< Mmɛbusɛm 10 >
1 Salomo mmɛbusɛm: Ɔba nyansafoɔ ma nʼagya ani gye, na ɔba kwasea brɛ ne maame awerɛhoɔ.
ソロモンの箴言。知恵ある子は父を喜ばせ、愚かな子は母の悲しみとなる。
2 Ɛkwan bɔne so ahonya nni boɔ, nanso tenenee gye onipa firi owuo mu.
不義の宝は益なく、正義は人を救い出して、死を免れさせる。
3 Awurade remma ɛkɔm nne ɔteneneeni na omumuyɛfoɔ deɛ ɔka nʼadepa gu.
主は正しい人を飢えさせず、悪しき者の欲望をくじかれる。
4 Nsa a ɛnyɛ adwuma ma onipa di hia, nanso nsiyɛfoɔ nsa de ahonya ba.
手を動かすことを怠る者は貧しくなり、勤め働く者の手は富を得る。
5 Deɛ ɔboaboa nnɔbaeɛ ano wɔ ahuhuro berɛ no yɛ ɔba nyansafoɔ na deɛ ɔda wɔ twaberɛ mu no yɛ ɔba nimguaseni.
夏のうちに集める者は賢い子であり、刈入れの時に眠る者は恥をきたらせる子である。
6 Teneneefoɔ hyɛ nhyira kyɛ na akakabensɛm ayɛ omumuyɛfoɔ anom ma.
正しい者のこうべには祝福があり、悪しき者の口は暴虐を隠す。
7 Ɔteneneeni nkaeɛ yɛ nhyira, na omumuyɛfoɔ din bɛporɔ.
正しい者の名はほめられ、悪しき者の名は朽ちる。
8 Akoma mu nyansafoɔ tie ɔhyɛ nsɛm, na ɔkwasea kasafoɔ hwe ase.
心のさとき者は戒めを受ける、むだ口をたたく愚かな者は滅ぼされる。
9 Ɔnokwafoɔ nante dwoodwoo, na deɛ ɔfa akwan kɔntɔnkye so no ho bɛda adi.
まっすぐに歩む者の歩みは安全である、しかし、その道を曲げる者は災にあう。
10 Deɛ ɔde nitan bu nʼani no de ɔhaw ba, na ɔkwasea kasafoɔ hwe ase.
目で、めくばせする者は憂いをおこし、あからさまに、戒める者は平和をきたらせる。
11 Ɔteneneeni anom yɛ nkwa asutire, na akakabensɛm ayɛ omumuyɛfoɔ anom ma.
正しい者の口は命の泉である、悪しき者の口は暴虐を隠す。
12 Ɔtan hwanyan mpaapaemu, nanso ɔdɔ kata mfomsoɔ nyinaa so.
憎しみは、争いを起し、愛はすべてのとがをおおう。
13 Wohunu nyansa wɔ nhunumufoɔ anom, na abaa fata deɛ ɔnni atemmuo akyi.
さとき者のくちびるには知恵があり、知恵のない者の背にはむちがある。
14 Anyansafoɔ kora nimdeɛ, nanso ɔkwasea ano frɛfrɛ ɔsɛeɛ.
知恵ある者は知識をたくわえる、愚かな者のむだ口は、今にも滅びをきたらせる。
15 Adefoɔ ahonya yɛ wɔn kuropɔn a wɔabɔ ho ban, nanso ahiafoɔ hia yɛ wɔn asehweɛ.
富める者の宝は、その堅き城であり、貧しい者の乏しきは、その滅びである。
16 Ateneneefoɔ akatua de nkwa brɛ wɔn, na deɛ amumuyɛfoɔ nya no de asotwe brɛ wɔn.
正しい者の受ける賃銀は命に導き、悪しき者の利得は罪に至る。
17 Deɛ ɔtie nteteeɛ pa no kyerɛ nkwa kwan, na deɛ ɔpo ntenesoɔ no di afoforɔ anim yera ɛkwan.
教訓を守る者は命の道にあり、懲しめを捨てる者は道をふみ迷う。
18 Deɛ ɔkata nitan soɔ no yɛ ɔtorofoɔ, na deɛ ɔdi nsekuro no yɛ ɔkwasea.
憎しみを隠す者には偽りのくちびるがあり、そしりを口に出す者は愚かな者である。
19 Mfomsoɔ mpa ɔkasa bebree mu, na deɛ ɔkora ne tɛkrɛma no yɛ onyansafoɔ.
言葉が多ければ、とがを免れない、自分のくちびるを制する者は知恵がある。
20 Ɔteneneeni tɛkrɛma yɛ dwetɛ amapa nanso omumuyɛfoɔ akoma nni boɔ.
正しい者の舌は精銀である、悪しき者の心は価値が少ない。
21 Teneneefoɔ ano ho mfasoɔ ma bebree aduane, na atemmuo a nkwaseafoɔ nni enti wɔwuwu.
正しい者のくちびるは多くの人を養い、愚かな者は知恵がなくて死ぬ。
22 Awurade nhyira de ahonya ba, na ɔmmfa ɔhaw biara nka ho.
主の祝福は人を富ませる、主はこれになんの悲しみをも加えない。
23 Bɔneyɛ yɛ anigyedeɛ ma ɔkwasea, nanso deɛ ɔwɔ nimdeɛ anigyeɛ wɔ nyansa mu.
愚かな者は、戯れ事のように悪を行う、さとき人には賢い行いが楽しみである。
24 Deɛ amumuyɛfoɔ suro no bɛba wɔn so; na deɛ teneneefoɔ pɛ no, wɔde bɛma wɔn.
悪しき者の恐れることは自分に来り、正しい者の願うことは与えられる。
25 Sɛ ahum no bɛtwam a, amumuyɛfoɔ yera, nanso teneneefoɔ gyina hɔ pintinn afebɔɔ.
あらしが通りすぎる時、悪しき者は、もはや、いなくなり、正しい者は永久に堅く立てられる。
26 Sɛdeɛ nsã kekakeka ka ɛse, na wisie kɔ ani no, saa ara na ɔkwadwofoɔ yɛ ma wɔn a wɔsoma noɔ.
なまけ者は、これをつかわす者にとっては、酢が歯をいため、煙が目を悩ますようなものだ。
27 Awurade suro ma nkwa tenten, nanso wɔtwa amumuyɛfoɔ nkwa so.
主を恐れることは人の命の日を多くする、悪しき者の年は縮められる。
28 Teneneefoɔ anidasoɔ de ahotɔ ba, nanso amumuyɛfoɔ anidasoɔ nkɔsi hwee.
正しい者の望みは喜びに終り、悪しき者の望みは絶える。
29 Awurade ɛkwan yɛ dwanekɔbea ma ɔteneneeni, nanso ɛyɛ ɔsɛeɛ ma wɔn a wɔyɛ bɔne.
主は、まっすぐに歩む者には城であり、悪を行う者には滅びである。
30 Wɔrentɔre teneneefoɔ ase da, nanso amumuyɛfoɔ renka asase no so.
正しい者はいつまでも動かされることはない、悪しき者は、地に住むことができない。
31 Nyansa firi teneneeni anom ba nanso tɛkrɛma a ɛdaadaa no wɔbɛtwa atwene.
正しい者の口は知恵をいだし、偽りの舌は抜かれる。
32 Teneneefoɔ ano nim adeɛ a ɛfata na omumuyɛfoɔ ano nim deɛ ɛyɛ nnaadaasɛm nko ara.
正しい者のくちびるは喜ばるべきことをわきまえ、悪しき者の口は偽りを語る。