< Mmɛbusɛm 22 >

1 Edin pa yɛ sene ahonya bebrebe; sɛ wɔbɛdi wo ni yɛ sene dwetɛ anaa sikakɔkɔɔ.
Un buon nome val più di grandi ricchezze e la benevolenza altrui più dell'argento e dell'oro.
2 Ɔdefoɔ ne ohiani wɔ adeɛ baako, Awurade ne wɔn nyinaa Yɛfoɔ.
Il ricco e il povero si incontrano, il Signore ha creato l'uno e l'altro.
3 Onitefoɔ hunu amanehunu a ɛreba na ɔhinta ne ho, nanso atetekwaa kɔ nʼanim kɔnya amane.
L'accorto vede il pericolo e si nasconde, gli inesperti vanno avanti e la pagano.
4 Ahobrɛaseɛ ne Awurade suro ma ahonya ne animuonyam ne nkwa.
Frutti dell'umiltà sono il timore di Dio, la ricchezza, l'onore e la vita.
5 Nkasɛɛ ne mfidie wɔ amumuyɛfoɔ akwan so, nanso deɛ ɔbɔ ne kra ho ban no mmɛn ho.
Spine e tranelli sono sulla via del perverso; chi ha cura di se stesso sta lontano.
6 Kyerɛ abɔfra ɛkwan a ɔmfa so, na sɛ ɔnyini a ɔremfiri so.
Abitua il giovane secondo la via da seguire; neppure da vecchio se ne allontanerà.
7 Adefoɔ di ahiafoɔ so, na boseagyeni yɛ deɛ ɔde fɛm ɔsomfoɔ.
Il ricco domina sul povero e chi riceve prestiti è schiavo del suo creditore.
8 Deɛ ɔdua amumuyɛsɛm no twa ɔhaw na wɔbɛsɛe nʼabufuhyeɛ abaa.
Chi semina l'ingiustizia raccoglie la miseria e il bastone a servizio della sua collera svanirà.
9 Ɔyamyɛfoɔ bɛnya nhyira ɛfiri sɛ ɔne ahiafoɔ kyɛ nʼaduane.
Chi ha l'occhio generoso sarà benedetto, perché egli dona del suo pane al povero.
10 Pam ɔfɛdifoɔ na basabasayɛ nso bɛkɔ; ntɔkwa ne atɛnnidie to atwa.
Scaccia il beffardo e la discordia se ne andrà e cesseranno i litigi e gli insulti.
11 Obi a ɔdɔ akoma a emu teɛ na ne kasa ho yɛ nyam bɛnya ɔhene afa no adamfo.
Il Signore ama chi è puro di cuore e chi ha la grazia sulle labbra è amico del re.
12 Awurade ani wɛn nimdeɛ, na ɔsɛe ɔtorofoɔ nsɛm.
Gli occhi del Signore proteggono la scienza ed egli confonde le parole del perfido.
13 Ɔkwadwofoɔ ka sɛ, “Gyata bi wɔ mfikyire hɔ!” anaasɛ, “Wɔbɛkum me wɔ mmɔntene so.”
Il pigro dice: «C'è un leone là fuori: sarei ucciso in mezzo alla strada».
14 Ɔbaa waresɛefoɔ anomu yɛ amena donkudonku; deɛ ɔhyɛ Awurade abufuo ase no bɛtɔ mu.
La bocca delle straniere è una fossa profonda, chi è in ira al Signore vi cade.
15 Agyimisɛm kyekyere abɔfra akoma ho, nanso ntenesoɔ abaa bɛpamo akɔ akyiri.
La stoltezza è legata al cuore del fanciullo, ma il bastone della correzione l'allontanerà da lui.
16 Obi bɛsisi ohiani de apɛ ahonya anaa ɔbɛkyɛ ɔdefoɔ adeɛ, ne nyinaa de no kɔ ohia mu.
Opprimere il povero non fa che arricchirlo, dare a un ricco non fa che impoverirlo.
17 Yɛ aso na tie anyansasɛm yi; fa wʼakoma di me nkyerɛkyerɛ akyi,
Porgi l'orecchio e ascolta le parole dei sapienti e applica la tua mente alla mia istruzione,
18 ɛfiri sɛ ɛyɛ sɛ wokora saa nsɛm yi wɔ wʼakoma mu, na ne nyinaa ada wʼano.
perché ti sarà piacevole custodirle nel tuo intimo e averle tutte insieme pronte sulle labbra.
19 Sɛdeɛ wode wo ho bɛto Awurade so, merekyerɛkyerɛ wo ɛnnɛ, aane wo.
Perché la tua fiducia sia riposta nel Signore, voglio indicarti oggi la tua strada.
20 Mentwerɛɛ mmɛ aduasa mmaa wo, deɛ ɛyɛ afotusɛm ne nimdeɛ,
Non ti ho scritto forse trenta tra consigli e istruzioni,
21 a ɛkyerɛkyerɛ wo nokorɛ ne deɛ akyinnyeɛ nni ho, sɛdeɛ wobɛnya mmuaeɛ pa ama deɛ ɔsomaa woɔ no anaa?
perché tu sappia esprimere una parola giusta e rispondere con parole sicure a chi ti interroga?
22 Mmɔ ahiafoɔ korɔno, sɛ wɔyɛ ahiafoɔ enti, na nnsisi wɔn a wɔnni bie wɔ asɛnniiɛ,
Non depredare il povero, perché egli è povero, e non affliggere il misero in tribunale,
23 ɛfiri sɛ Awurade bɛdi wɔn asɛm ama wɔn na wafom afa wɔn a wɔfom ahiafoɔ fa.
perché il Signore difenderà la loro causa e spoglierà della vita coloro che li hanno spogliati.
24 Mfa obi a ne bo ha no adamfo, na mmfa wo ho mmɔ deɛ ne bo nkyɛre fu,
Non ti associare a un collerico e non praticare un uomo iracondo,
25 anyɛ saa a, wobɛsua nʼakwan na woakɔtɔ afidie mu.
per non imparare i suoi costumi e procurarti una trappola per la tua vita.
26 Ɛnyɛ deɛ ɔde ne nsa hyɛ krataa ase di agyinamu, anaasɛ deɛ ɔdi akagyinamu;
Non essere di quelli che si fanno garanti o che s'impegnano per debiti altrui,
27 na sɛ wonni deɛ wɔde tua a wɔbɛhwan wo mpa mpo afiri wʼase.
perché, se poi non avrai da pagare, ti si toglierà il letto di sotto a te.
28 Ntutu tete aboɔ a wɔde ato hyeɛ; deɛ wo nananom de sisii hɔ no.
Non spostare il confine antico, posto dai tuoi padri.
29 Wohunu odwumayɛfoɔ a ne nsa akokwa nʼadwuma ho anaa? Ahemfo anim na ɔbɛsom, na ɔrensom wɔ mpapahwekwaa anim.
Hai visto un uomo sollecito nel lavoro? Egli si sistemerà al servizio del re, non resterà al servizio di persone oscure.

< Mmɛbusɛm 22 >