< Eseta 2 >

1 Pea hili ʻae ngaahi meʻa ni, pea kuo ʻosi ʻae houhau ʻae tuʻi ko ʻAhasivelo, naʻa ne manatuʻi ʻa Vasiti, mo ia naʻa ne fai, mo ia naʻe tuʻutuʻuni ke fai kiate ia.
इन बातों के बाद जब राजा क्षयर्ष का गुस्सा ठंडा हो गया, तब उसने रानी वशती की, और जो काम उसने किया था, और जो उसके विषय में आज्ञा निकली थी उसकी भी सुधि ली।
2 Pea pehē ai ʻe he kau tamaioʻeiki ʻae tuʻi ʻaia naʻe tauhi ia, “Tuku ke kumi he kau tāupoʻou hoihoifua maʻae tuʻi:
तब राजा के सेवक जो उसके टहलुए थे, कहने लगे, “राजा के लिये सुन्दर तथा युवा कुँवारियाँ ढूँढ़ी जाएँ।
3 Pea ke fakanofo ʻe he tuʻi ʻae kau matāpule ʻi he ngaahi potu kotoa pē ʻo hono puleʻanga, koeʻuhi ke nau tānaki ke fakataha kotoa pē ʻae kau tāupoʻou hoihoifua ki Susani ko e kolo fakaʻeiki, ki he fale ʻoe kau fefine, ki he tauhi ʻo Hekai, ko e tauhi fale ʻoe tuʻi, ʻaia ʻoku tauhi ʻae kau fefine: pea ke ʻatu kiate kinautolu ʻenau ngaahi meʻa fakamaʻa:
और राजा ने अपने राज्य के सब प्रान्तों में लोगों को इसलिए नियुक्त किया कि वे सब सुन्दर युवा कुँवारियों को शूशन गढ़ के रनवास में इकट्ठा करें और स्त्रियों के प्रबन्धक हेगे को जो राजा का खोजा था सौंप दें; और शुद्ध करने के योग्य वस्तुएँ उन्हें दी जाएँ।
4 Pea ʻilonga ʻae tāupoʻou ʻaia ʻe fiemālie ki ai ʻae tuʻi, tuku ia ke tuʻi fefine ko e fetongi ʻo Vasiti.” Pea naʻe fiemālie ʻae tuʻi ʻi he meʻa ko ia; pea naʻa ne fai ia.
तब उनमें से जो कुँवारी राजा की दृष्टि में उत्तम ठहरे, वह रानी वशती के स्थान पर पटरानी बनाई जाए।” यह बात राजा को पसन्द आई और उसने ऐसा ही किया।
5 Pea naʻe ʻi Susani ko e kolo fakaʻeiki, ʻae Siu ʻe taha, ko Motekiai hono hingoa, ko e foha ʻo Saili, ko e foha ʻo Simi, ko e foha ʻo Kisi, ko e tangata Penisimani:
शूशन गढ़ में मोर्दकै नामक एक यहूदी रहता था, जो कीश नाम के एक बिन्यामीनी का परपोता, शिमी का पोता, और याईर का पुत्र था।
6 ‌ʻAia naʻe fetuku mei Selūsalema, ʻi he fakapōpula ʻaia naʻe fetuku ki he mamaʻo mo Sekonia ko e tuʻi ʻo Siuta, ʻaia naʻe fetuku ʻe Nepukanesa ko e tuʻi ʻo Papilone ʻo ʻave ki he mamaʻo.
वह उन बन्दियों के साथ यरूशलेम से बँधुआई में गया था, जिन्हें बाबेल का राजा नबूकदनेस्सर, यहूदा के राजा यकोन्याह के संग बन्दी बना के ले गया था।
7 Pea naʻa ne ohi ʻa Hatasa, ʻaia ko Eseta, ko e ʻofefine ʻo hono tuʻasina: he naʻe ʻikai haʻane tamai pe faʻē, pea naʻe matamatalelei mo hoihoifua ʻae tāupoʻou, ʻaia naʻe ohi ʻe Motekiai ʻi he pekia ʻene tamai mo ʻene faʻē, ʻo ne ʻofefine ʻaki ia.
