< Siope 8 >
1 Pea naʻe toki tali ʻe Pilitati mei Suaa, ʻo ne pehē,
Felelt a Súachbeli Bildád és mondta:
2 ʻE fēfē hono fuoloa ʻo hoʻo lea pehē pe? Pea tatau mo e matangi mālohi ʻae ngaahi lea ʻa ho ngutu?
Meddig beszélsz efféléket? hatalmas szél szádnak mondásai!
3 He ʻoku fakahala ʻe he ʻOtua ʻae fakamaau? Pe fakahalaʻi ʻe he Māfimafi ʻae angatonu?
Vajon Isten jogot ferdít-e, avagy igazságot ferdít-e a Mindenható?
4 Kapau kuo angahala ʻa hoʻo fānau kiate ia, pea kuo ne liʻaki ʻakinautolu ko e meʻa ʻi heʻenau fai hala;
Ha fiaid vétkeztek ellene, odabocsátotta őket bűnük kezébe.
5 Kapau te ke kumi vave ki he ʻOtua, pea fai hoʻo faʻa hū tāumaʻu ki he Māfimafi;
Ha te keresve fordulnál Istenhez s a Mindenhatóhoz könyörögnél;
6 Kapau kuo ke maʻa mo angatonu ko e moʻoni ʻe ʻā hake ia maʻau, pea te ne ngaohi ke monūʻia ʻae nofoʻanga ʻo hoʻo māʻoniʻoni.
ha tiszta és egyenes vagy: bizony most virrasztana feletted s békét adna igazságos hajlékodnak;
7 Neongo ʻae siʻi ʻa ho kamataʻanga, ka ʻe fakalahi ʻaupito ho ikuʻanga.
s ha csekély volt múltad, a te jövőd felette nagy lesz.
8 “Ko eni, ʻoku ou kole kiate koe, ke ke fehuʻi ki he kuonga ʻi muʻa, pea ke teuʻi koe ke ke ʻeke ki heʻenau ngaahi tamai:
Mert kérdezd csak az előbbi nemzedéket s figyelj őseik kutatására;
9 (He ʻoku ʻoe ʻaneafi pe ʻakinautolu, pea taʻeʻilo ha meʻa, koeʻuhi ʻoku tatau hotau ngaahi ʻaho ʻi māmani mo e ʻata: )
mert mi tegnapiak vagyunk és nincs tudomásunk, mert árnyék napjaink a földön!
10 ʻIkai ʻe akonakiʻi koe ʻekinautolu, ʻo tala kiate koe, pea hua ʻaki mai ʻae ngaahi lea mei honau loto?
Nemde ők oktatnak majd téged, megmondják neked és szivökből fakasztanak szavakat:
11 “ʻE faʻa tupu ʻae mohuku ʻoe anovai ka ʻi he kelepulu pe? ʻE faʻa tupu ʻae kaho ka ʻi he vai pe?
Magasra nő-e a sás mocsár nélkül, nagyra-e a káka víz híján?
12 He ʻoku lolotonga ʻene kei mata, ʻo ʻikai tā, ʻoku tomuʻa mae ia ʻi he ʻakau kotoa pē.
Még rügyében van, le nem szakítható, és minden fűnél előbb szárad el.
13 ʻOku pehē pe ʻae ʻaluʻanga ʻokinautolu ʻoku fakangaloʻi ʻae ʻOtua; pea ko e ʻamanaki ʻae mālualoi ʻe ʻauha ia:
Ilyenek az útjai mind az Istenről feledkezőknek s az istentelennek reménye elvész.
14 Ko ʻene ʻamanaki ʻe tuʻusi ia, pea ko ʻene falalaʻanga ko e matamata kupenga ʻoe hina.
A kinek megszakad a bizodalma és pókháló a menedéke;
15 ʻE faʻaki ia ki hono fale, ka ʻe ʻikai tuʻu ia: ʻe puke maʻu ʻe ia ki ai, ka ʻe ʻikai te ne tolonga.”
rátámaszkodik házára, de meg nem áll, hozzá kapaszkodik, de nem marad meg.
16 ʻOku maʻuiʻui ia ʻi he mata ʻoe laʻā, pea tupu hono vaʻa ʻi heʻene ngoue.
Nedvében álló ő a nap előtt, s kertjén túl tejed a hajtása;
17 Ko hono ngaahi aka ʻoku fefihifihitaki ʻi he tafungofunga, ʻo ʻiloʻi ʻae potu makamaka.
kőhalmon fonódnak össze gyökerei, kőházat szemel ki magának.
18 Kapau te ne fakaʻauha ia mei hono potu, pea ʻe toki fakafisi ia, ʻo pehē, ‘naʻe ʻikai te u mamata kiate koe.’
Ha kipusztítják helyéből, megtagadja őt: nem láttalak!
19 Vakai, ko e fiefia eni ʻa hono hala, pea ʻe toe tupu ʻae niʻihi mei he kelekele.
Lám, az az útjának a vígsága s a porból mások sarjadnak ki.
20 “Vakai, ʻe ʻikai siʻaki ʻe he ʻOtua ha taha haohaoa, pea ʻe ʻikai tokoniʻi ʻe ia ʻae kau fai kovi:
Lám, Isten nem veti még a gáncstalant s nem fogja kézen a gonosztevőket.
21 Kaeʻoua ke ne fakapito ho ngutu ʻi he kata, mo ho loungutu ʻi he fiefia.
A míg nevetéssel tölti szájadat s ajkaidat rivalgással,
22 Ko kinautolu ʻoku fehiʻa kiate koe ʻe fakakofuʻaki ʻae mā; pea ʻe fakaʻauha ʻae nofoʻanga ʻoe angahala.”
gyűlölőid szégyent öltenek, s nincs meg a gonoszoknak sátra.