< Mmebusɛm 3 >
1 Me ba, mma wo werɛ mfi me nkyerɛkyerɛ, kora me mmara wɔ wo koma mu,
我兒,不要忘了我的法律,該誠心恪守我的誡命,
2 na ɛbɛma wo nkwa aware, mfe bebree na ɛde yiyedi abrɛ wo.
因為這樣能使你延年益壽,也能增加你的康寧。
3 Mma adɔe ne nokware mmfi wo nkyɛn fa yan wo kɔn mu kyerɛw gu wo koma pon so.
不要讓慈祥和忠實離棄你,要將她們繫在你的頸上,刻在你的心版上;
4 Na wubenya adom ne din pa wɔ Onyankopɔn ne nnipa anim.
這樣,你在天主和世人面前,必獲得寵幸和恩愛。
5 Fa wo koma nyinaa to Awurade so, na mfa wo ho nto wʼankasa ntease so;
你應全心信賴上主,總不要依賴自己的聰明;
6 hu no wʼakwan nyinaa mu, na ɔbɛteɛ wʼakwan.
應步步體會上主,他必修平你的行徑。
7 Nnye wo ho nni sɛ woyɛ onyansafo; suro Awurade na kyi bɔne.
不要自作聰明,應敬畏上主,遠避邪惡;
8 Ɛde ahoɔden bɛbrɛ wo nipadua, na ayɛ aduan ama wo nnompe.
如此,你的身體必會康健,你的骨骼也會舒適。
9 Fa wʼahonya hyɛ Awurade anuonyam, ne wo nnɔbae a edi kan nyinaa;
應以你的財物和一切初熟之物,去尊崇上主;
10 na ɛno na ɛbɛma wo pata ayɛ ma abu so, na nsa foforo abu afa wʼahina so.
這樣,你的倉廩必充滿糧食,你的榨酒池必盈溢新酒。
11 Me ba, sɛ Awurade teɛ wo so a, tie no yiye, na mmu nʼanimka so,
我兒,不要輕視上主的懲戒,也不要厭惡他的譴責,
12 Efisɛ, obiara a Awurade pɛ nʼasɛm no, ɔtwe nʼaso, sɛnea agya teɛ ɔba a ɔdɔ no no.
因為上主譴責他所愛的,有如父親譴責他的愛子。
13 Nhyira nka onipa a ohu nyansa, onipa a onya ntease,
尋得智慧和獲取睿智的人是有福的,
14 efisɛ, nimdeɛ so mfaso sen dwetɛ, na nea efi mu ba sen sikakɔkɔɔ.
因為賺得智慧勝於賺得銀錢;智慧的果實勝於純金。
15 Ne bo yɛ den sen bota; na worentumi mfa wʼapɛde biara ntoto no ho.
智慧比珍珠還要寶貴;凡你所貪求的,都不足以與她倫比。
16 Nkwa tenten wɔ ne nsa nifa mu; ahonyade ne anuonyam wɔ ne nsa benkum mu.
在她右邊是延年益壽,在她左邊是富貴榮華。
17 Nʼakwan yɛ ahomeka, na nʼanammɔnkwan nyinaa yɛ asomdwoe.
她的道路是康樂之道,她的行徑是一片安寧。
18 Ɔyɛ nkwadua ma wɔn a woso ne mu; wɔn a wokura no mu no benya nhyira.
她為掌握她的人,是一株生命樹;凡堅持她的,必將納福。
19 Nyansa mu na Awurade yɛɛ asase fapem, na ntease mu na ɔde ɔsoro tim hɔ.
上主以智慧奠定了大地,以睿智堅定了高天;
20 Efi ne nimdeɛ mu na ɔkyekyɛɛ ebun mu, na omununkum nso tɔɔ obosu.
賴他的智識,深淵纔裂口噴水,雲彩纔降下甘露。
21 Me ba, fa atemmu pa ne nhumu sie, na mma emfi wʼani so;
我兒,你應保持明智和慎重,不要讓她們離開你的視線:
22 ɛbɛyɛ nkwa ama wo, nnwinne a ɛma wo kɔn anuonyam wie pɛyɛ.
二者應是你心靈的生命,是你頸項的華飾;
23 Afei wo kwan so bɛyɛ wo dwoodwoo, na wo nan renhintiw;
這樣,你走路必感安全,你的腳不致絆倒。
24 sɛ woda a worensuro; sɛ woda a wʼani bekum.
你若坐下,必無所恐懼;你若躺下,必睡得甘甜。
25 Nsuro mpofirim amanehunu anaa ɔsɛe a ɛba amumɔyɛfo so,
你決不怕驟然而來的恐怖,也不怕惡人突然而至的摧殘,
26 efisɛ Awurade bɛwɔ wʼafa na ɔbɛkora wo nan afi afiri mu.
因為上主將要護佑你,使你的腳遠離陷阱。
27 Mfa ade pa nkame wɔn a wɔfata, bere a tumi wɔ wo nsam.
你若有能力作到,不要拒絕向有求於你的人行善;
28 Nka nkyerɛ wo yɔnko se: “Kɔ na bra; mede bɛma wo ɔkyena” wɔ bere a wowɔ no saa bere no.
如果你能即刻作到,不要對你的近人說:「去! 明天再來,我纔給你。」
29 Mpam ɔhaw mma wo yɔnko bere a ɔne wo te yiye.
幾時你的近人安心與你居住,你不應暗算他。
30 Mmɔ obi sobo kwa bere a ɔnyɛɛ wo bɔne biara ɛ.
若他人沒有加害你,你不應與他無端爭辯。
31 Mma wʼani mmere basabasayɛfo, na mfa nʼakwan no mu biara,
不要羨慕強暴的人,更不要選擇他的任何行徑,
32 efisɛ Awurade kyi basabasayɛfo na ɔde ne werɛ hyɛ ɔtreneeni mu.
因為上主厭惡乖戾的人,摯愛正直的人。
33 Awurade nnome wɔ omumɔyɛfo fi so, na ohyira ɔtreneeni fi.
上主詛咒惡人的住宅,祝福義人的寓所。
34 Odi fɛwdifo a wɔyɛ ahantan no ho fɛw, na ɔdom ahobrɛasefo ne wɔn a wɔhyɛ wɔn so no.
上主嘲弄好愚弄的人,卻寵愛謙卑的人。
35 Anyansafo benya anuonyam adi, nanso nkwaseafo de, ɔma wɔn anim gu ase.
智慧的人必承受尊榮,愚昧的人必蒙受羞辱。