< Asomafoɔ 15 >
1 Ɛberɛ a Paulo ne Barnaba wɔ Antiokia no, nnipa bi firi Yudea bɛkyerɛkyerɛɛ anuanom no sɛ, “Sɛ moamma wɔantwa mo twetia sɛdeɛ Mose amanneɛ no kyerɛ no a, morennya nkwa.”
Nyi meegonv Judia lokv Antiok lo aanya toku okv mvngjwngnv vdwa tamsar sarab toku, “Nonu Moses gv Pvbv aingbv ayakmvu sudubv rinya mabolo nonuv ringnama paamare.”
2 Paulo ne Barnaba ne wɔn gyee saa nkyerɛkyerɛ yi ho akyinnyeɛ dendeenden. Saa asɛm yi enti, Paulo ne Barnaba ne Antiokia asafo no mu nnipa bi kɔɔ Yerusalem kɔhunuu asomafoɔ no ne mpanimfoɔ faa saa nkyerɛkyerɛ yi ho.
Paul okv Barnabas bunyi so gv lvgabv bunua lvkobv achialvbv larmi sunya toku, vkvlvgabv Paul okv Barnabas okv Antiok gv nyi meegonv Jerusalem lo vngla okv Apostol vdwa okv nyigagatv vdwgv lvkobv soogv raagv dvnam sum kaarung svgo vla japmi sunya toku.
3 Asafo no gyaa wɔn kwan. Wɔrekɔ no, wɔfaa Foinike ne Samaria kaa amanamanmufoɔ gye a wɔagye asɛm no adi no kyerɛɛ wɔn. Nnipa yi tee saa asɛm yi no, wɔn ani gyee yie.
Gvrja lokv bunua kanam toku bunuv lamtv lo vngdungto; okv bunu vbv Poenesia okv Samaria bv vngpik nyato, bunua oguaingbv Jentail vdwv Pwknvyarnv gvlo aadu kudw um mimpa kartoku; so yunying ngv mvngjwngnv vdwlo gwlwk jinamv mvnwng ngv achialvbv himpu nyatoku.
4 Wɔduruu Yerusalem no, asafo no, asomafoɔ no ne mpanimfoɔ a wɔkaa nneɛma a Onyankopɔn nam wɔn so ayɛ kyerɛɛ wɔn no gyee wɔn.
Vdwlo bunu Jerusalem lo vngchi tokudw, bunua gvrja vdwv alvbv naarwk sinyatoku, Apostol vdwa, okv nyigagatv vdwa, Paul la Barnabas bunyi Pwknvyarnv oguaingbv bunyi am rinv la ripvkudw um japji toku.
5 Nanso, Farisifoɔ a wɔabɛyɛ agyidifoɔ no hyɛɛ sɛ, ɛsɛ sɛ wɔtwa amanamanmufoɔ a wɔagye asɛm no adi no nyinaa twetia na wɔdi Mose mmara no so.
Vbvritola Parisis apam lokv mvngjwngnv meegonv dakto la okv minto, “Jentail vdwv ayakmvu rirungtoka okv Moses gv Pvbv nga tvvdubv mintoka.”
6 Asomafoɔ no ne mpanimfoɔ no hyiaeɛ, dwenee asɛm yi ho.
Apostol vdwv okv nyigagatv vdwv so tvvka nam um alv bvju vla kaarwk sunyato.
7 Wɔdwennwenee ho wieeɛ no, Petro sɔre kasaa sɛ, “Me nuanom, monim sɛ berɛ bi a atwam no, Onyankopɔn yii me firii mo mu sɛ menka asɛmpa no nkyerɛ amanamanmufoɔ, sɛdeɛ ɛbɛyɛ na wɔbɛte asɛmpa no na wɔagye adi.
Achialvbv raakwng minsuro kochingbv Pitar dakrap la minto, “Ngoogv ajin vdwv, nonu chinyado kvvlo gvngv Pwknvyarnv nga nonugv pingko loka goklinto Jentail nyi vdwgvlo Alvnv Yunying nga japji dubv, vkvlvgabv ho bunu tvvria tvla okv mvngjwng dubv.
8 Sɛdeɛ Onyankopɔn a ɔnim akoma mu no nam Honhom Kronkron a ɔma ɛbaa yɛn mu no so gyee yɛn too mu no, saa ara na ɔnam Honhom Kronkron no ara so agye amanamanmufoɔ nso atom.