उसने हदास्सा नामक अपनी चचेरी बहन को, जो एस्तेर भी कहलाती थी, पाला-पोसा था; क्योंकि उसके माता-पिता कोई न थे, और वह लड़की सुन्दर और रूपवती थी, और जब उसके माता-पिता मर गए, तब मोर्दकै ने उसको अपनी बेटी करके पाला।
8 Pea naʻe hoko ʻo pehē, ʻi he ongoʻi ʻae fekau ʻae tuʻi mo ʻene tuʻutuʻuni, pea kuo fakakātoa ʻae kau taʻahine tokolahi ki Susani ko e kolo fakaʻeiki, ki he tauhi ʻo Hekai, naʻe ʻomi foki ʻa Eseta ki he fale ʻoe tuʻi, ki he tauhi ʻo Hekai, ko e tauhi ʻoe kau fefine.
जब राजा की आज्ञा और नियम सुनाए गए, और बहुत सी युवा स्त्रियाँ, शूशन गढ़ में हेगे के अधिकार में इकट्ठी की गईं, तब एस्तेर भी राजभवन में स्त्रियों के प्रबन्धक हेगे के अधिकार में सौंपी गई।
9 Pea naʻe fiemālie ia ki he taʻahine, pea naʻa ne ʻofeina ia: pea naʻa ne ʻatu leva kiate ia ʻae ngaahi meʻa maʻa ʻene fakamaʻa ia, fakataha mo e ngaahi meʻa naʻe kau tonu kiate ia, mo e kau taʻahine ʻe toko fitu, ʻaia naʻe taau ke foaki kiate ia, mei he fale ʻoe tuʻi: pea naʻa ne tomuʻa fili ia mo ʻene kau taʻahine ki he potu lelei lahi ʻoe fale ʻoe kau fefine.
वह युवती उसकी दृष्टि में अच्छी लगी; और वह उससे प्रसन्न हुआ, तब उसने बिना विलम्ब उसे राजभवन में से शुद्ध करने की वस्तुएँ, और उसका भोजन, और उसके लिये चुनी हुई सात सहेलियाँ भी दीं, और उसको और उसकी सहेलियों को रनवास में सबसे अच्छा रहने का स्थान दिया।
10 Naʻe teʻeki ai fakahā ʻe Eseta hono kakai pe ko hono kāinga: he naʻe fekau ia ʻe Motekiai ke ʻoua naʻa fakahā ia.
१०एस्तेर ने न अपनी जाति बताई थी, न अपना कुल; क्योंकि मोर्दकै ने उसको आज्ञा दी थी, कि उसे न बताना।
11 Pea naʻe ʻeveʻeva ʻa Motekiai ʻi he ʻaho kotoa pē ʻi he mata fale ʻoe lotoʻā ʻoe fale ʻoe kau fefine, ke ʻilo pe ʻoku fēfē ʻa Eseta, pea ko e hā ʻe fai kiate ia.
११मोर्दकै तो प्रतिदिन रनवास के आँगन के सामने टहलता था ताकि जाने कि एस्तेर कैसी है और उसके साथ क्या हो रहा है?
12 Pea ʻi he hoko ʻae lakanga ʻoe taʻahine kotoa pē ke hū ki loto ki he tuʻi ko ʻAhasivelo, hili ʻene nofo ʻi he māhina ʻe hongofulu ma ua, ʻo fakatatau ki he anga ʻae kau fefine, (he naʻe pehē pe hono fakaʻosi ʻae ngaahi ʻaho ʻo honau fakamaʻa, ʻio, ʻae māhina ʻe ono mo e lolo ko e mula, mo e māhina ʻe ono mo e ngaahi meʻa namu kakala, pea mo e ngaahi meʻa kehe ko e meʻa fakamaʻa ʻae kau fefine.)
