< Nnwom 105 >

1 Ɛda Awurade ase na da ne kɛseyɛ adi. Ma ewiase nyinaa nhunu deɛ wayɛ.
Lodate il Signore e invocate il suo nome, proclamate tra i popoli le sue opere. Alleluia.
2 Monto dwom mma no, monto ayɛyie dwom mma no; monka nʼanwanwadeɛ no nyinaa.
Cantate a lui canti di gioia, meditate tutti i suoi prodigi.
3 Monhoahoa mo ho wɔ ne din kronkron mu; momma wɔn a wɔhwehwɛ Awurade no nnya akoma mu anigyeɛ.
Gloriatevi del suo santo nome: gioisca il cuore di chi cerca il Signore.
4 Momma mo ani nna Awurade ne nʼahoɔden so; na monhwehwɛ nʼanim ɛberɛ biara.
Cercate il Signore e la sua potenza, cercate sempre il suo volto.
5 Monkae anwanwadeɛ a wayɛ ne nsɛnkyerɛnneɛ, ne atemmuo a ɔbuiɛ,
Ricordate le meraviglie che ha compiute, i suoi prodigi e i giudizi della sua bocca:
6 Ao Abraham mma, Onyankopɔn ɔsomfoɔ, Ao Yakob mma a wapa wɔn.
voi stirpe di Abramo, suo servo, figli di Giacobbe, suo eletto.
7 Ɔyɛ Awurade, yɛn Onyankopɔn. Nʼahennie da adi wɔ asase so nyinaa.
E' lui il Signore, nostro Dio, su tutta la terra i suoi giudizi.
8 Ɔkae nʼapam daa nyinaa, asɛm a ɔhyɛ maa awoɔ ntoantoasoɔ apem no,
Ricorda sempre la sua alleanza: parola data per mille generazioni,
9 apam a ɔne Abraham yɛeɛ no ntam a ɔka kyerɛɛ Isak no.
l'alleanza stretta con Abramo e il suo giuramento ad Isacco.
10 Ɔhyɛɛ mu den maa Yakob sɛ mmara, de maa Israel sɛ apam a ɛbɛtena hɔ afebɔɔ.
La stabilì per Giacobbe come legge, come alleanza eterna per Israele:
11 Ɔkaa sɛ, “Mede Kanaan asase no bɛma wo sɛ kyɛfa a ɛbɛyɛ wʼagyapadeɛ.”
«Ti darò il paese di Cànaan come eredità a voi toccata in sorte».
12 Ɔkaa yei ɛberɛ a na wɔnnɔɔso, ahɔhokuo ketewa bi a wɔwɔ Kanaan.
Quando erano in piccolo numero, pochi e forestieri in quella terra,
13 Wɔfirii aman so kɔɔ aman so; firii ahemman mu kɔɔ ahemman mu.
e passavano di paese in paese, da un regno ad un altro popolo,
14 Wamma obi anhyɛ wɔn so; wɔn enti, ɔkaa ahene anim sɛ:
non permise che alcuno li opprimesse e castigò i re per causa loro:
15 “Mommfa mo nsa nka wɔn a masra wɔn ngo; na monnyɛ mʼadiyifoɔ bɔne bi.”
«Non toccate i miei consacrati, non fate alcun male ai miei profeti».
16 Ɔmaa ɛkɔm baa asase no so na ɔsɛee akwan a wɔfa so nya wɔn aduane nyinaa;
Chiamò la fame sopra quella terra e distrusse ogni riserva di pane.
17 na ɔsomaa ɔbarima bi dii wɔn anim, Yosef a wɔtɔn no sɛ akoa no.
Davanti a loro mandò un uomo, Giuseppe, venduto come schiavo.
18 Wɔde mpokyerɛ guu ne nan, na wɔde dadeɛ nkɔnsɔnkɔnsɔn hyɛɛ ne kɔn,
Gli strinsero i piedi con ceppi, il ferro gli serrò la gola,
19 kɔsii sɛ deɛ ɔhyɛɛ ho nkɔm no baa mu, kɔsii sɛ Awurade asɛm no daa no adi sɛ ɔyɛ nokwafoɔ.
finché si avverò la sua predizione e la parola del Signore gli rese giustizia.
20 Afei, ɔhene no soma ma wɔkɔgyaa no; aman no sodifoɔ gyaa no.
Il re mandò a scioglierlo, il capo dei popoli lo fece liberare;
21 Ɔyɛɛ no ne fiefoɔ so wura, deɛ ɔwɔ nyinaa sodifoɔ,
lo pose signore della sua casa, capo di tutti i suoi averi,
22 sɛ ɔnkyerɛ ne mmapɔmma deɛ ɔpɛ na ɔnkyerɛ ne mpanimfoɔ nyansa.
per istruire i capi secondo il suo giudizio e insegnare la saggezza agli anziani.
23 Afei, Israel kɔɔ Misraim; Yakob kɔtenaa Ham asase so sɛ ɔnanani.
E Israele venne in Egitto, Giacobbe visse nel paese di Cam come straniero.