Okv Pwknvyarnv yvvdw nyichar mvnwng gv mvngnam saknama chinv, ngonua rinam aingbv Jentail nyi vdwaka Darwknv Dowa ninyigv jinama kaatam jito.
9 Onyankopɔn anyɛ nyiyimu; ɔnam gyidie so tee wɔn akoma mu.
Hv ngonua okv bunua pingkolo yvvnyika akusubv mvngnam kaama; hv bunugv rimur am mvngnga jipvku ogulvgavbolo bunuka mvngjwngto.
10 Adɛn enti na mopɛ sɛ mode adesoa duruduru a yɛn agyanom antumi ansoa, na yɛn nso antumi ansoa no soa agyidifoɔ no de sɔ Onyankopɔn hwɛ?
Vbvrikunamv, vjak nonu ogulvgabv mvngjwngnv vdwgv koching lo vge nga tulwk tola Pwknvyarnvnyi ingka dunv vmalo ngonugv abuapa ngvka malo ngonu mvnwng vka um baknyure?
11 Nanso, yɛgye di sɛ wɔnam Awurade Yesu Kristo adom so na agye yɛn nkwa sɛ wɔn ara.”
Vv makv! Ngonu mvngjwngnam lvgabv okv Ahtu Jisu gv anyuaya ngv ringpv kunv, vbvching bunu nyika rdunv.”
12 Ɛberɛ a Barnaba ne Paulo kaa anwanwadeɛ a Onyankopɔn nam wɔn so yɛɛ wɔ amanamanmufoɔ no mu maa nnipa a wɔahyia hɔ no teeɛ no, wɔyɛɛ dinn.
Nyitwng dopam mvnwng ngv Barnabas okv Paul bunyi gvlo Pwknvyarnv gv Jentail nyi vdwlo lamrwpadubv okv kaasartabo dubv rinam am bunyi gv mimpa jiku nama tvvriala choibv doonyato.
13 Wɔkasa wieeɛ no, Yakobo kaa sɛ, “Anuanom, montie me!
Vdwlo bunu japnya kunam gola, Jems japrapto: “Ngoogv ajin vdwa, nga tvriato!
14 Seesei ara na Simon kyerɛɛ mu kyerɛɛ yɛn sɛ Onyankopɔn yii amanamanmufoɔ sɛ ne de, de kyerɛɛ dwene a ɔdwene wɔn ho.
Saimon vjv mimbwk jigv ibv oguaingbv Pwknvyarnv Jentail nyi vdwa ninyigv chigudabia nga kaatam kunama okv bunua ninyigv nyigvbv laatulake bv naarwk suku nama.
15 Adiyifoɔ no nsɛm a wɔkaeɛ no ne yei hyia, sɛdeɛ wɔatwerɛ Atwerɛsɛm no mu sɛ:
Nyijwk vdwgv gaam vdwv so sum lvkobv tulwk minggvto. Kitap lo vbv mindu,
16 “‘Yei akyi, mɛsane aba abɛsi Dawid efie a abubu no. Mɛma deɛ adwirie no so, na ma sane masi bio,
‘Ahtu minto, So kochingbv ngo akur riku, okv Dabid gv karv nga lvkodv laakumlaapa riku. Ngo darmwk kunama um mvdin rikunv okv lvkodv um gwlwk dukubv mvdin riku.
17 sɛdeɛ ɛbɛyɛ a, nnipa a wɔaka no, ne amanamanmufoɔ a me din da wɔn so no bɛhwehwɛ Awurade.’
Okv vkvlvgabv nyi mvnwng ngv ngo gvlo aariku, Jentail nyi mvnwng vka yvv bunua ngo atubogv bv mvngla gokku nam vdwa.
18 Awurade a ɔdaa yei adi ɛberɛ bi a atwam no, ɔno na ɔbɛyɛ yeinom nyinaa.” (aiōn )
Vkvlvgabv vbvching Ahtu minto, yvvdw sum krimklu lokv chimu dukubv mvkunv.’ (aiōn )
19 Yakobo toaa so sɛ, “Mʼadwene ne sɛ, ɛnsɛ sɛ yɛha amanamanmufoɔ a wɔde wɔn ho rema Onyankopɔn no.
“So si ngoogv mvngnamv,” Jems japdungto, ho ngonu mvnwng ngv Pwknvyarnv gvlo aakur kunv “Jentail vdwa ridwkriku jimabv.