१२जब एक-एक कन्या की बारी आई, कि वह क्षयर्ष राजा के पास जाए, और यह उस समय हुआ जब उसके साथ स्त्रियों के लिये ठहराए हुए नियम के अनुसार बारह माह तक व्यवहार किया गया था; अर्थात् उनके शुद्ध करने के दिन इस रीति से बीत गए, कि छः माह तक गन्धरस का तेल लगाया जाता था, और छः माह तक सुगन्ध-द्रव्य, और स्त्रियों के शुद्ध करने का अन्य सामान लगाया जाता था।
13 Pea naʻe haʻu pehē pe ʻae taʻahine kotoa pē ki he tuʻi: ʻilonga ʻaia kotoa pē naʻa ne fili ke taungaʻaki mei he fale ʻoe kau fefine, ke ʻalu ki he fale ʻoe tuʻi, naʻe foaki ia kiate ia.
१३इस प्रकार से वह कन्या जब राजा के पास जाती थी, तब जो कुछ वह चाहती कि रनवास से राजभवन में ले जाए, वह उसको दिया जाता था।
14 Naʻe hū ki ai ia ʻi he efiafi, pea pongipongi ai naʻe liu mai ia ki hono ua ʻoe fale ʻoe kau fefine, ki he tauhi ʻa Seasikasi, ko e tauhi fale ʻae tuʻi, ʻaia naʻe tauhi ʻae kau sinifu: naʻe ʻikai te ne toe haʻu ki he tuʻi, ʻo kapau naʻe ʻikai fiemālie ʻae tuʻi ʻiate ia, pea ne ui ia ʻi hono hingoa.
१४साँझ को तो वह जाती थी और सवेरे को वह लौटकर रनवास के दूसरे घर में जाकर रखैलों के प्रबन्धक राजा के खोजे शाशगज के अधिकार में हो जाती थी, और राजा के पास फिर नहीं जाती थी। और यदि राजा उससे प्रसन्न हो जाता था, तब वह नाम लेकर बुलाई जाती थी।
15 Pea ʻi he hoko ʻae lakanga ʻo Eseta, ko e ʻofefine ʻo ʻApieli ko e tuʻasina ʻo Motekiai, ʻaia naʻa ne ohi ko hono ʻofefine, ke hū ia ki loto ki he tuʻi, naʻe ʻikai te ne fili ha meʻa ʻe taha ka ko e meʻa pe naʻe ʻatu kiate ia ʻe Hekai, ko e tauhi fale ʻae tuʻi, mo e haʻa tukauʻi ʻoe kau fefine. Pea naʻe ʻofeina ʻa Eseta ʻe he kakai kotoa pē naʻe mamata kiate ia.
१५जब मोर्दकै के चाचा अबीहैल की बेटी एस्तेर, जिसको मोर्दकै ने बेटी मानकर रखा था, उसकी बारी आई कि राजा के पास जाए, तब जो कुछ स्त्रियों के प्रबन्धक राजा के खोजे हेगे ने उसके लिये ठहराया था, उससे अधिक उसने और कुछ न माँगा। जितनों ने एस्तेर को देखा, वे सब उससे प्रसन्न हुए।
16 Ko ia, naʻe ʻave ʻa Eseta ki he tuʻi ko ʻAhasivelo ki hono fale fakatuʻi ʻi hono hongofulu ʻoe māhina, ʻaia ko e māhina ko Tipeti, ʻi hono fitu taʻu ʻo ʻene pule.
१६अतः एस्तेर राजभवन में राजा क्षयर्ष के पास उसके राज्य के सातवें वर्ष के तेबेत नामक दसवें महीने में पहुँचाई गई।
17 Pea naʻe ʻofa lahi ʻae tuʻi kia Eseta ʻi he kau fefine kotoa pē, pea naʻe maʻu ʻe ia ʻae lelei mo e angaʻofa ʻi hono ʻao ʻo lahi hake ʻi he kau tāupoʻou kotoa pē; ko ia naʻa ne ʻai ai ʻae tatā fakatuʻi ki hono ʻulu, pea fakanofo ia ko e tuʻi fefine ko e fetongi ʻo Vasiti.