24 Awurade maa ne nkurɔfoɔ ase dɔreeɛ; ɔyɛɛ wɔn bebree dodo maa wɔn atamfoɔ,
Ma Dio rese assai fecondo il suo popolo, lo rese più forte dei suoi nemici.
25 wɔn a ɔdanee wɔn akoma sɛ wɔntane ne nkurɔfoɔ na wɔmpam nʼasomfoɔ tiri so.
Mutò il loro cuore e odiarono il suo popolo, contro i suoi servi agirono con inganno
26 Ɔsomaa ne ɔsomfoɔ Mose, ne Aaron a na wayi noɔ no.
Mandò Mosè suo servo e Aronne che si era scelto.
27 Wɔyɛɛ ne nsɛnkyerɛnneɛ nwanwasoɔ wɔ wɔn mu, nʼanwanwadeɛ wɔ Ham asase so.
Compì per mezzo loro i segni promessi e nel paese di Cam i suoi prodigi.
28 Ɔsomaa esum, na ɔmaa asase duruu sum ɛfiri sɛ na wɔate nʼasɛm no so atua.
Mandò le tenebre e si fece buio, ma resistettero alle sue parole.
29 Ɔmaa wɔn nsuo nyinaa danee mogya, nam so kumm emu mpataa.
Cambiò le loro acque in sangue e fece morire i pesci.
30 Mpɔtorɔ bɛhyɛɛ asase no so ma, na wɔhyɛnee ɔman no sodifoɔ mpia mu.
Il loro paese brulicò di rane fino alle stanze dei loro sovrani.
31 Ɔkasaeɛ, na nwansena bebree ne ntontom baa ɔman no mu baabiara.
Diede un ordine e le mosche vennero a sciami e le zanzare in tutto il loro paese.
32 Ɔmaa wɔn osutɔ danee ampariboɔ a anyinam nenam mu wɔ ɔman no nyinaa mu;
Invece delle piogge mandò loro la grandine, vampe di fuoco sul loro paese.
33 Ɔsɛee wɔn bobe ne borɔdɔma nnua na ɔbubuu ɔman no so nnua pasaa.
Colpì le loro vigne e i loro fichi, schiantò gli alberi della loro terra.
34 Ɔkasaeɛ, na ntutummɛ baeɛ mmɛbɛ a wɔntumi nkan wɔn;
Diede un ordine e vennero le locuste e bruchi senza numero;
35 wɔwee nhahammono biara a ɛwɔ wɔn asase no so, na wɔdii wɔn mfuo so nnuane.
divorarono tutta l'erba del paese e distrussero il frutto del loro suolo.
36 Afei ɔkunkumm wɔn asase so mmakan nyinaa, wɔn mmarimayɛ mu aba a ɛdi ɛkan nyinaa.
Colpì nel loro paese ogni primogenito, tutte le primizie del loro vigore.
37 Ɔyii Israelfoɔ, a wɔso dwetɛ ne sikakɔkɔɔ, firii wɔn mmusuakuo mu a obiara ho antɔ kyima.
Fece uscire il suo popolo con argento e oro, fra le tribù non c'era alcun infermo.
38 Misraim ani gyeeɛ ɛberɛ a wɔkɔeɛ, ɛfiri sɛ na Israelfoɔ ho hu atɔ wɔn so.
L'Egitto si rallegrò della loro partenza perché su di essi era piombato il terrore.
39 Ɔtrɛɛ omununkum mu kataa wɔn so, na ɔde ogya maa wɔn, sɛ ɛnyɛ hann anadwo.
Distese una nube per proteggerli e un fuoco per illuminarli di notte.
40 Wɔbisaeɛ, na ɔbrɛɛ wɔn mmoko. Ɔmaa ɔsoro aduane mee wɔn.
Alla loro domanda fece scendere le quaglie e li saziò con il pane del cielo.
41 Ɔbuee ɔbotan mu maa nsuo firii mu baeɛ; na ɛtenee wɔ ɛserɛ no so sɛ asubɔnten.
Spaccò una rupe e ne sgorgarono acque, scorrevano come fiumi nel deserto,
42 Ɔkaee ne bɔhyɛ kronkron bi a ɔhyɛɛ ne ɔsomfoɔ Abraham no.
perché ricordò la sua parola santa data ad Abramo suo servo.
43 Ɔyii ne nkurɔfoɔ maa wɔn ani gyeeɛ. Wɔn a wapa wɔn no dii ahurisie;
Fece uscire il suo popolo con esultanza, i suoi eletti con canti di gioia.
44 ɔde amanaman no nsase maa wɔn, na deɛ ebinom abrɛ anya no bɛyɛɛ wɔn agyapadeɛ
Diede loro le terre dei popoli, ereditarono la fatica delle genti,
45 na wɔahwɛ nʼahyɛdeɛ adi ne mmara so. Monyi Awurade ayɛ.
perché custodissero i suoi decreti e obbedissero alle sue leggi. Alleluia.

< Nnwom 105 >