< 2 Tuʻi 8 >
1 Pea naʻe toki lea ʻa ʻIlaisa ki he fefine, ʻaia naʻa ne fokotuʻu moʻui ki ai ʻa ʻene tama, ʻo ne pehē, “Tuʻu hake, pea ʻalu ʻa koe mo ho kau nofoʻanga, pea ʻāunofo ʻi ha potu pe te ke faʻa ʻāunofo ki ai: he kuo pau pe meia Sihova ke ʻai ha honge; pea ʻe hoko foki ia ki he fonua ʻi he taʻu ʻe fitu.”
Agora Elisha havia falado com a mulher cujo filho ele havia restaurado à vida, dizendo: “Levante-se e vá, você e sua casa, e fique por um tempo onde puder; pois Yahweh chamou por uma fome. Também virá à terra por sete anos”.
2 Pea naʻe tuʻu hake ʻae fefine, ʻo ne fai ʻo hangē ko ia naʻe lea ki ai ʻae tangata ʻoe ʻOtua: pea naʻa ne ʻalu fakataha mo hono kaungāʻapi, mo ne nofo ʻi he fonua ʻoe kakai Filisitia ʻi he taʻu ʻe fitu.
A mulher surgiu, e fez de acordo com a palavra do homem de Deus. Ela foi com sua família, e viveu na terra dos filisteus por sete anos.
3 Pea ʻi heʻene hiliange ʻae taʻu ʻe fitu, naʻe toe liliu mai ʻae fefine mei he fonua ʻoe kakai Filisitia: pea naʻa ne ʻalu atu ke tangi ki he tuʻi ke toe maʻu ʻa hono fale pea mo hono fonua.
Ao final de sete anos, a mulher voltou da terra dos filisteus. Depois ela saiu para implorar ao rei por sua casa e por sua terra.
4 Pea naʻe alea ʻae tuʻi mo Kehesi ʻaia naʻe tamaioʻeiki ki he tangata ʻae ʻOtua, ʻo pehē, ʻOku ou kole ke ke fakahā mai ʻae ngaahi meʻa lahi kotoa pē ʻaia kuo fai ʻe ʻIlaisa.
Agora o rei estava conversando com Geazi, o servo do homem de Deus, dizendo: “Por favor, diga-me todas as grandes coisas que Eliseu fez”.
5 Pea ʻiloange, lolotonga ʻa ʻene fakahā ki he tuʻi, ʻa ʻene toe fakamoʻui ʻae sino mate, vakai, naʻe tangi mai ki he tuʻi ʻae fefine ʻaia naʻe fakamoʻui ki ai ʻa ʻene tama, ke ne toe maʻu mai ʻa hono fale pea mo hono fonua. Pea naʻe pehē ʻe Kehesi, “ʻE hoku ʻeiki ko e tuʻi, ko e fefine eni, pea ko ʻene tama eni, ʻaia naʻe fakamoʻui ʻe ʻIlaisa.”
Enquanto ele contava ao rei como havia restaurado à vida aquele que estava morto, eis que a mulher cujo filho ele havia restaurado à vida implorou ao rei por sua casa e por sua terra. Geazi disse: “Meu senhor, ó rei, esta é a mulher, e este é seu filho, a quem Eliseu ressuscitou”.
6 Pea ʻi heʻene ʻeke atu ʻe he tuʻi ki he fefine, naʻa ne fakamatala ia kiate ia. Ko ia naʻe fekau ai ʻe he tuʻi ki ha matāpule ʻe tokotaha, ʻo pehē, “Toe ʻatu kiate ia ʻae meʻa kotoa pē naʻe ʻaʻana, pea mo e tupu kotoa pē ʻo ʻene ngoue talu mei he ʻaho naʻa ne ʻalu ai mei he fonua, ʻo aʻu mai ki he ʻaho ni.”
Quando o rei perguntou à mulher, ela lhe disse. Então o rei nomeou para ela um certo oficial, dizendo: “Restaure tudo o que era dela, e todos os frutos do campo desde o dia em que ela deixou a terra, mesmo até agora”.
7 Pea naʻe hoko mai ʻa ʻIlaisa ki Tamasikusi; pea naʻe mahakiʻia ʻa Penihatati ko e tuʻi ʻo Silia; pea naʻe tala kiate ia, ʻo pehē, “Kuo haʻu ki heni ʻae tangata ʻoe ʻOtua.
Elisha veio a Damasco; e Benhadad, o rei da Síria, estava doente. Foi-lhe dito: “O homem de Deus veio aqui”.
8 Pea naʻe pehē ʻe he tuʻi kia Hasaeli, Toʻo ha meʻaʻofa ʻi ho nima, pea ke ʻalu ʻo fakafetaulaki mo e tangata ʻoe ʻOtua, pea ke fehuʻi kia Sihova ʻiate ia, ʻo pehē, “Pe te u toe moʻui hake mei he mahaki ni?”
