< Приповісті 27 >
1 Не вихва́люйся за́втрашнім днем, бо не знаєш, що день той поро́дить.
MAI olioli wale oe no ka la apopo, No ka mea, aole oe i ike i ka mea a kekahi la e hoopuka mai ai.
2 Нехай інший тебе вихваля́є, а не уста твої, чужий, а не губи твої.
Na ka mea e e hoomaikai mai ia oe, aole na kou waha iho; Na ka malihini hoi, aole na kou mau lehelehe iho.
3 Камі́ння — тяга́р, і пісок — важка річ, та гнів нерозумного тяжчий від них від обох.
Koikoi ka pohaku, kaumaha hoi ke one; Aka, o ka inaina o ka mea naaupo, ua kaumaha ia mamua o ia mau mea elua.
4 Лютість — жорстокість, а гнів — то зато́плення, та хто перед заздрістю всто́їть?
He aloha ole ka inaina, he mea make ka huhu, Owai la hoi e hiki ke ku imua o ka huahua?
5 Ліпше відкрите карта́ння, ніж таємна любов.
Maikai ke ao maopopo ana, Mamua o ke aloha i hunaia.
6 Побої коханого вірність показують, а в нена́висника поцілу́нки числе́нні.
Maikai ka hoehaia mai e ka hoaaloha, He nunui hoi ka honi ana o ka enemi.
7 Сита душа топче й мед щільнико́вий, а голодній душі все гірке́ — то солодке.
Hehi no ka mea maona i ka waihona meli; Aka, i ka mea pololi la, ua ono na mea awaawa a pau.
8 Як птах, що гніздо́ своє кинув, так і люди́на, що з місця свого мандру́є.
E like me ka manu i auwana ae mai kona punana aku, Pela ke kanaka e auwana ana mai kona wahi aku.
9 Олива й кадило поті́шують серце, і солодкий нам друг за душевну пораду.
O ka aila a me ka mea ala, hoohauoli ia i ka naau; Hooluolu hoi ka hoaaloha o kekahi mea ma ka olelo oiaio.
10 Друга свого й друга батька свого не кидай, а в дім брата свого не прихо́дь в день нещастя свого́, — ліпший сусіда близьки́й за далекого брата!
O kou hoalauna a me ka hoalauna o kou makuakane, mai haalele oe; Aole hoi e komo aku i ka hale o kou hoahanau i kou manawa popilikia; Maikai ka mea e noho kokoke ana, mamua o ka hoahanau ma kahi loihi aku.
11 Будь мудрий, мій сину, й потіш моє серце, і я матиму що відповісти́, як мені докоря́тиме хто.
E kuu keiki e, e naauao hoi oe i olioli ko'u naau, I olelo aku au i ka mea hoino mai ia'u.
12 Мудрий бачить лихе — і ховається, а безумні йдуть — і караються.
O ka mea noonoo la, ike e oia mamua i ka poino a huna ia ia iho; Hele wale aku hoi ka poe nanea a hihia iho la.
13 Візьми його одіж, бо він поручивсь за чужого, і за чужи́нку заста́ву візьми.
E lawe i ka aahu o ka mea nana e hoopanai no ka malihini, E lawe hoi i uku nona no ka wahine e.
14 Хто сильним голосом благословляє із ра́ннього ранку свого товариша, — за прокля́ття залічується це йому.
O ka mea hoomaikai aku i kona hoanoho me ka leo nui, I kona ala ana i ke kakahiaka nui, E lilo ia i mea poino nona.
15 Ри́нва, постійно теку́ча слотли́вого дня та жінка сварли́ва — одна́кове:
O ke kulu mau ana i ka la ua, A me ka wahine nuku wale, na like.
16 хто хоче сховати її — той вітра ховає, чи оливу паху́чу правиці своєї, що видасть себе.
O ka mea hoonalowale i kana, hoonalowale no ia i ka makani, A me ka aila o kona lima akau e pa mai ana.
17 Як гострить залізо залізо, так гострить люди́на лице свого друга.
Hookala kahi mea hao i kekahi mea hao, Hookala hoi ke kanaka i ka maka o kona hoalauna.
18 Сторож фіґо́вниці пло́ди її споживає, а хто пана свого стереже, той шанований.
O ka mea malama i ka laau fiku, oia ke ai i kona hua; O ka mea malama hoi i kona haku e hoonaniia oia.
19 Як лице до лиця у воді, так серце люди́ни до серця люди́ни.
Ma ka wai, he helehelena e ku ana i kahi helehelena, Pela hoi ka naau kanaka i kekahi kanaka.
20 Шео́л й Аваддо́н не наси́тяться, — не наси́тяться й очі люди́ни. (Sheol )
O ka lua a me ka hohonu, aole i piha, A o na maka o ke kanaka aole no e maona. (Sheol )
21 Що для срі́бла топи́льна посу́дина, і го́рно — для золота, те для людини уста́, які хвалять її.
He ipu hoohehee no ke kala, a he kapuahi no ke gula, Pela ke kanaka imua o kona mahaloia mai.
22 Хоч нерозумного будеш товкти́ товкаче́м поміж зе́рнами в сту́пі, — не віді́йде від нього глупо́та його!
Ina e kui oe i ka mea naaupo ma ka papawiliai, Oia pu me ka ai i ka pohaku kui, Aole loa e hemo ae kona naaupo ana mai ona aku.
23 До́бре знай вигляд своєї отари, поклади своє серце на че́реди,
E ike pono oe i ke ano o kau poe hipa, E nana hoi i ke ano o kau poe holoholona;
24 бо багатство твоє не навіки, і чи корона твоя з роду в рід?
No ka mea, aole e mau ana ka waiwai: O ka papale alii hoi, oia mau anei ia i na hanauna a pau?
25 Появилася зе́лень, і трава показалась, і збирається сіно із гір, —
Kupu mai ka weuweu, ikea mai ka mauu, A e ohiia ana ka mea ulu o ka mauna.
26 будуть ві́вці тобі на вбрання́, і козли́ — ціна поля,
O na keikihipa no kou kapa komo, O ka poe kao kane ke kumukuai no ka aina.
27 і молока твоїх кіз буде до́сить на ї́жу тобі, на їду́ твого дому, і на життя для служни́ць твоїх.
A e nui ka waiu kao no kau ai ana, No ka ai ana hoi o ko ka hale ou, A he ola no kou poe kauwawahine.