< Mātiu 9 >

1 Pea naʻe heka vaka ia, ʻo folau atu, ʻo haʻu ki hono kolo.
וירד באניה ויעבר ויבא אל עירו׃
2 Pea vakai, naʻa nau ʻomi kiate ia ʻae tangata naʻe mahaki tete, ʻoku tokoto ʻi he mohenga: pea mamata ʻa Sisu ki heʻenau tui, pea pehē ʻe ia ki he mahaki tete; “Foha, ke ke fiemālie; kuo fakamolemole hoʻo ngaahi angahala.”
והנה הם מביאים אליו איש נכה אברים והוא משכב על המטה ויהי כראות ישוע את אמונתם ויאמר אל נכה האברים חזק בני נסלחו לך חטאתיך׃
3 Pea vakai, kuo pehē ʻe he niʻihi ʻoe kau tangata tohi ʻi honau loto, “ʻOku lea fie ʻOtua ʻae tangata ni.”
והנה אנשים מן הסופרים אמרו בלבבם מגדף הוא׃
4 Pea pehē ʻe Sisu, ʻi heʻene ʻilo ʻenau ngaahi mahalo, “Ko e hā ʻoku mou mahalo kovi ai ʻi homou loto?
וירא ישוע את מחשבתם ויאמר למה תחשבו רעה בלבבכם׃
5 He ʻoku faingofua ʻae fē, ke lea, ‘Kuo fakamolemole hoʻo ngaahi angahala;’ pe ko e lea ‘Tuʻu hake ʻo ʻeveʻeva?’
כי מה הנקל האמר נסלחו לך חטאתיך אם אמר קום התהלך׃
6 Ka koeʻuhi ke mou ʻilo kuo ʻi he Foha ʻoe tangata ʻae mālohi ʻi māmani ke fakamolemole ʻae angahala, (pea toki pehē ʻe ia ki he mahaki tete, ) “Tuʻu hake, toʻo ho mohenga, ʻo ʻalu ki ho fale.”
אך למען תדעון כי בן האדם יש לו השלטן בארץ לסלח חטאים ויאמר אל נכה האברים קום שא את מטתך ולך לך אל ביתך׃
7 Pea tuʻu hake ia, ʻo ʻalu ki hono fale.
ויקם וילך לביתו׃
8 Pea ʻi he mamata ki ai ʻae kakai, naʻa nau ofo, ʻo fakamālō ki he ʻOtua, ʻaia kuo ne tuku ʻae mālohi pehē ki he tangata.
והמון העם כראותם זאת השתוממו וישבחו את האלהים אשר נתן שלטן כזה לבני אדם׃
9 Pea ʻi he ʻalu atu ʻa Sisu mei ai, naʻa ne mamata ki he tangata ko Mātiu hono hingoa, ʻoku nofo ʻi he tukuhauʻanga: pea pehē ʻe ia kiate ia, “Muimui ʻiate au.” Pea tuʻu hake ia, ʻo muimui ʻiate ia.
ויהי בעבר ישוע משם וירא איש ישב בבית המכס ושמו מתי ויאמר אליו לכה אחרי ויקם וילך אחריך׃
10 Pea kuo nofo ʻa Sisu ʻi he fale ke kai, vakai, naʻe haʻu ʻae tokolahi ʻoe tānaki tukuhau mo e angahala, ʻonau nonofo mo ia mo ʻene kau ākonga.
ויהי בהסבו בביתו והנה מוכסים וחטאים רבים באו ויסבו עם ישוע ותלמידיו׃
11 Pea kuo mamata ki ai ʻae kau Fālesi, pea nau pehē ki heʻene kau ākonga, “Ko e hā ʻoku kai fakataha ai homou ʻEiki mo e kau tānaki tukuhau mo e angahala?”
ויראו הפרושים ויאמרו אל תלמידיו מדוע עם המוכסים והחטאים אכל רבכם׃
12 Pea kuo fanongo ki ai ʻa Sisu, pea pehē ʻe ia kiate kinautolu, “ʻOku ʻikai ʻaonga ʻae faitoʻo kiate kinautolu ʻoku mālōlō, ka ki he mahaki.
וישמע זאת ישוע ויאמר אליהם החזקים אינם צריכים לרפא כי אם החולים׃
13 Ka mou ʻalu ʻo kumi ki hono ʻuhinga ʻoe [lea ni], ‘ʻOku ou loto ki he angaʻofa, kae ʻikai ki he feilaulau:’ he naʻe ʻikai te u haʻu ke ui ʻae māʻoniʻoni, ka ko e angahala ki he fakatomala.”
