< Від Луки 20 >

1 І сталось одного з тих днів, як навчав Він народ у церкві та благовіствував, поприходили архиєреї та письменники з старшими,
Zvino zvakaitika parimwe remazuva iwayo, achidzidzisa vanhu mutembere nekuparidza evhangeri, vapristi vakuru nevanyori vakasvika nevakuru,
2 і промовили до Него, кажучи: Скажи нам, якою властю се робиш? або хто дав Тобі власть сю?
ndokutaura kwaari vachiti: Tiudzei, munoita zvinhu izvi nesimba ripi, kana ndiani iye wakakupai simba iri?
3 Відказуючи ж рече до них: Спитаю вас і я про одну річ, і скажіть мені:
Zvino wakapindura akati kwavari: Ini ndichakubvunzaiwo shoko rimwe; uye mundiudze:
4 Хрещеннє Йоанове з неба було чи від людей?
Rubhabhatidzo rwaJohwani rwakabva kudenga, kana kuvanhu?
5 Вони ж міркували в собі говорячи: Коли скажемо: З неба, казати ме: Чом же не поняли ви віри йому?
Zvino vakarangana, vachiti: Kana tikati: Kudenga; achati: Naizvozvo makaregerei kumutenda?
6 Коли ж скажемо: Від людей, то ввесь народ покаменує нас; певен бо він, що Йоан пророк.
Asi kana tikati: Kuvanhu; vanhu vese vachatitaka nemabwe; nokuti vaiva nechokwadi kuti Johwani waiva muporofita.
7 І відказали, що не знають, звідкіля.
Vakapindura, vachiti havazivi kwarwakabva.
8 А Ісус Їм рече: То й я не скажу вам, якою властю я се роблю.
Jesu ndokuti kwavari: Neni handikuudzii kuti ndinoita zvinhu izvi nesimba ripi.
9 Почав же до народу глаголати приповість сю: Один чоловік насадив виноградник, та й дав його виноградарям, та й від'їхав на довгий час.
Zvino wakatanga kuudza vanhu mufananidzo uyu: Umwe munhu wakasima munda wemizambiringa, akauhaisa kuvarimi, akaenda parwendo nguva refu;
10 І післав у пору до виноградарів слугу, щоб з овощу винограднього дали йому; виноградарі ж, побивши його, відослали впорожні.
zvino nenguva yakafanira wakatuma muranda kuvarimi, kuti vamupe zvechibereko chemunda wemizambiringa; asi varimi vakamurova, vakamuendesa asina chinhu.
11 І післав ще другого слугу; вони ж і того, побивши та обезчестивши, відослали впорожні,
Zvino wakatumazve umwe muranda; naiye vakamurovawo vakamunyadzisa, vakamuendesa asina chinhu.
12 І післав ще третього; вони ж і сього, поранивши, прогнали.
Zvino wakatumazve wechitatu; uyuwo ndokumukuvadza, vakamukandira kunze.
13 Рече ж пан виноградинка: Що робити? пішлю сина мого любого: може, того побачивши, посоромлять ся.
Zvino mwene wemunda wemizambiringa wakati: Ndichaitei? Ndichatuma mwanakomana wangu anodikanwa, zvimwe vakaona iye vachamukudza.
14 Побачивши ж його виноградарі, казали між собою, говорячи: Се наслїдник; ходімо вбємо його, щоб наше було наслїддє.
Asi varimi vakati vachimuona vakarangana, vachiti: Uyu ndiye mugari wenhaka; uyai, ngatimuuraye, kuti nhaka igova yedu.
15 І, викинувши його за виноградник, убили. Що ж робити ме пан виноградника?
Vakamukandira kunze kwemunda wemizambiringa, vakamuuraya. Naizvozvo mwene wemunda wemizambiringa achavaitirei?
16 Прийде та й вигубить виноградарів сих, і дасть виноградник иншим. Почувши ж, сказали: Борони Боже!
Achauya, ndokuparadza varimi ivava, agopa munda wemizambiringa vamwe. Zvino vachinzwa, vakati: Zvisadaro!
17 Він же, поглянувши на них, рече: Що ж се написано? Камінь, що відкинули будівничі; сей став ся головою угла?
Asi wakavatarisa, akati: Naizvozvo chii ichi chakanyorwa, chinoti: Ibwe vavaki ravakaramba, ndiro rava musoro wekona?
18 Всякий, хто впаде на той камінь, розібєть ся, на кого ж він упаде, розітре його.
Wese anowira pamusoro pebwe iro, achavhuniwa-vhuniwa; asi ani nani warinowira pamusoro richamukuya.
19 І шукали архиєреї та письменники наложити на Него руки тієї години, та боялись народу; зрозуміли бо що до них приповість сю сказав.
Zvino vapristi vakuru nevanyori neawa iroro vakatsvaka kuisa maoko paari, asi vakatya vanhu; nokuti vakaziva kuti wakareva mufananidzo uyu akanangana navo.
20 І, назираючи Його, післали підглядників, що видавали себе за праведних, щоб схопити Його на слові та віддати старшині та власті игемоновій.
Vakamucherekedza, vakatumira vashori vakanyepedzera kuva vakarurama, kuti vamubate pakutaura, kuti vamukumikidze kuushe nesimba remutungamiriri.
21 І питали вони Його, кажучи: Учителю, знаємо, що право говориш, і навчаєш, і не дивиш ся на лице, а по правді на путь Божий наставляєш.
Zvino vakamubvunza, vachiti: Mudzidzisi, tinoziva kuti munotaura nekudzidzisa zvakarurama, uye hamugamuchiri chiso, asi munodzidzisa nzira yaMwari muchokwadi.
22 Годить ся нам кесареві данину давати, чи нї?
