< Levitiko 27 >

1 Pea naʻe folofola ʻa Sihova kia Mōsese, ʻo pehē,
Y él Señor dijo a Moisés:
2 Lea ki he fānau ʻa ʻIsileli, ʻo tala kiate kinautolu, ʻOka fai ʻe ha tangata ha fuakava mamafa, ʻe ʻa Sihova ʻae tatau ʻoe meʻa ko ia te ke lau ʻe koe.
Di a los hijos de Israel: Si un hombre hace un juramento especial, darán su decisión sobre el valor de las personas para el Señor.
3 Pea ko hoʻo fakatatau ʻae tangata mei he taʻu ʻe uofulu ʻo ʻene motuʻa ʻo aʻu ki he taʻu ʻe onongofulu ʻo ʻene motuʻa, ʻio, ko hoʻo fakatatau ko e sikeli siliva ʻe fitungofulu, ʻo fakatatau ki he sikeli ʻoe faletapu.
Y pondrán el valor de un varón de veinte años a sesenta años en cincuenta siclos de plata, según la escala del lugar santo.
4 Pea kapau ko e fefine ia, ko hoʻo fakatatau, ko e sikeli ʻe tolungofulu.
Y si es una mujer, el valor será de treinta siclos.
5 Pea kapau ko e taʻu ʻe nima ʻene motuʻa ʻo aʻu ki he taʻu ʻe uofulu, pea ko hoʻo fakatatau ki he tangata ko e sikeli ʻe uofulu, pea ki he fefine ko e sikeli ʻe hongofulu.
Y si la persona tiene entre cinco y veinte años, el valor será de veinte siclos para un hombre, y diez para una mujer.
6 Pea kapau ko e māhina pe taha ʻene motuʻa ʻo aʻu ki he taʻu ʻe nima ʻene motuʻa, pea ko hoʻo fakatatau ki he tangata ko e sikeli siliva ʻe nima, pea ko hoʻo fakatatau ki he fefine ko e sikeli siliva ʻe tolu.
Y si la persona tiene entre un mes y cinco años, el valor para un niño será cinco siclos de plata, y para una niña tres siclos.
7 Pea kapau ʻoku onongofulu taʻu mo e taʻu niʻihi ʻene motuʻa; kapau ko e tangata, ko hoʻo fakatatau ki ai ko e sikeli ʻe hongofulu ma nima, pea ki he fefine ko e sikeli ʻe hongofulu.
Y para los sesenta años y más, para un hombre el valor será quince siclos, y para una mujer, diez.
8 Pea kapau ʻoku masiva ʻaupito ia ʻi he meʻa kuo ke lau, pea te ne fakahā ia ʻi he ʻao ʻoe taulaʻeiki, pea ʻe fakatatau ia ʻe he taulaʻeiki; pea ke fai ʻe he taulaʻeiki ʻi heʻene fakatatau, ʻo taau mo hono mafai ʻo ia ʻaia naʻa ne fuakava.
Pero si es más pobre que el valor que le has puesto, déjalo llevarlo al sacerdote, y el sacerdote le pondrá un valor, tal como sea posible para él.
9 Pea kapau ko e manu, ʻaia ʻoku ʻomi ʻe he kakai ʻo ʻatu kia Sihova, ko ia kotoa pē ʻoku foaki ʻe ha tangata ʻi he meʻa pehē kia Sihova ʻe tapu ia.
Y si fuere animales de lo cual los hombres hacen ofrendas al Señor, todo lo que el hombre dé al Señor será santo.
10 ‌ʻE ʻikai te ne fakakehe ia, pe fetongi ia, ʻae lelei ki he kovi, pe ha kovi ki he lelei: pea kapau ʻoku ne fetongi ʻae manu ʻaki ʻae manu, pea ko ia mo ia naʻe fetongi ʻaki ia ʻe fakatou tapu ia.
No puede ser cambiado de ninguna manera, un bien dado por un mal, o un mal por un bien; Si una bestia es cambiada por otra, las dos serán santas.
11 Pea kapau ko e manu taʻemaʻa ia, ʻaia ʻoku ʻikai tenau fai ʻaki ha feilaulau kia Sihova, te ne toki ʻatu ʻae manu ʻi he ʻao ʻoe taulaʻeiki:
Y si es una bestia inmunda, de la cual no se hacen ofrendas al Señor, que tome la bestia delante del sacerdote;
12 Pea ke fakatatau ia ʻe he taulaʻeiki, pe ʻoku lelei pe ʻoku kovi: pea hangē ko hoʻo fakatatau ʻe koe ʻoku taulaʻeiki ko ia pe ʻe fai.
Y que el sacerdote le dé un valor, si es bueno o malo; Cualquiera que sea el valor que el sacerdote le dé, así será.