ואתם צאו ולמדו מה הוא חסד חפצתי ולא זבח כי לא באתי לקרא את הצדיקים כי אם את החטאים לתשובה׃
14 Pea toki haʻu kiate ia ʻae kau ākonga ʻa Sione, ʻonau pehē, “Ko e hā ʻoku mau faʻa ʻaukai ai mo e kau Fālesi, ka ʻoku ʻikai ʻaukai ʻa hoʻo kau ākonga?”
ויגשו אליו תלמידי יוחנן ויאמרו מדוע אנחנו והפרושים צמים הרבה ותלמידיך אינם צמים׃
15 Pea pehēange ʻe Sisu kiate kinautolu, “ʻE faʻa tangi ʻae kāinga ʻoe tangata taʻane, ʻoku kei ʻiate kinautolu ʻae tangata taʻane? Ka ʻe hoko ʻae ngaahi ʻaho, ʻe ʻave ai ʻae tangata taʻane ʻiate kinautolu, pea te nau toki ʻaukai ai.
ויאמר אליהם ישוע איך יוכלו בני החפה להתאבל בעוד החתן עמהם הנה ימים באים ולקח מאתם החתן ואז יצומו׃
16 ‌ʻOku ʻikai ha taha te ne ʻai ha konga meʻa foʻou ki he kofu motuʻa, he ko ia ʻoku ʻai ke ʻoposi ʻaki ʻoku mafaufau ai ʻae kofu, pea ʻāsili ai hono mahaehae.
אין משים מטלית חדשה על שמלה בלה כי תנתק מלאתו מן השמלה ותרע הקריעה׃
17 ‌ʻOku ʻikai foki ʻutu ʻe he kakai ʻae uaine foʻou ki he ngaahi hina motuʻa: ka pehē, ʻe mahaehae ʻae hina, pea tafe kituʻa ʻae uaine, pea maumau ʻae ngaahi hina: ka ʻoku nau ʻutu ʻae uaine foʻou ki he ngaahi hina foʻou, pea tolonga ai pe fakatouʻosi.”
ואין נותנים יין חדש בנאדות בלים פן יבקעו הנאדות והיין ישפך והנאדות יאבדו אבל נותנים את היין החדש בנאדות חדשים ושניהם יחדו ישמרו׃
18 Pea lolotonga ʻene lea ʻaki ʻae ngaahi meʻa ni kiate kinautolu, vakai, naʻe haʻu ʻae pule ʻe taha, ʻo hū kiate ia, ʻo pehē, “Ko hoku ʻofefine kuo mate ni: ka ke haʻu ʻo hilifaki ho nima kiate ia, pea ʻe moʻui ia.”
ויהי הוא מדבר אליהם את אלה והנה אחד השרים בא וישתחו לו ויאמר עתה זה מתה בתי בא נא ושים את ידך עליה ותחיה׃
19 Pea tuʻu hake ʻa Sisu, pea mo ʻene kau ākonga ʻo muimui ʻiate ia.
ויקם ישוע וילך אחריו הוא ותלמידיו׃
20 Pea vakai, ko e fefine naʻe mahaki ʻi he taʻu ʻe hongofulu ma ua ʻi he ʻau ʻae toto, naʻe haʻu ʻo muimui ʻiate ia, pea ala ki he kapa ʻo hono kofu:
והנה אשה זבת דם שתים עשרה שנה נגשה מאחריו ותגע בציצת בגדו׃
21 He naʻe pehē ʻe ia ʻi hono loto, “Kapau te u faʻa ala ki hono kofu pe, te u moʻui ai.”
כי אמרה בלבה אך אם אגע בבגדו אושע׃
22 Pea tafoki ki mui ʻa Sisu, ʻo ne mamata kiate ia, pea ne pehē, “ʻOfefine, ke ke fiemālie; kuo fakamoʻui koe ʻe hoʻo tui.” Pea fakamoʻui ʻae fefine talu mei he feituʻulaʻā ko ia.
ויפן ישוע וירא אותה ויאמר חזקי בתי אמונתך הושיעה לך ותושע האשה מן השעה ההיא׃
23 Pea kuo hū ʻa Sisu ki he fale ʻoe pule, ʻo mamata ki he kau ifi fangufangu, mo e kakai ʻoku tangilāulau,
ויבא ישוע אל בית השר וירא את המחללים בחלילים ואת העם ההומה ויאמר׃
24 pea ne pehē kiate kinautolu, “Mou tutuku: he ʻoku ʻikai mate ʻae taʻahine, ka ʻoku mohe.” Pea naʻa nau kata manukiʻi ia.
