o fialia’eo naho o haraon-tsarete’eo.
13 और तुम्हारी बेटियों को लेकर गंधिन और बावरचिन और नानबज़ बनाएगा।
Ho rambese’e ka o anak’ ampela’ areoo ho mpanao rano mañitse, ho mpanokoñe vaho mpanoñake.
14 और तुम्हारे खेतों और ताकिस्तानों और ज़ैतून के बाग़ों को जो अच्छे से अच्छे होंगे लेकर अपने ख़िदमत गारों को 'अता करेगा,
Ho rambese’e ka o tete’ areoo naho o tanembahe’ areoo naho o golobon’ olive’ areoo, o soa ama’eo, le hatolo’e amo mpito­ro’eo.
15 और तुम्हारे खेतों और ताकिस्तानों का दसवाँ हिस्सा लेकर अपने ख़ोजों और ख़ादिमों को देगा।
Hampandiva’e anahareo ty faha-folo’ ty tabiri’ areo, naho o tanem-bahe’ areoo vaho hatolo’e amo mpifehe’eo naho o mpitoro’eo.
16 और तुम्हारे नौकर चाकरों और लौंडियों और तुम्हारे ख़ूबसूरत जवानों और तुम्हारे गदहों को लेकर अपने काम पर लगाएगा।
Ho rambese’e o mpitoro’ areo lahilahio, naho o anak’ ampata’ areoo naho ze volovoloeñe amo ajalahi’ areoo naho o borìkeo hampitoroñe’e amo fitoloña’eo.
17 और वह तुम्हारी भेड़ बकरियों का भी दसवाँ हिस्सा लेगा इस लिए तुम उसके ग़ुलाम बन जाओगे।
Hampandivà’e ty ampahafolo’ o lia-rai’ areoo vaho hinjare mpitoro’e nahareo.
18 और तुम उस दिन उस बादशाह की वजह से जिसे तुमने अपने लिए चुना होगा, फ़रियाद करोगे पर उस दिन ख़ुदावन्द तुम को जवाब न देगा।
Le hikoihe’ areo amy andro zay i mpanjaka nijoboñe’ areoy, fe tsy hanoiñe t’Iehovà.
19 तो भी लोगों ने समुएल की बात न सुनी और कहने लगे, “नहीं हम तो बादशाह चाहते हैं जो हमारे ऊपर हो।
Fa nifoneñe tsy hañaoñe ty fiarañanaña’ i Samoele ondatio; le hoe iereo: Aiy! fa ho fehè’ i mpanjakay zahay;
20 ताकि हम भी और सब क़ौमों की तरह हों और हमारा बादशाह हमारी 'अदालत करे, और हमारे आगे आगे चले और हमारी तरफ़ से लड़ाई करे।”
soa te ho hambañ’ amo kilakila’ ndatio; le hizaka anay ty mpanjaka’ay naho hionjoñe aolo’ay vaho hialy amo fihotakotaha’aio.
21 और समुएल ने लोगों की सब बातें सुनीं और उनको ख़ुदावन्द के कानों तक पहुँचाया।
Jinanji’ i Samoele ze hene enta’ ondato le nisaontsie’e an-dravembia’ Iehovà,
22 और ख़ुदावन्द ने समुएल को फ़रमाया तू उनकी बात मान और उनके लिए एक बादशाह मुक़र्रर कर तब समुएल ने इस्राईल के लोगों से कहा कि तुम सब अपने अपने शहर को चले जाओ।
vaho hoe t’Iehovà amy Samoele: Haoño avao ty fiarañanaña’ iareo le anendreo mpanjaka. Aa le hoe t’i Samoele amo ana’ Israeleo: Akia songa mb’ an-drova’e mb’eo.

< 1 समु 8 >