13 Pea kapau ʻoku loto ia ke huhuʻi ia, pea ʻe fakalahi ʻaki ia hono nima ʻoe vahe ki hoʻo fakatatau.
Pero si él desea recuperarlo para sí mismo, déjale un quinto más que su valor.
14 Pea kapau ʻoku fakatapui ʻe ha tangata hono fale ke māʻoniʻoni ia kia Sihova, pea ke fakatatau ia ʻe he taulaʻeiki, he ʻoku lelei ia pe kovi: pea hangē ko ia ʻoku fakatatau ia ki ai, ʻe maʻu pe ia.
Y si un hombre ha dado su casa como santa al Señor, entonces el sacerdote le dará un valor, si es bueno o malo; Así como el sacerdote toma la decisión, el valor será fijado.
15 Pea kapau ʻoku loto ʻaia naʻa ne fakatapui ia ke huhuʻi hono fale, pea ʻe fakalahi ʻaki ia hono nima ʻoe vahe ʻoe koloa ʻo hoʻo fakatatau, pea ʻe ʻoʻona ia.
Y si el dueño desea recuperar su casa, deberá dar una quinta parte más que su valor, y será suyo.
16 Pea kapau ʻoku fakatapui ʻe ha tangata kia Sihova ha potu ngoue ʻi hono potu fonua, pea ko hoʻo fakatatau, ʻe fakatatau ki he tenga ʻo ia: ko e oma ʻe taha ʻoe tengaʻi paʻale ʻe fakatatau ia ki he sikeli siliva ʻe nimangofulu.
Y si un hombre le da al Señor parte del campo que es su propiedad, entonces deje que su valor esté en relación con la semilla que está plantada en él; Una medida de grano de cebada se valorará en cincuenta siclos de plata.
17 Kapau ʻoku ne fakatapu ʻene ngoue mei he taʻu ʻoe siupeli, ʻe tuʻumaʻu ia ʻo tatau mo hoʻo fakatatau.
Si él da su campo del año del jubileo, el valor será fijado por su decisión.
18 Pea kapau ʻoku ne fakatapui ʻene ngoue ka kuo hili ʻae siupeli, pea ʻe lau ʻe he taulaʻeiki ʻae paʻanga kiate ia ʻo fakatatau ki he ngaahi taʻu ʻoku toe, ʻio, ʻo aʻu atu ki he taʻu ʻoe siupeli, pea ʻe fakasiʻisiʻi ia mei hoʻo fakatatau.
Pero si él da su campo después del año de Jubileo, la cantidad del dinero será calculada por el sacerdote en relación con el número de años hasta el próximo año de Jubileo, y la cantidad necesaria se rebajará tu estimación.
19 Pea ko ia naʻa ne fakatapui ʻae ngoue, kapau ʻoku tokanga ia ke huhuʻi ia, pea ke fakalahi ʻaki ʻe ia ia hono vahe nima ʻoe koloa ʻo hoʻo fakatatau, pea ʻe hoko ia kiate ia.
Y si el hombre que ha dado el campo desea recuperarlo, déle una quinta más que el precio por el cual fue valorado y será suyo.
20 Pea kapau ʻoku ʻikai loto ia ke huhuʻi ʻae ngoue, pea kapau kuo ne fakatau ia ki he tangata ʻe taha, ʻe ʻikai toe huhuʻi ia.
Pero si él no tiene ningún deseo de recuperarlo, o si se lo ha dado por un precio a otro hombre, es posible que no lo recupere de nuevo.
21 Ka ko e ngoue ʻi hono tukuange ʻi he siupeli, ʻe tapu ia kia Sihova, ʻo hangē ha ngoue kuo fakatapui: ʻe hoko ia ke ʻoe taulaʻeiki.
Pero el campo, cuando se libere en el año de Jubileo, será santo para el Señor, como un campo dado bajo juramento, será propiedad del sacerdote.
22 Pea kapau ʻoku ai ha tangata ʻoku ne fakatapui kia Sihova ʻae ngoue naʻa ne fakatau, ʻaia ʻoku ʻikai ʻi he ngaahi ngoue ʻo hono tofiʻa;
Y si un hombre le da al Señor un campo comprado, que no es parte de su herencia;
23 Pea ʻe toki lau kiate ia ʻe he taulaʻeiki hono fakatatau, ʻio, ʻo hoko ki he taʻu ʻoe siupeli: pea te ne ʻatu ʻe ia ʻi he ʻaho ko ia hoʻo fakatatau, ko e meʻa tapu kia Sihova.
Entonces, el sacerdote calculará el valor con esa persona el precio fijado hasta el año del jubileo, y en ese día le dará la cantidad de su valor como santo para el Señor.
24 Pea ʻi he taʻu ʻoe siupeli ʻe toe hoko ʻae ngoue kiate ia naʻe fakatau ia mei ai, ʻio, kiate ia naʻe ʻoʻona ʻae potu fonua ko ia.
