< Mmebusɛm 14 >

1 Ɔbea nyansafo si ne dan, nanso ɔbea kwasea de nʼankasa ne nsa dwiriw ne de gu fam.
智慧婦人建立家室; 愚妄婦人親手拆毀。
2 Nea ne nantew teɛ no suro Awurade, na nea nʼakwan kyea no bu no animtiaa.
行動正直的,敬畏耶和華; 行事乖僻的,卻藐視他。
3 Ɔkwasea kasa ma wɔbɔ nʼakyi abaa, nanso anyansafo ano bɔ wɔn ho ban.
愚妄人口中驕傲,如杖責打己身; 智慧人的嘴必保守自己。
4 Faako a anantwi nni no, adididaka no mu da mpan, na nantwi ahoɔden mu na nnɔbae pii fi ba.
家裏無牛,槽頭乾淨; 土產加多乃憑牛力。
5 Ɔdanseni nokwafo rennaadaa, ɔdansekurumni hwie atoro gu hɔ.
誠實見證人不說謊話; 假見證人吐出謊言。
6 Ɔfɛwdifo hwehwɛ nyansa nanso onya, nanso wɔn a wɔwɔ nhumu nya nimdeɛ ntɛm.
褻慢人尋智慧,卻尋不着; 聰明人易得知識。
7 Twe wo ho fi ɔkwasea ho, efisɛ, worennya nimdeɛ mfi nʼano.
到愚昧人面前, 不見他嘴中有知識。
8 Anitewfo nyansa ne sɛ wɔbɛdwene wɔn akwan ho, na nkwaseafo agyimisɛm yɛ nnaadaa.
通達人的智慧在乎明白己道; 愚昧人的愚妄乃是詭詐。
9 Nkwaseafo de bɔne ho adwensakra di fɛw, na wɔn a wɔteɛ mu na anisɔ wɔ.
愚妄人犯罪,以為戲耍; 正直人互相喜悅。
10 Koma biara nim ɔyaw wɔ ne mu, na obi foforo rentumi ne no nkyɛ nʼanigye.
心中的苦楚,自己知道; 心裏的喜樂,外人無干。
11 Wɔbɛsɛe amumɔyɛfo fi, nanso teefo ntamadan bɛyɛ frɔmfrɔm.
奸惡人的房屋必傾倒; 正直人的帳棚必興盛。
12 Ɔkwan bi wɔ hɔ a ɛteɛ wɔ onipa ani so, nanso awiei no, ɛkɔ owu mu.
有一條路,人以為正, 至終成為死亡之路。
13 Ɔserew mu mpo, koma tumi di yaw, na anigye tumi wie awerɛhow.
人在喜笑中,心也憂愁; 快樂至極就生愁苦。
14 Akyirisanfo benya akatua sɛnea wɔn akwan te, na onipa pa nso benya ne de.
心中背道的,必滿得自己的結果; 善人必從自己的行為得以知足。
15 Atetekwaa gye biribiara di, nanso onitefo dwene nʼanammɔntu ho.
愚蒙人是話都信; 通達人步步謹慎。
16 Onyansafo suro Awurade na oguan bɔne, nanso ɔkwasea yɛ asowui ne basabasa.
智慧人懼怕,就遠離惡事; 愚妄人卻狂傲自恃。
17 Onipa a ne bo nkyɛ fuw no yɛ nkwaseade, na wɔtɔn nea ɔpam apam bɔne no.
輕易發怒的,行事愚妄; 設立詭計的,被人恨惡。
18 Ntetekwaafo agyapade ne gyimi, na wɔde nimdeɛ bɔ anitewfo abotiri.
愚蒙人得愚昧為產業; 通達人得知識為冠冕。
19 Nnipa bɔnefo bɛkotow nnipa pa anim, na amumɔyɛfo akotow atreneefo apon ano.
壞人俯伏在善人面前; 惡人俯伏在義人門口。
20 Ahiafo de, wɔn yɔnkonom mpo mpɛ wɔn anim ahwɛ, nanso adefo wɔ nnamfonom bebree.
貧窮人連鄰舍也恨他; 富足人朋友最多。
21 Nea obu ne yɔnko animtiaa yɛ bɔne, na nhyira nka nea ne yam ye ma ohiani.
藐視鄰舍的,這人有罪; 憐憫貧窮的,這人有福。
22 So wɔn a wɔbɔ pɔw bɔne nyera kwan ana? Nanso wɔn a wɔhyehyɛ nea eye no nya adɔe ne nokware.
謀惡的,豈非走入迷途嗎? 謀善的,必得慈愛和誠實。
23 Adwumadenyɛ nyinaa de mfaso ba, na kasahunu de, ɛkɔ ohia mu.
諸般勤勞都有益處; 嘴上多言乃致窮乏。
24 Anyansafo ahonya ne wɔn abotiri, na nkwaseafo agyimisɛm sow gyimi aba.
智慧人的財為自己的冠冕; 愚妄人的愚昧終是愚昧。
25 Ɔdanseni nokwafo gye nkwa, nanso ɔdansekurumni yɛ ɔdaadaafo.
作真見證的,救人性命; 吐出謊言的,施行詭詐。
26 Nea osuro Awurade no wɔ bammɔ a mu yɛ den, na ɛbɛyɛ guankɔbea ama ne mma.
敬畏耶和華的,大有倚靠; 他的兒女也有避難所。
27 Awurade suro yɛ nkwa asuti, eyi onipa fi owu afiri mu.
敬畏耶和華就是生命的泉源, 可以使人離開死亡的網羅。
28 Ɔman mu nnipa dodow yɛ ɔhene anuonyam, nanso sɛ asomfo nni hɔ a mmapɔmma no sɛe.
帝王榮耀在乎民多; 君王衰敗在乎民少。
29 Onipa a ɔwɔ abodwokyɛre wɔ ntease a mu dɔ, na nea ne bo fu ntɛm no da agyimisɛm adi.
不輕易發怒的,大有聰明; 性情暴躁的,大顯愚妄。
30 Koma mu asomdwoe ma nipadua nkwa, na anibere ma nnompe porɔw.
心中安靜是肉體的生命; 嫉妒是骨中的朽爛。
31 Nea ɔhyɛ ahiafo so no bu wɔn Yɛfo animtiaa, nanso nea ohu ohiani mmɔbɔ no hyɛ Onyankopɔn anuonyam.
欺壓貧寒的,是辱沒造他的主; 憐憫窮乏的,乃是尊敬主。
32 Sɛ amanehunu ba a amumɔyɛfo hwe ase, nanso owu mu mpo atreneefo wɔ guankɔbea.
惡人在所行的惡上必被推倒; 義人臨死,有所投靠。
33 Nyansa te ntease koma mu, na nkwaseafo mu mpo, oyi ne ho adi.
智慧存在聰明人心中; 愚昧人心裏所存的,顯而易見。
34 Trenee pagyaw ɔman, na bɔne yɛ animguase ma nnipa nyinaa.
公義使邦國高舉; 罪惡是人民的羞辱。
35 Ɔhene ani sɔ ɔsomfo nyansani, na ɔsomfo nimguasefo hyɛ no abufuw.
智慧的臣子蒙王恩惠; 貽羞的僕人遭其震怒。

< Mmebusɛm 14 >