< Saame 86 >

1 Ko e Lotu ʻa Tevita. ‌ʻE Sihova, ke ke fofonga mai, ʻo fanongo kiate au: he ʻoku ou masiva mo mamahi.
Ein Gebet Davids. / Neige, Jahwe, dein Ohr, erhöre mich, / Denn ich bin elend und arm!
2 Fakamoʻui hoku laumālie; he ʻoku ou māʻoniʻoni: ʻa koe ko hoku ʻOtua, fakamoʻui hoʻo tamaioʻeiki ʻaia ʻoku falala kiate koe.
Behüte mein Leben, denn ich bin fromm. / Hilf du, mein Gott, deinem Knechte, / Der sich auf dich verläßt!
3 ‌ʻE ʻEiki, ke ke ʻaloʻofa kiate au: he ʻoku ou tangi kiate koe ʻi he ʻaho kotoa pē.
Sei du, Adonái, mir gnädig, / Denn zu dir ruf ich den ganzen Tag!
4 ‌ʻE ʻEiki, fakafiefiaʻi ʻae laumālie ʻo hoʻo tamaioʻeiki: he ʻoku ou hiki hake hoku laumālie kiate koe.
Deines Knechtes Seele erfreue, / Denn zu dir, Adonái, erheb ich mein Herz.
5 He ko koe, ʻE ʻEiki ʻoku ke angalelei, pea faʻa fakamolemole; pea mohu ʻaloʻofa kiate kinautolu kotoa pē ʻoku ui kiate koe.
Denn du, Adonái, bist gütig, verzeihest gern, / Bist reich an Gnade für alle, die zu dir rufen.
6 Fanongo, ʻE Sihova, ki heʻeku lotu pea tokanga ki he leʻo ʻo ʻeku ngaahi lotu tāumaʻu.
Vernimm doch, Jahwe, mein Beten; / Horch auf mein lautes Flehn!
7 ‌ʻI he ʻaho ʻo ʻeku mamahi te u ui kiate koe; he te ke talia au.
Bin ich in Not, so ruf ich dich an, / Weil du mich erhörst.
8 ‌ʻE ʻEiki, ʻoku ʻikai ha tokotaha ʻi he ngaahi ʻotua ʻoku tatau mo koe; pea ʻoku ʻikai ha ngāue ʻe hangē ko hoʻo ngaahi ngāue.
Dir, Adonái, gleicht keiner unter den Göttern, / Und deinen Werken kommt nichts gleich,
9 ‌ʻE ʻEiki, ʻe haʻu ʻo hū ʻi ho ʻao ʻae ngaahi puleʻanga kotoa pē naʻa ke ngaohi; pea tenau fakaongoongoleleiʻi ho huafa.
Alle Völker, die du gemacht, sie müssen kommen, / Vor dir, Adonái, sich bücken / Und deinen Namen ehren.
10 He ʻoku ke lahi, pea ʻoku ke fai ʻae ngaahi meʻa mana: ko koe pē ko e ʻOtua.
Denn du bist groß und wundertätig, / du, du allein bist Gott.
11 ‌ʻE Sihova, ako kiate au ho hala; te u ʻeveʻeva ʻi hoʻo moʻoni: ngaohi ke taha pē hoku loto ke manavahē ki ho huafa.
Lehre mich, Jahwe, deinen Weg! / Dir treu und ergeben: so möchte ich wandeln. / Richte mein Herz auf das Eine: / Deinen Namen zu fürchten.
12 ‌ʻE ʻEiki ko hoku ʻOtua, te u fakafetaʻi kiate koe ʻaki hoku loto kotoa: pea te u fakaongoongolelei ho huafa ʻo taʻengata.
Danken will ich dir, Adonái, mein Gott, von ganzem Herzen — / Und deinen Namen für immer ehren.
13 He ʻoku lahi hoʻo ʻaloʻofa kiate au: pea kuo ke fakamoʻui hoku laumālie mei he loto heli. (Sheol h7585)
Denn deine Huld gegen mich war reich: / Aus größter Todesgefahr hast du mich errettet. (Sheol h7585)
14 ‌ʻE ʻOtua, kuo tuʻu hake kiate au ʻae kau fielahi, pea naʻe kumi hoku laumālie ʻe he ngaahi fakataha ʻoe kau fakamālohi; pea ʻoku ʻikai tenau fokotuʻu ʻa hoʻo ʻafio ʻi honau ʻao.
Elohim, es haben sich Frevler erhoben wider mich, / Und eine Rotte von Schreckensmännern trachtet mir nach dem Leben; / Sie haben dich nicht vor Augen.
15 Ka ko koe, ʻE ʻEiki, ko e ʻOtua ʻoku fonu ʻi he manavaʻofa, mo e angalelei, ʻoku ke kātaki fuoloa, pea mohu ʻaloʻofa mo e moʻoni.
Aber du, Adonái, bist ein barmherziger, gnädiger Gott, / Langmütig und reich an Huld und Treu.
16 Ke ke tafoki mai kiate au, pea ʻaloʻofa kiate au; foaki ho mālohi ki hoʻo tamaioʻeiki, pea fakamoʻui ʻae tama ʻa hoʻo kaunanga.
Wende dich zu mir und sei mir gnädig, / Verleih deinen Schutz deinem Knecht / Und hilf doch dem Sohn deiner Magd!
17 Fakahā kiate au ʻae fakaʻilonga ʻoe lelei; koeʻuhi ke mamata ki ai ʻakinautolu ʻoku fehiʻa kiate au, pea mā ai: koeʻuhi kuo ke tokoniʻi au, ʻE Sihova, ʻo fakafiemālieʻi au.
Tu ein Zeichen an mir zum Guten, / Daß meine Hasser voll Scham es sehn, / Weil du mir geholfen, o Jahwe, und mich getröstet.

< Saame 86 >