En el año de Jubileo, el campo volverá a aquel de quien lo obtuvo, es decir, a aquel cuya herencia era.
25 Pea ʻe fai ʻo taau mo e sikeli ʻoe faletapu ʻa hoʻo ngaahi fakatatau kotoa pē: ʻi he sikeli ʻe taha ʻae kela ʻe uofulu.
Y que todos sus valores se basen en el siclo del lugar santo, es decir, veinte geras al siclo.
26 Ka ko e ngaahi ʻuluaki fānau ʻae fanga manu, ʻaia ʻoku totonu ke ʻa Sihova ʻae ʻuluaki tupu, ke ʻoua naʻa fakatapui ia ʻe ha tangata ʻe tokotaha; pe ko e pulu ia, pe ko ha sipi; ʻoku ʻa Sihova ia.
Pero un hombre no puede dar por juramento al Señor los primeros frutos del ganado que se ofrecen al Señor, si es un becerrito un corderito, es del Señor.
27 Pea kapau ʻoku ʻi he manu taʻemaʻa ia, pea ʻe huhuʻi ia ʻo fakatatau ki hoʻo fakatatau, pea te ne fakalahi ʻaki ia hono nima ʻo hono vahe ʻo ia: pea kapau ʻe ʻikai huhuʻi ia, pea ʻe fakatau ia ʻo hangē ko hoʻo fakatatau.
Y ​​si es una bestia inmunda, entonces su dueño puede dar dinero para recuperarla, de acuerdo con el valor fijado por ustedes, al dar una quinta parte más; o si no se retira, podrá ser vendido de acuerdo con su valoración.
28 Ka ko e moʻoni ʻe ʻikai fakatau pe huhuʻi ha meʻa ʻe taha, ʻaia kuo fakatapui ʻe ha tangata kia Sihova ʻi he meʻa kotoa pē ʻoku ne maʻu, ʻi he tangata, pe ʻi he manu, pe ʻi he ngoue ʻo hono potu fonua: ko e meʻa fakatapui kotoa pē ʻoku māʻoniʻoni lahi ia kia Sihova.
Pero nada de lo que un hombre ha dado completamente al Señor, fuera de todos sus bienes, del hombre o la bestia, o de la tierra que es su herencia, puede ser regalado o devuelto a cambio de dinero; Todo lo que se da completamente es muy santo para el Señor.
29 ‌ʻE ʻikai huhuʻi ha meʻa kuo fakatapui ʻaia kuo fakatapu ʻe he tangata ka ʻe tāmateʻi moʻoni ia.
Cualquier hombre destinado a la destrucción, ciertamente debe ser ejecutado.
30 Pea ko hono hongofulu ʻoe vahe kotoa pē ʻoe fonua, pe ko e meʻa ʻi he tenga ʻoe fonua, pe ʻi he ngaahi fua ʻoe ʻakau ʻoku ʻa Sihova ia: ʻoku māʻoniʻoni ia kia Sihova.
Y cada décima parte de la tierra, de la semilla plantada, o del fruto de los árboles, es santa para el Señor.
31 Pea kapau ʻoku tokanga ʻe ha tangata ke huhuʻi ʻae meʻa niʻihi ʻi hono hongofulu ʻoe vahe, ʻe fakalahi ʻaki ʻe ia ia hono nima ʻoe vahe ʻo ia.
Y si un hombre desea recuperar algo de la décima parte que ha dado, tendrá que pagar lo que valga y una quinta más.
32 Pea ko e meʻa ʻi hono hongofulu ʻoe vahe ʻi he fanga manu lalahi, pe ʻi he fanga manu siʻi, ʻio, ʻi he manu kotoa pē ʻoku ʻalu ʻi lalo ʻi he vaʻakau, ʻe māʻoniʻoni hono hongofulu kia Sihova.
Y la décima parte de la manada y del rebaño, todo lo que vaya debajo de la vara del valuador, será santo para el Señor.
33 ‌ʻE ʻikai te ne kumi ke ʻilo pe ʻoku lelei pe ʻoku kovi ia, pea ʻe ʻikai te ne fetongi ia: pea kapau ʻoku ne fetongi ia, pea ko ia mo ia naʻe fetongi ʻaki ʻe fakatou māʻoniʻoni ia; ʻe ʻikai huhuʻi ia.
Él no puede hacer una búsqueda para ver si es bueno o malo, o hacer cambios en él; y si lo hace por otro, los dos serán santos; Él no los recuperará de nuevo.
34 Ko eni ʻae ngaahi fekau, ʻaia naʻe fekau ʻe Sihova kia Mōsese ki he fānau ʻa ʻIsileli ʻi he moʻunga ko Sainai.
Estas son las órdenes que el Señor dio a Moisés para los hijos de Israel en el Monte Sinaí.

< Levitiko 27 >