१७और राजा ने एस्तेर को और सब स्त्रियों से अधिक प्यार किया, और अन्य सब कुँवारियों से अधिक उसके अनुग्रह और कृपा की दृष्टि उसी पर हुई, इस कारण उसने उसके सिर पर राजमुकुट रखा और उसको वशती के स्थान पर रानी बनाया।
18 Pea naʻe fai ai ʻe he tuʻi ʻae kātoanga lahi ki heʻene ngaahi houʻeiki kotoa pē mo ʻene kau tamaioʻeiki, ʻio, ko e kātoanga ʻo Eseta: pea naʻa ne fai ʻae vetepōpula ʻi hono ngaahi puleʻanga, ʻo ne fai ʻae ngaahi foaki, ʻo taau mo e monūʻia ʻoe tuʻi.
१८तब राजा ने अपने सब हाकिमों और कर्मचारियों को एक बड़ा भोज दिया, और उसे एस्तेर का भोज कहा; और प्रान्तों में छुट्टी दिलाई, और अपनी उदारता के योग्य इनाम भी बाँटे।
19 Pea ʻi he fakakātoa ʻae kau taʻahine ko hono liunga ua, naʻe toki nofo ai ʻa Motekiai ʻi he matapā ʻoe tuʻi.
१९जब कुँवारियाँ दूसरी बार इकट्ठा की गई, तब मोर्दकै राजभवन के फाटक में बैठा था।
20 Pea naʻe teʻeki ai fakahā ʻe Eseta ʻa hono kāinga pe ko hono kakai: ʻo hangē ko e fekau pau ʻe Motekiai kiate ia: he naʻe fai ʻe Eseta ki he fekau ʻa Motekiai kiate ia, ʻo hangē ko ia naʻa ne fai ʻi heʻene kei tauhi ia.
२०एस्तेर ने अपनी जाति और कुल का पता नहीं दिया था, क्योंकि मोर्दकै ने उसको ऐसी आज्ञा दी थी कि न बताए; और एस्तेर मोर्दकै की बात ऐसी मानती थी जैसे कि उसके यहाँ अपने पालन-पोषण के समय मानती थी।
21 ʻI he ngaahi ʻaho ko ia, lolotonga ʻene nofo ʻa Motekiai ʻi he matapā ʻoe tuʻi, naʻe ʻita ʻae tauhi ʻe toko ua ʻae tuʻi, ko Pikitani mo Telesi, ʻiate kinautolu naʻe tauhi ʻae matapā, ʻo na kumi ke ala ki he tuʻi ko ʻAhasivelo.
२१उन्हीं दिनों में जब मोर्दकै राजा के राजभवन के फाटक में बैठा करता था, तब राजा के खोजे जो द्वारपाल भी थे, उनमें से बिगताना और तेरेश नामक दो जनों ने राजा क्षयर्ष से रूठकर उस पर हाथ चलाने की युक्ति की।
22 Pea naʻe ʻilo ʻae meʻa ni ʻe Motekiai, ʻaia naʻe tala ia kia Eseta ko e tuʻi fefine, pea fakahā ia ʻe Eseta ki he tuʻi ʻi he hingoa ʻo Motekiai.
२२यह बात मोर्दकै को मालूम हुई, और उसने एस्तेर रानी को यह बात बताई, और एस्तेर ने मोर्दकै का नाम लेकर राजा को चितौनी दी।
23 Pea ʻi he fai ʻae ʻeke ki he meʻa ni, naʻe ʻilo hono moʻoni: ko ia naʻe tautau ai ʻakinaua fakatouʻosi ki ha ʻakau: pea naʻe tohi ia ʻi he tohi fakamatala meʻa ʻi he ʻao ʻoe tuʻi.
२३तब जाँच पड़ताल होने पर यह बात सच निकली और वे दोनों वृक्ष पर लटका दिए गए, और यह वृत्तान्त राजा के सामने इतिहास की पुस्तक में लिख लिया गया।

< Eseta 2 >