< Marko 1 >

1 Asɛmpa a ɛfa Yesu Kristo, Onyankopɔn Ba no ho no, ahyɛaseɛ nie.
Si Pwknvyarnv gv kuunyilo, Jisu Kristo gv Alvnv Yunying ngv
2 Wɔatwerɛ wɔ Odiyifoɔ Yesaia nwoma no mu sɛ, “Mɛsoma me ɔbɔfoɔ adi wʼanim ɛkan. Ɔno na ɔbɛsiesie ɛkwan ama wo.”
Si nyijwk Aijaya gv lvkpv kunam aingbv rirap toku: “Pwknvyarnv minto, ‘Ngo ngoogv gindungpingko nga nonu gvlo vngcho more nw nonugv lvgabv lamtv nga mvko jire.’
3 “Nne bi reteam firi ɛserɛ so sɛ, ‘Monsiesie ɛkwan mma Awurade, mommɔ akwan a ɛtene mma no.’”
Chukrimooku lo nyi go gokdungdo, ‘Ahtu gv vngku lvgabv lamtv nga sorchi dvbv pacho laka!’”
4 Enti Yohane ba bɛbɔɔ asu wɔ ɛserɛ so, ɔkaa adwensakyera asubɔ a ɛma bɔnefakyɛ ho asɛm.
Vkvlvgabv Jon chukrimooku lo aalwkto, baptisma jitoku okv Japkar toku. “Nonu rimur lokv lintokuka okv baptisma naalakuka,” Nw mintoku nyi vdwa, “Okv Pwknvyarnv nonugv rimur a mvngnga jiriku.”
5 Nnipa fifiri Yerusalem ne Yudea nkuro so kɔhunuu Yohane, tiee no. Na wɔkaa wɔn bɔne kyerɛɛ no no, ɔbɔɔ wɔn asu wɔ Asubɔnten Yordan mu.
Judia mooku lokv okv Jerusalem pamtv lokv nyi achialvgo Jon gv minam a tvvbv linlaku bunu atubogv rimur a mintam jilaku Jon gvlo Jordan svko lo baptisma jiku toku.
6 Na Yohane hyɛ atadeɛ a wɔde yoma nhoma na apam a aboa nhoma abɔsoɔ nso bɔ mu. Na nʼaduane yɛ ntutummɛ ne ɛwoɔ.
Jon Kemel gv amw lokv chumnam vji a kooto okv ninyigv kipo lo apin hook go hokto okv ninyigv dvnam v takamyarup okv mootum gv tangu-ngula.
7 Ne nkyerɛkyerɛ no mu, ɔkaa sɛ, “Ɛrenkyɛre koraa, obi bɛba a ɔwɔ tumi sene me a, ne mpaboa ahoma mpo, mensɛ sɛ mekoto mesane.
Nw nyi vdwa minpa jito, “Ngoogv kochinglo ngam kaiyanvgo aare ngo ninyigv lvsup a choobap la taasok yadubvka alvka yama.
8 Me deɛ, mede nsuo na ɛbɔ mo asu, na ɔno deɛ, ɔde Honhom Kronkron na ɛbɛbɔ mo asu!”
Ngo nonua isi lokv mwng baptisma jidu, vbvritola nw nonua Darwknv Dow lokv baptisma jireku.”
9 Ɛda bi, Yesu firii Nasaret a ɛwɔ Galileaman mu ba maa Yohane bɔɔ no asu wɔ Asubɔnten Yordan mu.
Ayungjvma nga Jisu Galili mookugv Najaret lokv aalaku, Jordan svko lo Jon gvlokv baptisma jiku toku.
10 Yesu firi nsuo no mu sii konkɔn so ara pɛ, ɔhunuu sɛ ɔsoro abue, na Honhom Kronkron resiane sɛ aborɔnoma aba ne so. Saa ɛberɛ no ara mu,
Jisu isi lokv daklin sopikda, nw kaapato nyidomooku v kokok dubv okv Dow v taakw jvbv nw gvlo holwk dubv kaato.
11 ɛnne bi firi ɔsoro kaa sɛ, “Wone me Dɔ Ba a wosɔ mʼani.”
Okv ho nyidomooku lokv gaamgo gokto “No ngoogv pakyachoknam kuunyilo akin v, nam lvkobv ngo mvngpu dukunv.”
