< Teutalonome 6 >

1 “Ko e ngaahi fekau eni, mo e tuʻutuʻuni, mo e ngaahi fakamaau, ʻaia naʻe fekau ʻe Sihova ko homou ʻOtua ke ako ʻaki kiate kimoutolu, koeʻuhi ke mou fai ki ai ʻi he fonua ʻaia ʻoku mou ʻalu ki ai ke maʻu:
Ezek pedig a parancsolatok, a rendelések és a végzések, a melyek felől parancsolta az Úr, a ti Istenetek, hogy megtanítsam azokat néktek, hogy azok szerint cselekedjetek azon a földön, a melyre átmenőben vagytok, hogy bírjátok azt;
2 Koeʻuhi ke ke manavahē kia Sihova, ko ho ʻOtua, ke tauhi ʻene ngaahi tuʻutuʻuni kotoa pē, mo ʻene ngaahi fekau, ʻaia ʻoku ou fekau ai kiate koe, ʻa koe, mo ho foha, mo e foha ʻo ho foha, ʻi he ngaahi ʻaho kotoa pē ʻo hoʻo moʻui; pea koeʻuhi ke fakatolonga ai ho ngaahi ʻaho.
Hogy féljed az Urat, a te Istenedet, és megtartsad minden ő rendelését és parancsolatát, a melyeket én parancsolok néked: te és a te fiad, és a te unokád, teljes életedben, és hogy hosszú ideig élhess.
3 Ko ia ke ke fanongo, ʻE ʻIsileli, pea tokanga ke fai ki ai: koeʻuhi ke hoko ai ʻae lelei kiate koe, pea ke mou tupu ʻo tokolahi ʻaupito, ʻo hangē ko e talaʻofa kiate koe meia Sihova ko e ʻOtua ʻo hoʻo ngaahi tamai, ʻi he fonua ʻoku mahutafea ʻi he huʻahuhu mo e honi.
Halld meg azért Izráel, és vigyázz, hogy megcselekedjed, hogy jól legyen dolgod, és hogy igen megsokasodjál a tejjel és mézzel folyó földön, a miképen megigérte az Úr, a te atyáidnak Istene néked.
4 Fanongo, ʻE ʻIsileli: Ko Sihova ko hotau ʻOtua ko Sihova tafataha pe ia,
Halld Izráel: az Úr, a mi Istenünk, egy Úr!
5 Pea te ke ʻofa kia Sihova ko ho ʻOtua ʻaki ho loto kotoa, mo hoʻo moʻui kotoa, mo ho mālohi kotoa.
Szeressed azért az Urat, a te Istenedet teljes szívedből, teljes lelkedből és teljes erődből.
6 Pea ko e ngaahi lea ni, ʻaia ʻoku ou fekau kiate koe he ʻaho ni, ʻe ʻi ho loto ia:
És ez ígék, a melyeket e mai napon parancsolok néked, legyenek a te szívedben.
7 Pea te ke faʻa ako ʻaki ia ki hoʻo fānau, pea te ke talanoa ʻaki ia ʻoka ke ka nofo ʻi ho fale, pea ʻoka ke ka ʻalu ʻi he hala, pea ʻoka ke ka tokoto hifo, pea ʻoka ke ka tuʻu hake.
És gyakoroljad ezekben a te fiaidat, és szólj ezekről, mikor a te házadban ülsz, vagy mikor úton jársz, és mikor lefekszel, és mikor felkelsz.
8 Pea te ke nonoʻo ia ki ho nima ko e fakaʻilonga, pea ʻe hoko ia ko e pale ʻi he vahaʻa ʻo ho mata.
És kössed azokat a te kezedre jegyül, és legyenek homlokkötőül a te szemeid között.
9 Pea te ke tohi ia ki he ngaahi pou ʻo ho fale, pea ki ho ngaahi matapā.
És írd fel azokat a te házadnak ajtófeleire, és a te kapuidra.
10 Pea ʻe pehē, ʻoka hili hono ʻomi koe ʻe Sihova ko ho ʻOtua ki he fonua ʻaia naʻa ne fuakava ai ki hoʻo ngaahi tamai, kia ʻEpalahame, kia ʻAisake, pea kia Sēkope, ke foaki kiate koe ʻae ngaahi kolo lahi mo lelei, ʻaia naʻe ʻikai te ke langa,
És mikor bevisz téged az Úr, a te Istened a földre, a mely felől megesküdt a te atyáidnak, Ábrahámnak, Izsáknak és Jákóbnak, hogy ad néked nagy és szép városokat, a melyeket nem építettél;
11 Mo e ngaahi fale kuo fonu ʻi he ngaahi meʻa lelei, ʻaia naʻe ʻikai te ke fakafonu, mo e ngaahi vai keli, naʻe ʻikai te ke keli, ʻae ngaahi ngoue vaine mo e ngaahi ʻolive, ʻaia naʻe ʻikai te ke tō; hili hoʻo kai pea ke mākona;
És minden jóval telt házakat, a melyeket nem te töltöttél meg, és ásott kutakat, a melyeket nem te ástál, szőlő- és olajfakerteket, a melyeket nem te plántáltál; és eszel és megelégszel:
12 Vakai telia naʻa ke fakangaloʻi ʻa Sihova, ʻaia naʻa ne ʻomi koe mei he fonua ko ʻIsipite, mei he fale fakapōpula.
Vigyázz magadra, hogy el ne felejtkezzél az Úrról, a ki kihozott téged Égyiptom földéről, a szolgaságnak házából!