Zviri pamutemo here kwatiri kupa mutero kuna Kesari, kana kwete?
23 Постерігши ж їх підступ, рече до них: Що мене спокутуєте?
Asi wakaziva unyengeri hwavo, akati kwavari: Munondiidzirei?
24 Покажіть менї денария. Чиє мав обличчє і надпись? Озвавшися ж сказали: Кесареве.
Ndiratidzei dhenario; rine mufananidzo nerunyoro rwaani? Vakapindura vakati: ZvaKesari.
25 Він же рече їм: Оддайте ж оце кесареве кесареві, а Боже Богові.
Ndokuti kwavari: Naizvozvo dzorerai kuna Kesari zvinhu zvaKesari, nekuna Mwari zvinhu zvaMwari.
26 І не могли вони схопити Його на слові перед народом; і, дивуючись одповіддю Його, мовчали.
Vakakoniwa kumubata neshoko rake pamberi pevanhu; vakashamisika nemhinduro yake; vakanyarara.
27 Приступивши ж тоді деякі з Садукеїв, котрі перечять, шо є воекресеннє, питали Його,
Zvino kwakaswedera vamwe veVaSadhusi, vanoramba kuti kune kumuka, ndokumubvunza,
28 говорячи: Учителю, Мойсей написав нам: Коли чий брат умре, мавши жінку, й сей бездітний умре, щоб узяв брат його жінку й воскресив насїннє братові своєму.
vachiti: Mudzidzisi, Mozisi wakatinyorera kuti: Kana mukoma wemunhu akafa ane mukadzi, asi iye akafa asina vana, munin'ina wake atore mukadzi, amutsire mukoma wake mbeu.
29 Сім оце братів було; й первий, взявши жінку, умер бездітний.
Naizvozvo kwakange kune vanakomana vemunhu umwe vanomwe; wekutanga ndokutora mukadzi, akafa asina mwana;
30 І взяв другий жінку, та й сей умер бездітний.
newechipiri akatora mukadzi uyo, neuyu akafa asina mwana;
31 І третій узяв її, та й не зоставили дітей, і повмирали.
newechitatu akamutora. Zvikadarowo nevanomwe, uye vakasasiya vana, vakafa.
32 Опісля ж усїх умерла й жінка.
Pakupedzisira kwavo vese mukadzi wakafawo.
33 Оце ж у воскресенню кому з них буде жінкою? сім бо мали її за жінку.
Naizvozvo pakumuka, achava mukadzi waani kwavari? Nokuti vanomwe vakava naye semukadzi.
34 І відказуючи рече їм Ісус: Сини сьвіту сього женять ся й видають заміж: (aiōn g165)
Zvino Jesu wakapindura akati kwavari: Vana venyika ino vanowana, vanowaniswa; (aiōn g165)
35 которі ж удостоють ся дождати віку того й воскресення з мертвих, ті нї женять ся анї віддають заміж: (aiōn g165)
asi avo vachanzi vakafanira kuwana nyika iyo nekumuka kubva kuvakafa havawani kana kuwaniswa; (aiōn g165)
36 бо ані вмерти не можуть, рівні бо ангелам і сини вони Божі, воскресення синами бувши.
nokuti havagoni kufazve; nokuti vakaita sevatumwa, uye vanakomana vaMwari, vari vanakomana vekumuka.
37 А що встають мертві, то й Мойсей показав коло купини, як зве Господа Богом Авраама, й Богом Ісаака, й Богом Якова.
Asi kuti vakafa vanomutswa, kunyange Mozisi wakaratidza pagwenzi reminzwa, paakaidza Ishe Mwari waAbhurahama, naMwari waIsaka, naMwari waJakobho.
38 Бог же не мертвих а живих, всї бо Йому живуть.
Nokuti haasi Mwari wevakafa, asi wevapenyu; nokuti vese vanoraramira iye.
39 Озвавши ся ж деякі з письменників, казали: Учителю, добре глаголав єси.
Zvino vamwe vevanyori vakapindura vakati: Mudzidzisi, mataura zvakanaka.
40 І більш не сьміли питати Його нї про що.
Uye havana kuzoshinga kumubvunzazve chinhu.
41 Рече ж до них: Як се кажуть, що Христос син Давидів?
Zvino wakati kwavari: Vanoreva sei kuti Kristu Mwanakomana waDavhidhi?
42 А сам Давид говорить у книзї псальм: Рече Господь Господеві моєму: Сиди по правиці в мене,
Nokuti Dhavhidhi pachake wakareva mubhuku reMapisarema achiti: Ishe wakati kuna Ishe wangu: Gara kuruoko rwangu rwerudyi,
43 доки положу ворогів Твоїх підніжком ніг твоїх.
kusvikira ndaita vavengi vako chitsiko chetsoka dzako.
44 Давид оце Господом Його зве: як же Він син Його?
Naizvozvo Dhavhidhi anomuidza Ishe, ko Mwanakomana wake sei?
45 Як же слухав увесь народ, рече ученикам своїм:
Zvino vanhu vese vachakateerera, wakati kuvadzidzi vake:
46 Остерегайтесь письменників, що бажають ходити в шатах, та люблять витання на торгах, та перві сїдалища по школах, та перві місця на бенкетах;
Chenjerai vanyori, vanoda kufamba nenguvo refu, uye vanoda kwaziso pamisika, nezvigaro zvepamusorosa mumasinagoge, nezvigaro zvemberi pazvirairo;
47 що жеруть доми вдовиць, і для виду довго молять ся. Сї приймуть ще тяжчий осуд.
vanodya dzimba dzechirikadzi, vanonyepedzera nekuita minyengetero mirefu; ivavo vachagamuchira mutongo mukuru.

< Від Луки 20 >