< Lute 4 >
1 Naʻe toki ʻalu hake ai ʻa Poasi ki he matapā, pea nofo ki lalo ia ʻi ai: pea vakai, naʻe ʻalu ange ʻae kāinga ʻaia naʻe lea ki ai ʻa Poasi; ʻaia naʻe pehē ki ai ia, “ʻE, ʻa koe, tafoki mai, pea nofo ki lalo ʻi heni.” Pea naʻe tafoki ia, ʻo nofo ki lalo.
Subió Booz a la puerta (de la ciudad) y se sentó allí; y he aquí que pasaba aquel pariente obligado al levirato, de quien Booz había hablado. Le dijo: “Ven aquí y siéntate, fulano.” Y se acercó el hombre y se sentó allí.
2 Pea naʻa ne ʻomi ʻae kau tangata ʻe toko hongofulu ko e kau mātuʻa ʻoe kolo, ʻo ne pehē, “Mou nofo ki lalo ʻi heni.” Pea naʻa nau nofo ki lalo.
Tomó también diez hombres de los ancianos de la ciudad, y dijo: “Tomad asiento”; y ellos se sentaron.
3 Pea pehē ʻe ia ki he kāinga, “Ko Naomi ʻaia kuo toe haʻu mei he fonua ko Moape, ʻoku fakatau ʻe ia ʻae konga fonua, ʻaia naʻe ʻia ʻElimeleki ko hotau tokoua.
Entonces dijo al pariente obligado al levirato: “Noemí, que ha vuelto de los campos de Moab, vende la porción de campo que era de nuestro hermano Elimelec.
4 Pea ne u pehē, “Te u fakahā ia kiate koe, ʻo pehē, Ke ke fakatau ia ʻi he ʻao ʻoe kakai, pea ʻi he ʻao ʻoe kau mātuʻa ʻo hoku kakai. Kapau te ke huhuʻi ia, pea ke huhuʻi ia: pea kapau ʻe ʻikai te ke huhuʻi ia, pea ke fakahā kiate au, koeʻuhi ke u ʻilo: he ʻoku ʻikai ha tokotaha kehe ke huhuʻi ia ka ko koe; pea ʻoku ou hoko mo koe.” Pea pehē ʻe ia, “Te u huhuʻi ia.”
He querido informarte de ello y te propongo: Adquiérela delante de los que están aquí sentados y delante de los ancianos de mi pueblo. Si quieres cumplir con el deber del levirato, hazlo; si no, dímelo, para que yo lo sepa; pues tú eres el pariente más cercano; después de ti vengo yo.” Él respondió: “Yo cumpliré con ese deber.”
5 Pea pehē ai ʻe Poasi, “Ko e ʻaho ko ia ʻoku ke fakatau ʻae ngoue ʻi he nima ʻo Naomi, ʻoku totonu hoʻo fakatau ia ʻi he nima ʻo Lute foki ko e fefine Moape, ko e uaifi ʻoe pekia, ke fokotuʻu hake ʻae hingoa ʻoe pekia ki hono tofiʻa.
Le dijo entonces Booz: “Cuando adquieras el campo de manos de Noemí, lo adquirirás también de Rut la moabita, mujer del difunto, para resucitar el nombre del difunto sobre su herencia.”
6 Pea naʻe pehē ʻe he kāinga, “ʻOku ʻikai te u faʻa huhuʻi ia moʻoku, telia naʻaku maumau ai ʻae tofiʻa ʻoʻoku: ke ke huhuʻi ʻaia ʻoku ʻoʻoku moʻou; he ʻoku ʻikai te u faʻa huhuʻi ia.”
Replicó el obligado al levirato: “No puedo hacerlo, para no perjudicar mi herencia. Ejerce tú ese derecho que tengo yo, pues yo no puedo hacerlo.”
7 Pea ko eni hono anga ʻi muʻa ʻi ʻIsileli ʻoe huhuʻi, pea ki he fetongi, ke fakamoʻoni ʻae ngaahi meʻa kotoa pē; naʻe vete ʻe he tangata hono topuvaʻe, pea ʻatu ia ki hono kaungāʻapi: pea ko e meʻa fakamoʻoni ia ʻi ʻIsileli.
Era costumbre antigua en Israel, en casos de levirato y cambios, que para dar validez a todo acto, el uno se quitaba el zapato y lo daba al otro. Esto servía de testimonio en Israel.
8 Ko ia naʻe pehē ai ʻe he kāinga kia Poasi, “Ke ke fakatau ia moʻou.” Ko ia naʻa ne vete ʻo toʻo hono topuvaʻe.
Por eso, el hombre obligado al levirato dijo a Booz: “Adquiérelo tú por tú cuenta.” Y se quitó el zapato.
9 Pea pehē ʻe Poasi ki he kau mātuʻa, pea ki he kakai kotoa pē, “Ko e kau fakamoʻoni ʻakimoutolu he ʻaho ni kuo u fakatau ʻaia kotoa pē naʻe ʻo ʻElimeleki, mo ia kotoa pē naʻe ʻo Kilioni mo Maloni, ʻi he nima ʻo Naomi.