13 Ke ke manavahē kia Sihova ko ho ʻOtua, ʻo tauhi ia, pea ke fuakava ʻi hono huafa.
Féljed az Urat, a te Istenedet, ő néki szolgálj, és az ő nevére esküdjél.
14 ‌ʻOua naʻa mou muimui ki he ngaahi ʻotua kehe, ʻi he ngaahi ʻotua ʻoe kakai ʻaia ʻoku nofo takatakai ʻiate kimoutolu;
Ne járjatok idegen istenek után, azoknak a népeknek istenei közül, a kik körültetek vannak;
15 (He ko Sihova ko ho ʻOtua ko e ʻOtua fuaʻa ia ʻiate kimoutolu, ) telia naʻa tupu ʻae houhau ʻo Sihova ko ho ʻOtua kiate koe, ʻo ne fakaʻauha koe mei he funga ʻo māmani.
(Mert az Úr, a te Istened féltőn szerető Isten te közötted), hogy az Úrnak, a te Istenednek haragja fel ne gerjedjen reád, és el ne törüljön téged a föld színéről.
16 “ʻOua naʻa mou ʻahiʻahi kovi kia Sihova ko homou ʻOtua, ʻo hangē ko homou ʻahiʻahi kovi ʻi Masa.
Meg ne kísértsétek az Urat, a ti Isteneteket, miképen megkísértettétek Maszszában!
17 Ke mou tauhi manavakavakava ʻae ngaahi fekau ʻa Sihova ko homou ʻOtua, mo ʻene ngaahi fakamoʻoni, mo ʻene ngaahi tuʻutuʻuni, ʻaia kuo ne fekau kiate koe.
Szorosan megtartsátok az Úrnak, a ti Isteneteknek parancsolatait, az ő bizonyságait és rendeléseit, a melyeket parancsolt néked.
18 Pea te ke fai totonu mo lelei ʻi he ʻao ʻo Sihova: koeʻuhi ke hoko ai ʻae lelei kiate koe, pea koeʻuhi ke ke hoko ʻo maʻu ʻae fonua lelei ʻaia naʻe fuakava ki ai ʻe Sihova ki hoʻo ngaahi tamai,
És azt cselekedjed, a mi igaz és jó az Úrnak szemei előtt, hogy jól legyen dolgod, és bemehess és bírhasd azt a jó földet, a mely felől megesküdött az Úr a te atyáidnak.
19 Ke kapusi kituaʻā ʻa ho ngaahi fili mei ho ʻao, ʻo hangē ko e folofola ʻa Sihova.
Hogy elűzzed minden ellenségedet a te színed elől, a mint megmondotta az Úr.
20 Pea ka fehuʻi ʻe ho foha kiate koe ʻamui, ʻo pehē, ‘Ko e hā hono ʻuhinga ʻoe ngaahi fakamoʻoni ni, mo e ngaahi tuʻutuʻuni, mo e ngaahi fakamaau, ʻaia kuo fekau ʻe Sihova ko hotau ʻOtua kiate kimoutolu?’
Ha a te fiad megkérdez téged ezután, mondván: Mire valók e bizonyságtételek, rendelések és végzések, a melyeket az Úr, a mi Istenünk parancsolt néktek:
21 Te ke toki pehē ki ho foha, ‘Naʻa mau nofo ko e kau pōpula ʻa Felo ʻi ʻIsipite: pea naʻe ʻomi ʻakimautolu ʻe Sihova mei ʻIsipite ʻaki ʻae nima mālohi:
Akkor azt mondjad a te fiadnak: Szolgái voltunk Égyiptomban a Faraónak; de kihozott minket az Úr Égyiptomból hatalmas kézzel.
22 Pea naʻe fakahā ʻe Sihova ʻae ngaahi fakaʻilonga, mo e ngaahi meʻa mana, naʻe lahi mo fakamamahi ki ʻIsipite, pea kia Felo, pea ki hono kakai, ʻi homau ʻao:
És tőn az Úr Égyiptomban nagy és veszedelmes jeleket és csudákat a Faraón és az ő egész háznépén, a mi szemeink láttára.
23 Pea naʻa ne ʻomi ʻakimautolu mei ai, koeʻuhi ke ne ʻomi ʻakimautolu ki heni, ke foaki kiate kimautolu ʻae fonua ʻaia naʻa ne fuakava ki ai ki heʻemau ngaahi tamai.
Minket pedig kihoza onnét, hogy bevigyen minket, és nékünk adja azt a földet, a mely felől megesküdött a mi atyáinknak.
24 Pea naʻe fekau ʻe Sihova ke mau fai ʻae ngaahi tuʻutuʻuni ni, ke manavahē kia Sihova ko hotau ʻOtua, ketau lelei ai maʻuaipē, koeʻuhi ke ne fakatolonga ʻetau moʻui, ʻo hangē ko ia he ʻaho ni.
És megparancsolta nékünk az Úr, hogy cselekedjünk mind e rendelések szerint, hogy féljük az Urat, a mi Istenünket, hogy jó dolgunk legyen teljes életünkben, hogy megtartson minket az életben, mint e mai napon.
25 Pea ʻe hoko ia ko ʻetau māʻoniʻoni, ʻo kapau te tau tokanga ʻo fai ki he ngaahi fekau ni kotoa pē ʻi he ʻao ʻo Sihova ko hotau ʻOtua, ʻo hangē ko ʻene fekau kiate kitautolu.’
És ez lesz nékünk igazságunk, ha vigyázunk arra, hogy megtartsuk mind e parancsolatokat, az Úr előtt, a mi Istenünk előtt, a miképen megparancsolta nékünk.

< Teutalonome 6 >