20 Mmom, momma yɛntwerɛ nwoma nkɔka nkyerɛ wɔn sɛ, ɛnsɛ sɛ wɔdi aduane biara a wɔde ama abosom, ɛfiri sɛ, ɛho nte; afei, wɔntwe wɔn ho mfiri adwamammɔ ho, afei, wɔnnwe aboa a wɔantwa ne mene na ɔwuiɛ; bio, wɔnnni mogya nso.
Vmabvya, ngonuya bunua siti go lvkto kula mimpa lajuka darwkmanv ogugoka dvma bvkv ogulvgavbolo ho vv morti lo jilwknamv; bunua yoomur minsu mabvka; okv svnwngsvmin hoksar nama vmalo oyi am dvma bvkv vla miya lajukv vla minto
21 Ɛfiri tete, Homeda biara, wɔkenkan saa Mose mmara yi wɔ hyiadan mu, na wɔka ɛho nsɛm nso wɔ kuro biara mu.”
Moses gv pvbv nga kvvlo lokv Jius kumkunaamlo doonu aludwkibv puri rijikito okv ninyigv gaam nga banggu mvnwnglo japjito.”
22 Asomafoɔ ne mpanimfoɔ ne asafo no mu nnipa nyinaa hyiaeɛ, yɛɛ adwene sɛ wɔbɛyi nnipa bi afiri kuo no mu aka Paulo ne Barnaba ho na wɔakɔ Antiokia. Wɔyii mmarima atitire baanu a wɔn din de Yuda, a wɔfrɛ no Barsaba ne Silas.
Vbvrikunamv Apostol vdwvla okv nyigagatv vdwv, Pwknvyarnv gv nyi mvnwng ngv doodum toku, bunugv ajin lokv darlin gvrikula Paul okv Barnabas gv vngkulo Antiok bv vngmu dubv mintoku. Vbvrikunamv mvngjwngnv vdwgv mvngdv kunam nyi anyigo Barnabas vnam Judas nyila Silasnyi darlin toku.
23 Nwoma a wɔde ma wɔkɔeɛ no mu nsɛm nie: Anuanom amanamanmufoɔ a mote Antiokia, Siria ne Kilikia, Asomafoɔ ne mpanimfoɔ ne anuanom a wɔwɔ Yerusalem no kyea mo.
Okv bunua siti meego lvkto kula bunua lvkobv vngmu toku: “Ngonu, Apostol okv nyigagatv vdwv, nonugv abwngboru, Jentail doonv Sairia, okv Silisia gv Antiok lo rinyabu vdwa kumrwk sidunv.
24 Yɛtee sɛ anuanom bi a yɛmmaa wɔn tumi firi yɛn mu nam wɔn nkyerɛkyerɛ so tanee mo ani, haa mo adwene.
Ngonugv apam lokv nyi meegonv ngonua vbvkv vla mingkuriku mabv vngla nonua mindwkmingku pvkv vla ngonu tvvpa pvku.
25 Yei enti, yɛatu nnipa bi sɛ wɔmmra mo nkyɛn. Saa nnipa no ne Paulo ne Barnaba
Okv vkvlvgabv ngonu mvnwng ngv doodum toku okv nyi meego darlin laku nonu gvlo vngmu dukubv vla tulwk pvkunv bunu ngonugv ajin Paul okv Barnabas bunyia lvkobv vngriku,
26 a wɔde wɔn nkwa abɔ afɔdeɛ ama Awurade Yesu Kristo no na ɛbɛba.
yvvbunudw atugv singdung nga mvngmabv Ahtu Jisu Kristo gv kudungkua lvgabv mvngla rinvgo.
27 Afei, yɛresoma Yuda ne Silas a wɔbɛba abɛka asɛm korɔ no ara a ɛwɔ nwoma yi mu no akyerɛ mo.
Ngonu nonu gvlo vngmure, vbvrikunamv, Judas okv Silas bunyi nonua nyidum bv ngonugv lvknam so apia bv mimpa jire.
28 Honhom Kronkron ne yɛn ayɛ adwene sɛ, saa ahyɛdeɛ yi akyi no, yɛremfa adesoa foforɔ bi a emu yɛ duru nnsoa mo;
Darwknv Dow vla okv ngonu tulwk minsu pvnv so gv ridung aba so gv lvvyalo nonu gvlo oguaingbv adwkaku go lvkmare vla:
29 monnni aduane a wɔde ama abosom; saa ara nso na monnni mogya. Monnwe aboa a wɔantwa ne mene na ɔwuiɛ. Bio, montwe mo ho mfiri adwamammɔ ho. Sɛ motumi di saa ahyɛdeɛ yi so a, ɛbɛsi mo yie. Yɛsane kyea mo.
