< Sakalaia 13 >

1 “ʻI he ʻaho ko ia ʻe fakaava ʻae matavai ki he fale ʻo Tevita, pea mo e kakai ʻo Selūsalema koeʻuhi ko e angahala, pea mo e taʻemaʻa.
Ama napon forrás lesz nyitva Dávid háza részére, meg Jeruzsálem lakói részére: vétek ellen és fertőzet ellen.
2 Pea ʻe hoko ʻi he ʻaho ko ia, ʻoku pehē ʻe Sihova ʻoe ngaahi kautau, te u motuhi ʻae hingoa ʻoe ngaahi tamapua mei he fonua, pea ʻe ʻikai toe manatuʻi ʻi ai: pea te u pule ke mole atu mei he fonua ʻae kau kikite mo e laumālie ʻuli.
És lészen ama napon, ugymond az Örökkévaló, a seregek ura, kiirtom a
3 Pea ʻe hoko ʻo pehē, kapau ʻe toe kikite ha taha, pea ʻe toki lea kiate ia ʻa ʻene tamai, pea mo ʻene fale, ʻaia ne ne tupu ai, ʻo pehē, ‘ʻE ʻikai te ke moʻui he ʻoku ke lea loi ʻi he huafa ʻo Sihova:’ pea ko ʻene tamai, pea mo ʻene faʻē naʻa ne tupu ai, te na hokaʻi ia ke ʻasi, ʻoka fai ʻe ia ʻae kikite.
És lészen, midőn valaki még prófétál, akkor szólnak hozzá atyja és anyja, az ő szülei: ne élj, mert hazugságot beszéltél az Örökkévaló nevében – és átszúrják atyja és anyja, az ő szülei, a mikor prófétál.
4 Pea ʻe hoko ʻo pehē ʻi he ʻaho ko ia, ʻe mā ʻae kau kikite taki taha ʻi heʻene meʻa hā mai, ʻoka fai ʻe ia ʻene kikite; pea ʻe ʻikai te nau kofuʻaki ʻae kofu ʻoe fulufuluʻi manu ke fai ʻae kākā:
És lészen ama napon, szégyenkeznek a próféták, kiki a látománya miatt, a mikor prófétálkodik, s nem öltenek föl szőrös köpenyt, azért hogy letagadják;
5 Ka te ne pehē, ‘ʻOku ʻikai ko ha kikite au, ka ko e tangata ngoue: he naʻe akoʻi au ʻe ha tangata ke tauhimanu talu ʻeku kei siʻi.’
s azt mondja: nem vagyok én próféta, földet mívelő ember vagyok, mert valaki birtokul juttatta nekem ifjúkoromtól fogva.
6 Pea ʻe pehē mai ʻe ha taha kiate ia, ‘Ko e hā ʻae ngaahi lavea ko ʻena ʻi ho nima?’ Pea te ne pehē ʻe ia, ‘Ko e ngaahi lavea ʻi heʻeku ʻi he fale ʻo hoku kāinga.’
S ha szólnak hozzá; mik ez ütések a kezeid között? akkor mondja: a hogy ütöttek engem barátaimnak házában.
7 “ʻE heletā, ke ke ʻā, ki heʻeku tauhi, pea ki he tangata ko ia ʻoku ma kaumeʻa,” ʻoku pehē ʻe Sihova ʻoe ngaahi kautau. “Taaʻi ʻae tauhi, pea ʻe movetevete ʻae fanga sipi: pea te u tafoki atu hoku nima kiate kinautolu ʻoku kei iiki.
Kard, serkenj pásztorom ellen, férfi ellen, ki nekem társam – úgymond az Örökkévaló, a seregek ura, üsd a pásztort, hogy elszéledjenek a juhok, s majd ráfordítom a kezemet a bojtárokra.
8 Pea ʻe hoko ia ʻo pehē, ʻi he fonua kotoa,” ʻoku pehē ʻe Sihova, “ko hono vahe ʻe ua ʻe motuhi, pea ʻe mate; ka ko hono vahe ʻe taha ʻe tuku ia ʻi ai.
És lészen az egész országban, úgymond az Örökkévaló, két rész belőle kiirtatik, kimúlik, s egyharmada fennmarad benne.
9 Pea te u ʻomi ʻa hono vahe ko ia ʻe taha ʻi he loto afi, pea te u fakamaʻa ʻakinautolu ʻo hangē ko hono fakamaʻa ʻoe siliva, pea te u ʻahiʻahiʻi ʻakinautolu ʻo hangē ko e ʻahiʻahiʻi ʻoe koula: te nau ui ki hoku huafa, pea te u fanongo kiate kinautolu: Te u pehē, ‘ko hoku kakai ia:’ pea te nau pehē ʻekinautolu, ‘Ko Sihova ko hoku ʻOtua ia.’”
És beviszem a harmadát a tűzbe, s megolvasztom őket, a mint megolvasztják az ezüstöt, és megvizsgálom, a mint megvizsgálják az aranyat; ő szólítja majd nevemet, és én meghallgatom őt, azt mondom: népem ő, és ő mondja: az Örökkévaló az én Istenem.

< Sakalaia 13 >