12 Ɛhɔ ara, Honhom Kronkron de Yesu kɔɔ ɛserɛ so.
Vjakgobv Darwknv Dow hv ninyia chukrimooku lo vngdubv mvto,
13 Ɔtenaa hɔ adaduanan a na obiara nka ne ho ka wiram mmoa nko ara. Ɛhɔ na ɔbonsam sɔɔ no hwɛeɛ. Akyire yi, abɔfoɔ ba bɛsom no.
hoka nw alu champigo dookunamv, mootum lo Uyu ngv ninyia pookayarka toku. Hoka svnwngsvmin vka dooto, vbvrikunamv nyidogindung vdwv aatoku okv ninyia ridur toku.
14 Ɔhene Herode kyeree Yohane akyi no, Yesu kɔɔ Galilea kɔkaa asɛmpa no wɔ hɔ.
Jonnyi patwk tumlwkro kochinglo, Jisu Galili mookulo vngla okv Pwknvyarnv lokv Alvnv Yunying nga japkar toku.
15 Ɔkaa sɛ, “Ɛberɛ no awie du! Onyankopɔn Ahennie no abɛn. Monnu mo ho na monnye asɛmpa no nni!”
“Alvnv alu v aadukukv,” nw minto, “Okv Pwknvyarnv gv Karv ngv nvchi dukukv rimur lokv lintokuka okv Alvnv Yunying nga mvngjwng tvka!”
16 Ɛda bi a Yesu nam Galilea mpoano no, ɔhunuu Simon ne ne nua Andrea sɛ wɔregu asau.
Jisu Galili gv svparsvlv lvgumlo vngkar rikulo, ngui naanv nyi anyigo nw kaapato, Saimon okv ninyigv boru Andriu, vsap lokv ngui naadungto.
17 Yesu frɛɛ wɔn sɛ, “Mommɛdi mʼakyi! Na mɛma mo ayɛ nnipayifoɔ.”
Jisu bunua mintoku, “Ngam lvkobv aato, okv ngo nonua nyi naadubv tamsarre.”
18 Ɛhɔ ara, wɔgyaa wɔn asau no guu hɔ bɛdii nʼakyi.
Vjakgobv bunu vsap a topu pikula okv ninyia lvkobv vngtoku.
19 Ɔkɔɔ nʼanim kakra no, ɔhunuu Sebedeo mma baanu a wɔfrɛ ɔbaako Yohane, ɛnna ɔbaako nso Yakobo, sɛ wɔte kodoɔ mu reyɛ wɔn asau ho adwuma.
Nw achukgo vnglindvda hoka boru anyi godv kaapa toku, Jebedi gv kuunyilo Jems okv Jon bunyia. Bunu bunugv svpw arwnglo vsap a mvdinla dootoku.
20 Ɔfrɛɛ wɔn nso sɛ wɔmmɛdi nʼakyi. Ntɛm ara, wɔgyaa wɔn agya Sebedeo ne nʼapaafoɔ hɔ wɔ kodoɔ no mu bɛdii nʼakyi.
Jisu bunua kaapa namgola nw bunua gokto; ho bunu bunugv abu Jebedi okv riria jinv bunua svpw lo doomupila okv Jisunyi lvkobv vngtoku.
21 Yesu ne nʼakyidifoɔ yi bɛduruu Kapernaum. Na Homeda duruiɛ no, ɔkɔɔ asɔredan mu kɔkaa asɛmpa no.
Jisu okv ninyigv lvbwlaksu vdwv Kaparnaum banggu lo aatoku, okv akonvgv Jius Doonualu lo Jisu Jius kumkunaam lo vngtoku okv tamsar rapto.
22 Nnipa no tee asɛm no no, wɔn ho dwirii wɔn, ɛfiri sɛ, ɔkasaa te sɛ obi a ɔwɔ tumi, na mmom wankasa sɛ Atwerɛsɛm no akyerɛkyerɛfoɔ no.
Nyi vdwv ninyigv tamsar nama tvvla lamrwpanyato, oglvgavbolo nw pvbv tamsarnvbv mimabv tojupkunam jvbv tamsar yato.
23 Amonom hɔ ara, ɔbarima bi a ɔwɔ wɔn hyiadan no mu hɔ a ɔwɔ honhommɔne teaam mu sɛ,
Vjakgobv bunugv Jius kumkunaamlo ho alvmanv dow v nyi ako gvlo aakunamv nw gamtv rungbv segokto,
24 “Ɛdeɛn na wo Nasareni Yesu ne yɛn wɔ yɛ? Woaba sɛ worebɛsɛe yɛn anaa? Menim wo sɛ wone Onyankopɔn Ba Kronkronni no!”
