< Mmebusɛm 10 >
1 Salomo mmebusɛm: Ɔba nyansafo ma nʼagya ani gye, na ɔba kwasea brɛ ne na awerɛhow.
ソロモンの箴言 智慧ある子は父を欣ばす 愚なる子は母の憂なり
2 Ɔkwan bɔne so ahonya nni bo, nanso trenee gye onipa fi owu mu.
不義の財は益なし されど正義は救ひて死を脱かれしむ
3 Awurade remma ɔkɔm nne ɔtreneeni na omumɔyɛfo de, ɔka nʼadepa gu.
ヱホバは義者の霊魂を餓ゑしめず 惡者にその欲するところを得ざらしむ
4 Nsa a ɛnyɛ adwuma ma onipa di hia, nanso nsiyɛfo nsa de ahonya ba.
手をものうくして動くものは貧くなり 勤めはたらく者の手は富を得
5 Nea ɔboaboa nnɔbae ano wɔ ahuhurubere no yɛ ɔba nyansafo na nea ɔda wɔ twabere mu no yɛ ɔba nimguaseni.
夏のうちに斂むる者は智き子なり 収穫の時にねむる者は辱をきたす子なり
6 Atreneefo hyɛ nhyira kyɛw na akakabensɛm ayɛ omumɔyɛfo anom ma.
義者の首には福祉きたり 惡者の口は強暴を掩ふ
7 Ɔtreneeni nkae yɛ nhyira, na omumɔyɛfo din bɛporɔw.
義者の名はた讃られ惡者の名は腐る
8 Koma mu nyansafo tie ɔhyɛ nsɛm, na ɔkwasea kasafo hwe ase.
心の智き者は誡命を受く されど口の頑愚なる者は滅さる
9 Ɔnokwafo nantew dwoodwoo, na nea ɔfa akwan kɔntɔnkye so no ho bɛda adi.
直くあゆむ者はそのあゆむこと安し されどその途を曲ぐる者は知らるべし
10 Nea ɔde nitan bu nʼani no de ɔhaw ba, na ɔkwasea kasafo hwe ase.
眼をもて眴せする者は憂をおこし 口の頑愚なる者は亡さる
11 Ɔtreneeni anom yɛ nkwa asuti, na akakabensɛm ayɛ omumɔyɛfo anom ma.
義者の口は生命の泉なり 惡者の口は強暴を掩ふ
12 Ɔtan kanyan mpaapaemu, nanso ɔdɔ kata mfomso nyinaa so.
怨恨は争端をおこし 愛はすべての愆を掩ふ
13 Wohu nyansa wɔ nhumufo anom, na abaa fata nea onni adwene akyi.
哲者のくちびるには智慧あり 智慧なき者の背のためには鞭あり
14 Anyansafo kora nimdeɛ, nanso ɔkwasea ano frɛfrɛ ɔsɛe.
智慧ある者は知識をたくはふ 愚かなる者の口はいまにも滅亡をきたらす
15 Adefo ahonya yɛ wɔn kuropɔn a wɔabɔ ho ban, nanso ahiafo hia yɛ wɔn asehwe.
富者の資財はその堅き城なり 貧者のともしきはそのほろびなり
16 Atreneefo akatua de nkwa brɛ wɔn, na nea amumɔyɛfo nya no de asotwe brɛ wɔn.
義者が動作は生命にいたり 惡者の利得は罪にいたる
17 Nea otie ntetew pa no kyerɛ nkwa kwan, na nea ɔpo nteɛso no di afoforo anim yera kwan.
教をまもる者は生命の道にあり懲戒をすつる者はあやまりにおちいる
18 Nea ɔkata nitan so no yɛ ɔtorofo, na nea odi nseku no yɛ ɔkwasea.
怨をかくす者には虚偽のくちびるあり 誹膀をいだす者は愚かなる者なり
19 Mfomso mpa ɔkasa bebree mu, na nea ɔkora ne tɛkrɛma no yɛ onyansafo.
言おほけれぼ罪なきことあたはず その口唇を禁むるものは智慧あり
20 Ɔtreneeni tɛkrɛma yɛ dwetɛ ankasa nanso omumɔyɛfo koma nni bo.
義者の舌は精銀のごとし 惡者の心は値すくなし
21 Atreneefo ano ma bebree aduan, na atemmu a nkwaseafo nni nti wowuwu.
義者の口唇はおほくの人をやしなひ 愚なる者は智慧なきに由て死ぬ
22 Awurade nhyira de ahonya ba, na ɔmfa ɔbrɛ mmata ne nya ho.
ヱホバの祝福は人を富す 人の労苦はこれに加ふるところなし
23 Bɔneyɛ yɛ anigyede ma ɔkwasea, nanso nea ɔwɔ nimdeɛ anigye wɔ nyansa mu.
愚かなる者は惡をなすを戯れごとのごとくす 智慧のさとかる人にとりても是のごとし
24 Nea amumɔyɛfo suro no bɛba wɔn so; na nea atreneefo pɛ no, wɔde bɛma wɔn.
惡者の怖るるところは自己にきたり 義者のねがふところはあたへらる
25 Sɛ ahum no betwa mu a, amumɔyɛfo yera, nanso atreneefo gyina hɔ pintinn afebɔɔ.
狂風のすぐるとき惡者は無に婦せん 義者は窮なくたもつ基のごとし
26 Sɛnea nsa keka ɛse, na wusiw kɔ aniwa no, saa ara na ɔkwadwofo yɛ ma wɔn a wɔsoma no.
惰る者のこれを遣すものに於るは酢の歯に於るが如く煙の目に於るが如し
27 Awurade suro ma nkwa tenten, nanso wotwa amumɔyɛfo nkwa so.
ヱホバを畏るることは人の日を多くす されど惡者の年はちぢめらる
28 Atreneefo anidaso de ahotɔ ba, nanso amumɔyɛfo anidaso nkosi hwee.
義者の望は喜悦にいたり惡者の望は絶べし
29 Awurade kwan yɛ guankɔbea ma ɔtreneeni, nanso ɛyɛ ɔsɛe ma wɔn a wɔyɛ bɔne.
ヱホバの途は直者の城となり 惡を行ふものの滅亡となる
30 Wɔrentɔre atreneefo ase da, nanso amumɔyɛfo renka asase no so.
義者は何時までも動かされず 惡者は地に住むことを得じ
31 Nyansa fi ɔtreneeni anom ba nanso tɛkrɛma a ɛdaadaa no, wobetwa akyene.
義者の口は智慧をいだすなり 虚偽の舌は抜るべし
32 Ɔtreneeni ano nim ade a ɛfata na omumɔyɛfo ano nim nea ɛyɛ nnaadaasɛm nko ara.
義者のくちびるは喜ばるべきことをわきまへ 惡者の口はいつはりを語る