Morti lo erinpeelwknam dvnama dvma bvka, oyi dvma bvka; svnwngsvmin hoksar nama dvma bvka; okv nonu atubongv yoomur nyama bvka. Nonu so vdw sum rimabv ribamdobam bolo alvre. Ngonugv ayanam mvnglwk lvkobv doming gvvre.”
30 Wɔgyaa nnipa no kwan maa wɔkɔɔ Antiokia. Wɔduruu hɔ no, wɔhyiaa agyidifoɔ no de nwoma no maa wɔn.
Gingdung mvnwng ngv vngnya toku okv Antiok lo vngchi nyalaku, hoka bunu mvngjwngnv apam mvnwng ngv dookum tokula okv bunua siti nga jinya toku.
31 Agyidifoɔ no kenkanee nwoma no no, emu nkuranhyɛsɛm no maa wɔn ani gyeeɛ.
Nyitwng ngv siti nga purila, tamsar doin nga puri ripa tokula, bunu mvnwng ngv himpu punya toku.
32 Yuda ne Silas a wɔyɛ adiyifoɔ no ne anuanom no kasa kyɛreeɛ, hyɛɛ wɔn nkuran.
Judas okv Silas, bunu atubongvka nyijwk go, bunugv lvkobv mvngchigo japnya la doonyato, bunua mintvmiru jito okv vngdwng mooto.
33 Wɔdii nna kakra wɔ hɔ no, anuanom no gyaa wɔn kwan asomdwoeɛ mu maa wɔsane kɔɔ anuanom a wɔsomaa wɔn no nkyɛn dwoodwoo.
Hoka meego doopi kula koching nga, bunu mvnwng ngv mvngjwngnv lvkobv sarsopoyo pikula okv mvngjwngnv vdwv bunua kanam nvgv dokubv vngkur motoku.
34 Nanso, Silas de, wankɔ bi.
Vbvritola Silas hokaku doodu kubv mvngtoku.
35 Paulo ne Barnaba dii nna kakra wɔ Antiokia, boaa anuanom bi maa wɔkyerɛkyerɛeɛ, kaa Awurade asɛm.
Paul okv Barnabas apogo Antiok lo dootoku, okv bunugv lvkobv nyi meegonyi tamsar nyala okv Ahtu gv gaam nga japnyato.
36 Nna bi akyi no, Paulo ka kyerɛɛ Barnaba sɛ, “Ma yɛnsane nkɔsra anuanom a wɔwɔ nkuro a yɛaka Awurade asɛm wɔ so no nyinaa nkɔhwɛ sɛdeɛ wɔrekɔ so wɔ gyidie mu.”
Meego nvgv dw kochingso Paul Barnabasnyi minto, “Kvlai ngonu vngkur lakuju ogolo ngonu Ahtu gv gaam nga banggu mvnwnglo ngonugv mvngjwngnv vdwa japji kunam nga kaakar lakuju, okv kvlai ngonu bunu ogu ripvkudw kaanya lakuju.”
37 Barnaba pɛɛ sɛ wɔde Yohane Marko ka wɔn ho kɔ,
Barnabas Jon Marknyi bunua lvkobv vnggv dubv mvngkato,
38 nanso Paulo ampene so, ɛfiri sɛ, wɔwɔ Pamfilia no, ɔgyaa wɔn hɔ a ɔne wɔn antena hɔ ankɔsi awieeɛ.
vbvrinamv Paulnyi vnggv dubv um mvngka mato, vkvlvgabv ninyia bunugv risv nga lvkobv rinya gvla doomin gvvmado, vbvritola bunua Pampilia lo topak pikula okv vngkur toku.
39 Akasakasa a emu yɛ den sii wɔn ntam maa wɔn mu teteeɛ. Barnaba faa Marko ne no kɔɔ Kipro
Hokaku achialvbv larkwng minsu pikula, okv Barnabas Marknyi svpw lokv Saipras bv vnggv toku,
40 na Paulo nso faa Silas. Anuanom no de wɔn hyɛɛ Onyankopɔn adom nsa maa wɔfirii hɔ kɔeɛ.
hoka Paul Silasnyi gaktoku, okv vnglintoku, mvngjwngnv vdwv Ahtu gv anyuaya nga alv bvkv hvming gvvtoku.
41 Ɔkɔfaa Siria ne Kilikia hyɛɛ asafo no den.
Hv Sairia bvla Silisia bv vngpik kunam, Gvrja vdwa gwlwk ha jitoku.