< Saame 86 >
1 Ko e Lotu ʻa Tevita. ʻE Sihova, ke ke fofonga mai, ʻo fanongo kiate au: he ʻoku ou masiva mo mamahi.
Ein Gebet Davids. / Neige, Jahwe, dein Ohr, erhöre mich, / Denn ich bin elend und arm!
2 Fakamoʻui hoku laumālie; he ʻoku ou māʻoniʻoni: ʻa koe ko hoku ʻOtua, fakamoʻui hoʻo tamaioʻeiki ʻaia ʻoku falala kiate koe.
Behüte mein Leben, denn ich bin fromm. / Hilf du, mein Gott, deinem Knechte, / Der sich auf dich verläßt!
3 ʻE ʻEiki, ke ke ʻaloʻofa kiate au: he ʻoku ou tangi kiate koe ʻi he ʻaho kotoa pē.
Sei du, Adonái, mir gnädig, / Denn zu dir ruf ich den ganzen Tag!
4 ʻE ʻEiki, fakafiefiaʻi ʻae laumālie ʻo hoʻo tamaioʻeiki: he ʻoku ou hiki hake hoku laumālie kiate koe.
Deines Knechtes Seele erfreue, / Denn zu dir, Adonái, erheb ich mein Herz.
5 He ko koe, ʻE ʻEiki ʻoku ke angalelei, pea faʻa fakamolemole; pea mohu ʻaloʻofa kiate kinautolu kotoa pē ʻoku ui kiate koe.
Denn du, Adonái, bist gütig, verzeihest gern, / Bist reich an Gnade für alle, die zu dir rufen.
6 Fanongo, ʻE Sihova, ki heʻeku lotu pea tokanga ki he leʻo ʻo ʻeku ngaahi lotu tāumaʻu.
Vernimm doch, Jahwe, mein Beten; / Horch auf mein lautes Flehn!
7 ʻI he ʻaho ʻo ʻeku mamahi te u ui kiate koe; he te ke talia au.
Bin ich in Not, so ruf ich dich an, / Weil du mich erhörst.
8 ʻE ʻEiki, ʻoku ʻikai ha tokotaha ʻi he ngaahi ʻotua ʻoku tatau mo koe; pea ʻoku ʻikai ha ngāue ʻe hangē ko hoʻo ngaahi ngāue.
Dir, Adonái, gleicht keiner unter den Göttern, / Und deinen Werken kommt nichts gleich,
9 ʻE ʻEiki, ʻe haʻu ʻo hū ʻi ho ʻao ʻae ngaahi puleʻanga kotoa pē naʻa ke ngaohi; pea tenau fakaongoongoleleiʻi ho huafa.
Alle Völker, die du gemacht, sie müssen kommen, / Vor dir, Adonái, sich bücken / Und deinen Namen ehren.
10 He ʻoku ke lahi, pea ʻoku ke fai ʻae ngaahi meʻa mana: ko koe pē ko e ʻOtua.
Denn du bist groß und wundertätig, / du, du allein bist Gott.
11 ʻE Sihova, ako kiate au ho hala; te u ʻeveʻeva ʻi hoʻo moʻoni: ngaohi ke taha pē hoku loto ke manavahē ki ho huafa.
Lehre mich, Jahwe, deinen Weg! / Dir treu und ergeben: so möchte ich wandeln. / Richte mein Herz auf das Eine: / Deinen Namen zu fürchten.
12 ʻE ʻEiki ko hoku ʻOtua, te u fakafetaʻi kiate koe ʻaki hoku loto kotoa: pea te u fakaongoongolelei ho huafa ʻo taʻengata.
Danken will ich dir, Adonái, mein Gott, von ganzem Herzen — / Und deinen Namen für immer ehren.
13 He ʻoku lahi hoʻo ʻaloʻofa kiate au: pea kuo ke fakamoʻui hoku laumālie mei he loto heli. (Sheol )
Denn deine Huld gegen mich war reich: / Aus größter Todesgefahr hast du mich errettet. (Sheol )
14 ʻE ʻOtua, kuo tuʻu hake kiate au ʻae kau fielahi, pea naʻe kumi hoku laumālie ʻe he ngaahi fakataha ʻoe kau fakamālohi; pea ʻoku ʻikai tenau fokotuʻu ʻa hoʻo ʻafio ʻi honau ʻao.
Elohim, es haben sich Frevler erhoben wider mich, / Und eine Rotte von Schreckensmännern trachtet mir nach dem Leben; / Sie haben dich nicht vor Augen.
15 Ka ko koe, ʻE ʻEiki, ko e ʻOtua ʻoku fonu ʻi he manavaʻofa, mo e angalelei, ʻoku ke kātaki fuoloa, pea mohu ʻaloʻofa mo e moʻoni.
Aber du, Adonái, bist ein barmherziger, gnädiger Gott, / Langmütig und reich an Huld und Treu.
16 Ke ke tafoki mai kiate au, pea ʻaloʻofa kiate au; foaki ho mālohi ki hoʻo tamaioʻeiki, pea fakamoʻui ʻae tama ʻa hoʻo kaunanga.
Wende dich zu mir und sei mir gnädig, / Verleih deinen Schutz deinem Knecht / Und hilf doch dem Sohn deiner Magd!
17 Fakahā kiate au ʻae fakaʻilonga ʻoe lelei; koeʻuhi ke mamata ki ai ʻakinautolu ʻoku fehiʻa kiate au, pea mā ai: koeʻuhi kuo ke tokoniʻi au, ʻE Sihova, ʻo fakafiemālieʻi au.
Tu ein Zeichen an mir zum Guten, / Daß meine Hasser voll Scham es sehn, / Weil du mir geholfen, o Jahwe, und mich getröstet.