“Najaret gv Jisu No ngonu gvlo ogugo naadubv? No ngonua soka mvyakmvchak dvbvri? Ngo chindu no yvvdw—No Pwknvyarnv gv darwknv gindungpingko ngv!”
25 Yesu teateaa honhommɔne no sɛ, “Mua wʼano! Firi ne mu kɔ!”
Jisu gamki la dow a minto “Mimabvk, no nyi lokv liro tokuk!”
26 Honhommɔne no wosoo saa ɔbarima no, ma ɔteateaam den na ɛtu kɔeɛ.
alvmanv dow v ho nyi ham achirungbv hwkdin moto okv gamtv rungbv segok moto, okv nyi lokv lintoku.
27 Nnipa no nyinaa ho dwirii wɔn, ma wɔbisabisaa wɔn ho wɔn ho sɛ. “Nkyerɛkyerɛ foforɔ bɛn ni? Ahonhommɔne mpo tie ne nne!”
Nyi mvnwngngv achialvbv lamrwpanya lakula akin-akin v mirwk minsu raptoku, “Si ogu goda? Si re jvjvbv ogu gonyi anw bv tamsarnamv? So nyi angv si tojupkunam go nw alvmanv dow vdwaka kaanam namla do okv bunuka ninyia tvvjidu!”
28 Saa anwanwadeɛ a ɔyɛeɛ yi ho nsɛm trɛ faa Galileaman mu nyinaa.
Okv vkvlvgabv Jisu gv lvkwng yunying ngv Galili gv mooku mvnwnglo baapu bv dupwng toku.
29 Wɔfirii hyiadan no mu no, wɔne Yakobo ne Yohane kɔɔ Simon ne Andrea efie.
Jisu okv ninyigv lvbwlaksu vdwv Jems okv Jon bunyia mintala, Jius kumkunaam ha kayupila okv vngdavngrala Saimon okv Andriu gv naamlo vnglwkto.
30 Na Simon ase baa ɛda mpa so a huraeɛ akyere no, na wɔkaa ne ho asɛm kyerɛɛ Yesu.
Saimon gv ayu gadw lo ramla lvvmala dooto, Jisu aachi sopikda, bunu ninyia hvkvgv lvgabv minjito.
31 Yesu kɔɔ baabi a ɔda hɔ, kɔsɔɔ ne nsa, ma ɔsɔre tenaa ase. Ɛhɔ ara, huraeɛ no tu firii ne so. Ɔsɔre noaa aduane maa wɔn.
Jisu ninyigvlo aato, laak lokv gakbwngto, okv ninyia ridurla dakrap dubv svyinto. Ramnam hv nw lokv ngetoku, okv nw bunua jiraphorap toku.
32 Ɛduruu anwummerɛ no, nnipa no de ayarefoɔ ne wɔn a wɔwɔ ahonhommɔne brɛɛ Yesu sɛ ɔnsa wɔn yadeɛ.
Doonyi v poklwkro kochingbv ariumrikulo hoka nyi vdwv lvvmanv mvnwngnga okv vram naanam nyi vdwa Jisu gvlo aagvjito.
33 Kuro mu no nyinaa bɛboaa wɔn ho ano wɔ efie no aboboano,
Banggu hokv nyi mvnwngngv aakumla naam agi lo dakpamto.
34 na Yesu saa ayarefoɔ bebree yadeɛ. Ɔtuu ahonhommɔne bebree nso. Nanso, wamma ahonhommɔne no ankasa, ɛfiri sɛ, na wɔnim no.
Jisu awgo nvgwngnv lvvma nvnga mvpujito okv awgo uyuvram haka chara jito. Nw uyuvram vdwa gaam milin momato, ogulvgavbolo bunu chinsuto nw yvvdw.
35 Ahemadakye a na ɛnim nteteeɛ no, Yesu sɔre firii efie hɔ kɔɔ baabi a ɛhɔ yɛ dinn, kɔbɔɔ mpaeɛ wɔ hɔ.
Aru gonvgv arukamchi bv puaharing madvbv kanv dvdubv, Jisu gudungla okv naam lokv vngtoku. Nw banggu ha vngboto jimiku mooku golo, hoka nw kumto.