Dijo entonces Booz a los ancianos y a todo el pueblo: “Vosotros sois hoy testigos de que yo he adquirido de mano de Noemí todo lo que era de Elimelec, y todo lo que era de Quelión y Mahalón,
10 Pea mo Lute foki ko e fefine Moape, ko e uaifi ʻo Maloni, kuo u fakatau ko hoku uaifi, ke fokotuʻu hake ʻae hingoa ʻoe pekia ki hono tofiʻa, koeʻuhi ke ʻoua naʻa motuhi ʻae hingoa ʻoe pekia mei hono kāinga, pea mei he matapā ʻo hono potu: ko e kau fakamoʻoni ʻakimoutolu he ʻaho ni.”
y que he adquirido también a Rut la moabita, mujer de Mahalón, para que sea mi mujer, a fin de resucitar el nombre del difunto sobre su herencia, y para que el nombre del difunto no se borre de entre sus hermanos, ni de la puerta de su lugar. De eso sois vosotros hoy testigos.”
11 Pea naʻe lea ʻae kakai kotoa pē naʻe ʻi he matapā, mo e kau mātuʻa, ʻo pehē, “Ko e kau fakamoʻoni ʻakimautolu. Ke ngaohi ʻe Sihova ʻae fefine kuo haʻu ki ho fale ke hangē ko Lesieli mo Lia, ʻakinaua naʻa na langa ʻae fale ʻo ʻIsileli: pea ke tāpuekina koe ʻi ʻEfalata, pea ke ongolelei koe ʻi Petelihema:
Y todo el pueblo que estaba en la puerta, respondió juntamente con los ancianos: “Somos testigos. ¡Haga Yahvé que la mujer que va a entrar en tu casa, sea como Raquel y como Lía, que ambas edificaron la casa de Israel, para que seas poderoso en Efrata y tengas renombre en Betlehem!
12 pea ke hoko ʻo tatau ho fale mo e fale ʻo Felesi, ʻaia naʻe fanauʻi ʻe Tema kia Siuta, ʻi he hako ʻaia ʻe tuku kiate koe ʻe Sihova ʻi he fefine mui ni.”
¡Venga a ser tu casa como la casa de Fares, que Tamar le dio a Judá, por la descendencia que Yahvé te diere de esta joven!”
13 Ko ia naʻe ʻomi ʻe Poasi ʻa Lute, pea hoko ia ko hono uaifi: pea ʻi heʻene ʻalu kiate ia, naʻe foaki kiate ia ʻe Sihova ke feitama, pea ne fanauʻi ʻae tama.
Tomó Booz a Rut, y ella fue su mujer. Entró a ella, y Yahvé le concedió que concibiera y diera a luz un hijo.
14 Pea naʻe pehē ʻe he kau fefine kia Naomi, “Fakafetaʻi kia Sihova, ʻaia naʻe ʻikai tuku liʻaki koe taʻehao-kāinga, koeʻuhi ke hoko ʻo ongoongolelei hono hingoa ʻi ʻIsileli.
Entonces decían las mujeres a Noemí: “¡Bendito sea Yahvé, que no te ha negado un redentor el día de hoy! ¡Su nombre sea celebrado en Israel!
15 Pea ʻe ʻiate koe ia ko e fakaakeake moʻui, pea ko e tauhi kiate koe ʻi hoʻo motuʻa: koeʻuhi ko hoʻo taʻahine ʻi he fono, ʻaia ʻoku ʻofa kiate koe, ʻaia ʻoku lelei lahi kiate koe ʻi he tama tangata ʻe toko fitu, kuo ne fanauʻi kiate ia.”
¡Que el consuele tu alma y sea el sostén de tu vejez! Pues tu nuera, que te ama y que para ti vale más que siete hijos, ha dado a luz.”
16 Pea naʻe toʻo ʻe Naomi ʻae tamasiʻi, pea ʻai ia ki hono fatafata, pea hoko ia ko hono tauhi.
Y Noemí tomó al niño, lo puso en su regazo, y le sirvió de aya.
17 Pea naʻe fakahingoa ia ʻe he kau fefine ʻo hono kaungāʻapi, ʻo pehē, “Kuo tupu ʻae tama kia Naomi, pea naʻa nau ui hono hingoa ko ʻOpeti: ko ia ia ko e tamai ʻa Sese, ko e tamai ʻa Tevita.
Y las vecinas la aclamaron diciendo: “A Noemí le ha nacido un hijo”, y le llamaron Obed. Él fue padre de Isaí, padre de David.
18 Pea ko e ngaahi toʻutangata eni ʻo Felesi: naʻe tupu ʻia Felesi ʻa Hesiloni,
Estas son las generaciones de Fares: Fares engendró a Hesrón;
19 Pea tupu ʻia Hesiloni ʻa Lame, pea tupu ʻia Lame ʻa ʻAminitapi,
Hesrón engendró a Ram, Ram engendró a Aminadab,
20 Pea tupu ʻia ʻAminitapi ʻa Nasoni, pea tupu ʻia Nasoni ʻa Salimoni,
Aminadab engendró a Naasón, Naasón engendró a Salmón.
21 Pea tupu ʻia Salimoni ʻa Poasi, pea tupu ʻia Poasi ʻa ʻOpeti,
Salmón engendró a Booz, Booz engendró a Obed,
22 Pea tupu ʻia ʻOpeti ʻa Sese, pea tupu ʻia Sese ʻa Tevita.”
Obed engendró a Isaí, e Isaí engendró a David.