< Mmebusɛm 25 >

1 Eyinom yɛ Salomo mmebusɛm nkekaho a Yudahene Hesekia afotufo kyerɛwee:
以下也是撒羅滿的箴言,由猶大王希則克雅的人所蒐集:
2 Ɛyɛ Onyankopɔn anuonyamhyɛ sɛ wɔde asɛm sie; sɛ wɔpɛɛpɛɛ asɛm mu nso hyɛ ahemfo anuonyam.
將事隱蔽,是天主的光榮;清察事實,是君王的光榮。
3 Sɛnea ɔsoro korɔn na asase mu dɔ no, saa ara na wɔrentumi nhwehwɛ ahemfo koma mu.
天有多高,地有多厚,王有何心,不可測量。
4 Sɛ woyi dwetɛ ho fi a, na ato nea ɛkɔ dwetɛdwumfo nsam;
若將銀渣除去淨盡,銀匠必會造出銀器;
5 Yi amumɔyɛfo fi ɔhene anim, na trenee bɛma nʼahengua atim.
若將君王前的惡人除掉,王座即可因正義而穩立。
6 Mma wo ho so wɔ ɔhene anim, na mpere dibea wɔ atitiriw mu;
你在君王前不可炫耀,不可佔有權貴的座位;
7 Eye ma no sɛ ɔbɛka akyerɛ wo se, “Bra soro ha,” sen sɛ ɔbɛbrɛ wo ase wɔ otitiriw bi anim. Nea wode wʼani ahu no
因為人對你說「請上座! 」比在貴前受抑更好。
8 mpɛ ntɛm mfa nkɔ asennii, na sɛ awiei no wo yɔnko gu wʼanim ase a dɛn na wobɛyɛ?
你眼若有所見,不可冒然訴訟;人若使你難堪,你將何以善後﹖
9 Sɛ wo ne wo yɔnko di asɛm a nna obi foforo ahintasɛm adi,
與你的近人,可自決爭端;他人的秘密,切不可洩漏;
10 anyɛ saa a, nea ɔbɛte no begu wʼanim ase na din bɔne a wubenya no rempepa da.
免得人聽見了而譏笑你,使你的聲譽一敗塗地。
11 Asɛm a wɔka no sɛnea ɛfata no te sɛ sika kɔkɔɔ a wɔabɔ sɛ aprɛ de atuatua dwetɛ nsiesiei mu.
一句簡單話,若說得適當,有如銀盤中,放上金蘋果。
12 Sikakɔkɔɔ asokaa anaa sikakɔkɔɔ ankasa ahyehyɛde te sɛ onyansafo animka a ɔde ma nea ɔyɛ aso ma no.
明智的勸戒,對受教的人,無異於金環,或純金美飾。
13 Sɛnea sukyerɛmma ma wim dwo wɔ otwabere mu no, saa ara na ɔsomafo nokwafo te ma wɔn a wɔsoma no no; na ɔma ne wuranom akomatɔyam.
忠誠的使者,對遣他的人,有如秋收時,吹來的涼風,使他主人的心感到愉快。
14 Omununkum ne mframa a ɛmfa osu mma no te sɛ onipa a ɔde akyɛde a ɔmmfa mma hoahoa ne ho.
許諾而不實踐的人,只好似無雨的風雲。
15 Ntoboase ma sodifo ti da, na tɛkrɛmabere tumi bu dompe mu.
容忍可以折服公侯,柔語能以粉碎硬骨。
16 Sɛ wunya ɛwo a, nni ntra so, ne bebrebe bɛma woafe.
你找到蜂蜜,應按食量吃;怕吃的過多,反要吐出來。
17 Ntaa nkɔ wo yɔnko fi, wo ho fono no a, ɔbɛtan wo.
鄰舍的住家,你應少踏入;怕他討厭你,反而憎恨你。
18 Onipa a odi adansekurum tia ne yɔnko no te sɛ kontibaa, afoa anaa bɛmma a ano yɛ nnam.
作假見證陷害鄰舍的人,無異是鐵鎚、刀劍和利箭。
19 Ɛse a ɛyare ɔkekaw anaa nan a ɛyɛ apakye te sɛ nea wode wo ho to ɔtorofo so hiada mu.
在患難之日,信賴無信用的人,有如信賴蛀壞的牙,脫節的腳。
20 Nea ɔto dwom kyerɛ ɔwerɛhowni no, te sɛ nea ɔpa ntama gu awɔwbere mu anaa te sɛ nsa nyinyanyinya a wohwie gu apirakuru so.
對憂傷的心靈詠唱詩歌,無異在傷口處倒上酸醋。
21 Sɛ ɔkɔm de wo tamfo a, ma no aduan nni; sɛ osukɔm de no a, ma no nsu nnom.
若仇人餓了,你要給他吃;若是他渴了,應給他水喝:
22 Sɛ woyɛ saa a, wobɛsosɔ nnyansramma agu nʼatifi, na Awurade bɛma wo akatua.
這是將火炭堆在他頭上,上主也必要因此還報你。
23 Sɛnea atifi fam mframa de osu ba no, saa ara na tɛkrɛma a edi nseku de omuna ba.
北風帶來時雨;讒言易惹怒容。
24 Eye sɛ wobɛtena suhyɛ twɔtwɔw ase baabi, sen sɛ wo ne ɔyere tɔkwapɛfo bɛtena fie.
寧願住在屋頂的一角,不願與吵婦同居一室。
25 Nsuonwini a ɔkra a atɔ beraw nya no te sɛ anigyesɛm a efi akyirikyiri.
來自遠方的喜信,無異口渴獲清泉。
26 Asuti a afono anaa abura a ayɛ pɔtɔɔ te sɛ ɔtreneeni a ogyaa ne ho ma amumɔyɛfo.
義人如在惡人面前失足,無異弄混的水泉,弄濁的水井。
27 Enye sɛ wodi ɛwo ntraso, saa ara na ɛnyɛ anuonyam sɛ obi bɛhwehwɛ nsɛm a mu dɔ mu.
吃蜂蜜過多,有損無益;過於求光榮,反而受累。
28 Onipa a onni ahohyɛso no te sɛ kuropɔn a nʼafasu abubu agu fam.
人若不控制自己的脾氣,就如一座無牆無防的城市。

< Mmebusɛm 25 >