סורו מפה כי לא מתה הילדה אך ישנה היא וישחקו לו׃
25 Pea kuo tuku atu ʻae kakai, pea hū ange ia, pea puke ʻe ia hono nima, pea tuʻu hake ʻae taʻahine.
ויהי אחרי גרש העם ויבא הביתה ויאחז בידה ותקם הנערה׃
26 Pea mafola atu hono ongoongo ki he fonua kotoa pē ko ia.
ותצא השמועה הזאת בכל הארץ ההיא׃
27 Pea ʻi he ʻalu ʻa Sisu mei ai, naʻe muimui ʻiate ia ʻae ongo tangata kui, ʻo na tangi, ʻo pehē, “Ko e ʻAlo ʻo Tevita, ʻaloʻofa mai kiate kimaua.”
ויעבר ישוע משם וילכו אחריו שני אנשים עורים והמה צעקעם ואמרים חננו בן דוד׃
28 Pea kuo hū ia ki he fale, pea haʻu kiate ia ʻae ongo tangata kui: pea pehēange ʻe Sisu kiate kinaua, “ʻOku mo tui ʻoku ou mafai ʻa eni?” Pea na talaange kiate ia, “ʻIo, ʻEiki.”
וכבואו הביתה נגשו אליו העורים ויאמר אליהם ישוע המאמינים אתם כי יש לאל ידי לעשות זאת ויאמרו אליו כן אדנינו׃
29 Pea ala ia ki hona mata, mo ne pehē, “Ke hoko kiate kimoua ʻo hangē ko hoʻomo tui.”
ויגע בעיניהם ויאמר יעשה לכם כאמונתכם׃
30 Pea ʻā ai hona mata; pea fekau mālohi ʻe Sisu kiate kinaua, ʻo pehē, “Vakai ke ʻoua naʻa ʻilo ia ʻe ha taha.”
ותפקחנה עיניהם ויגער בם ישוע ויאמר ראו פן יודע לאיש׃
31 Ka kuo na ō, pea na ongoongo atu ia ʻi he fonua kotoa pē ko ia.
והמה בצאתם השמיעו את שמעו בכל הארץ ההיא׃
32 Pea ʻi heʻenau ʻalu atu, vakai, ʻoku nau ʻomi kiate ia ʻae tangata noa ʻoku ʻulusino ai ʻae tēvolo.
המה יצאו והנה הביאו אליו איש אלם אחוז שד׃
33 Pea kuo kapusi atu ʻae tēvolo, pea lea ai ʻae noa: pea ofo ʻae kakai, ʻonau pehē, “[Talu mei muʻa ]naʻe ʻikai ʻaupito mamata ʻi ʻIsileli ha meʻa pehē.”
וכאשר גרש השד וידבר האלם ויתמה המון האנשים ויאמרו מעולם לא נראתה כזאת בישראל׃
34 Ka naʻe pehē ʻe he kau Fālesi, “ʻOku kapusi ʻe ia ʻae kau tēvolo ʻi he ʻeiki ʻoe kau tēvolo.”
והפרושים אמרו על ידי שר השדים מגרש הוא את השדים׃
35 Pea naʻe fononga fano ʻa Sisu ki he ngaahi kolo kotoa pē mo e potu kakai, ʻo akonaki ʻi honau ngaahi falelotu, ʻo malangaʻaki ʻae ongoongolelei ʻoe puleʻanga, pea fakamoʻui ʻae mahaki kotoa pē mo e hangatāmaki kotoa pē ʻoe kakai.
ויסב ישוע בכל הערים והכפרים וילמד בבתי כנסיותיהם ויבשר בשורת המלכות וירפא כל מחלה וכל מדוה בעם׃
36 Ka ʻi heʻene mamata ki he kakai, naʻe ʻofa mamahi ia kiate kinautolu, koeʻuhi naʻa nau māfasia pea tukuhāusia, ʻo hangē ko e fanga sipi taʻehanautauhi.
ובראותו את ההמנים נכמרו רחמיו עליהם כי הם מתעלפים ונדחים כצאן אשר אין להם רעה׃
37 Pea toki pehē ai ʻe ia ki heʻene kau ākonga, “Ko e moʻoni ʻoku lahi ʻae taʻu, ka ʻoku tokosiʻi ʻae kau ngāue;
אז ידבר לתלמדידיו ויאמר רב הקציר והפעלים מעטים׃
38 Ko ia mou lotu ki he ʻEiki ʻoe taʻu, koeʻuhi ke ne fekau atu ʻae kau ngāue ki heʻene taʻu.”
לכן התחננו אל בעל הקציר לשלח פעלים לקצירו׃

< Mātiu 9 >