36 Simon ne wɔn a wɔka ne ho firii adi kɔhwehwɛɛ no,
Vbvritola Saimon la ninyigv ajin vdwv vnglinto Jisunyi makarbv,
37 na wɔhunuu no no, wɔka kyerɛɛ no sɛ, “Nnipa bebree rehwehwɛ wo.”
okv vdwlo bunu nw a kaapa tokudw bunu minto, “Mvnwng hv nam kaakardu.”
38 Ɔka kyerɛɛ wɔn sɛ, “Ɛsɛ sɛ yɛkɔ nkuro a aka no so, na mekɔka mʼasɛm kyerɛ wɔn, ɛfiri sɛ, ɛno enti na mebaeɛ.”
Vbvrinamv Jisu mirwksito, “Ngonu vngrung laju kvvbi dokardovr nampum vdw soka. Ngo bunugv lvgabv japtam jidubv, ogulvgavbolo ngo hvkv lvgabv aapvnv.”
39 Enti, ɔkɔɔ Galileaman mu baabiara kɔkaa asɛmpa no wɔ asɔredan mu, tuu ahonhommɔne bebree nso.
Vkvlvgabv nw Galili mookulo mvnwngnga vnggola okv ho vdwgv Jius vdwgv kumkunaamlo mingojito okv uyuvram vdwa charkak jito.
40 Ɔkwatani bi bɛkotoo no srɛɛ no sɛ, “Sɛ ɛyɛ wo pɛ a, wobɛtumi ama me ho ate.”
Apin hv yaarikla arwnam lvvmanv nyi go Jisu gvlo aato, lvbwng ngv kumpvto, okv mvdur lvgabv ninyia dinchi rungbv koto. “No mvnggilo,” nw minto, “No nga darwk dubv mvlare.”
41 Yesu hunuu ɔkwatani no mmɔbɔ, enti ɔde ne nsa kaa no kaa sɛ, “Mepɛ! Wo ho mfi!”
Jisu aya mvngpato, okv ninyigv laak v ilindola nyi ham mambwngto. “Ngo mvnggidu,” nw mirwk toku. “Darwk tokuka!”
42 Amonom hɔ ara, ne ho teeɛ, maa ne ho tɔɔ no!
Vjakgobv nyi agv lvvma ngv ngetoku, okv nw darwk toku.
43 Yesu bɔɔ nʼano dendeenden sɛ,
Vbvrinamv Jisu ninyia kadwk rungbv minto okv ninyia vjakgobv vngmu toku
44 “Nka saa asɛm yi nkyerɛ obiara, na mmom, fa wo ho kɔkyerɛ ɔsɔfoɔ. Sɛ worekɔ a, fa wʼafɔrebɔdeɛ a Mose ahyɛ sɛ akwatafoɔ a wɔasa wɔn yadeɛ mfa nka wɔn ho nkɔ no ka wo ho kɔ, sɛdeɛ ɛbɛma obiara ahunu sɛ wo ho atɔ wo bio.”
ninyia “Tvvtoka, so gv rinam sum yvvnyika mintam mabvka,” vla mingv rikula. “Vbvritola nyibu gvlo vngdavngra laka okv ninyia no jwngkadaka kolaka; hvbv rigvrila nyichar mvnwngnga no poorung pvku vla chimu laka, Moses gv ortojinam lokv erinpeelwk a rinto laka.”
45 Nanso, ɔrekorɔ no nyinaa, na ɔde nteateamu rebɔ nʼayaresa no ho dawuro. Esiane yei enti, sɛ Yesu kɔ baabiara a, nnipadɔm bɛtwa ne ho hyia. Ɛno enti, afei baabiara a ɔbɛkɔ no, ɔnnyi ne ho adi. Enti, ɔtenaa ɛserɛ so hɔ maa nnipa bebree baa ne nkyɛn wɔ hɔ.
Vbvritola nyi angv vngtoku okv minrap toku Yunying nga mooku mvnwnglo dupwng motoku. Nw vbv achialvbv minkunamv Jisu ka banggu lo nyi ha kaapa kodubv vngnyu kumato. Vmabvya, nw agumlo jemataiku mookulo dootoku, okv mooku mvnwng gv nyi vdwv nw gvlo aakumto.

< Marko 1 >