O rei disse a Hazael: “Pegue um presente em sua mão e vá ao encontro do homem de Deus, e pergunte a Javé por ele, dizendo: 'Será que eu vou me recuperar desta doença?
9 Ko ia naʻe ʻalu ai ʻa Hasaeli ke fetaulaki mo ia, ʻo ne ʻave ʻae meʻaʻofa ʻi hono nima, ʻio, mei he meʻa lelei kotoa pē ʻi Tamasikusi, ko e ngaahi kavenga naʻe fua ʻe he fanga kāmeli ʻe fāngofulu, pea naʻa ne haʻu ʻo tuʻu ʻi hono ʻao, mo ne pehē, Kuo fekauʻi au ʻe ho foha ko Penihatati ko e tuʻi ʻo Silia, ke pehē, “Te u toe moʻui hake mei he mahaki ni pe ʻikai?”
Então Hazael foi ao seu encontro e levou um presente com ele, mesmo de todas as coisas boas de Damasco, o fardo de quarenta camelos, e veio e ficou diante dele e disse: “Seu filho Benhadad, rei da Síria, me enviou a você, dizendo: 'Será que eu vou me recuperar desta doença?
10 Pea naʻe pehē ʻe ʻIlaisa kiate ia, “ʻAlu, ʻo tala kiate ia, ʻOku ke faʻa moʻui hake moʻoni: ka kuo fakahā mai ʻe Sihova ko e moʻoni pe te ne mate.”
Elisha lhe disse: “Vá, diga-lhe: 'Você certamente se recuperará;' entretanto Yahweh me mostrou que ele certamente morrerá”.
11 Pea naʻe sio fakamamaʻu ia, pea naʻa ne mā ai: pea naʻe tangi ʻae tangata ʻoe ʻOtua.
Ele fixou seu olhar com firmeza sobre ele, até ficar envergonhado. Então o homem de Deus chorou.
12 Pea naʻe pehē ʻe Hasaeli, “Ko e hā ʻoku tangi ai ʻa hoku ʻeiki?” Pea naʻe pehēange ʻe ia, “Koeʻuhi ʻoku ou ʻilo ʻae kovi kotoa pē ʻaia te ke fai ki he fānau ʻa ʻIsileli: te ke tutu ʻa honau ngaahi kolo tau, pea te ke tāmateʻi ʻa ʻenau kau talavou ʻaki ʻae heletā, pea te ke laiki ʻa ʻenau tamaiki, mo fahiʻi ʻae kau fefine ʻoku feitama.”
Hazael disse: “Por que o senhor chora, meu senhor”? Ele respondeu: “Porque eu sei o mal que vocês farão às crianças de Israel”. Vocês incendiarão seus redutos, e matarão seus jovens com a espada, e despedaçarão seus pequeninos, e rasgarão suas mulheres grávidas”.
13 Pea naʻe pehē ʻe Hasaeli, “Ka ko e hā, ko e kulī ʻa hoʻo tamaioʻeiki ko au, ke u fai ha meʻa pehē fau?” Pea naʻe pehēange ʻe ʻIlaisa, “Kuo fakaʻilo mai ʻe Sihova ke ke tuʻi ko e ki Silia.”
Hazael disse: “Mas o que é seu criado, que é apenas um cão, que ele poderia fazer esta grande coisa”? Elisha respondeu: “Yahweh mostrou-me que você será rei sobre a Síria”.
14 Ko ia naʻa ne ʻalu ai meia ʻIlaisa, mo ne haʻu ki heʻene ʻeiki; ʻaia naʻe pehē kiate ia, “Ko e hā ʻae lea ʻa ʻIlaisa kiate koe? Pea naʻa ne pehēange, naʻa ne fakahā mai te ke moʻui hake moʻoni.”
Então ele partiu de Elisha, e veio até seu mestre, que lhe disse: “O que Elisha lhe disse”? Ele respondeu: “Ele me disse que você certamente se recuperaria”.
15 Pea naʻe hoko ʻo pehē ʻi he ʻaho naʻe feholoi, naʻe toʻo [ʻe Hasaeli ]ha konga holo matolu, mo ne unu ia ʻi he vai, pea naʻa ne folahi ia ki hono mata, ke ne mate ai: pea naʻe fetongi ai ia ʻi he pule ʻe Hasaeli.
No dia seguinte, ele pegou um pano grosso, mergulhou-o na água e o espalhou sobre o rosto do rei, de modo que ele morreu. Então, Hazael reinou em seu lugar.
16 Pea ʻi hono nima ʻoe taʻu ʻo Solami ko e foha ʻo ʻEhapi ko e tuʻi ʻo ʻIsileli, ka naʻe tuʻi ʻa Sihosafate ʻi he kuonga ko ia ʻi Siuta, naʻe kamata pule ʻa Siholami ko e foha ʻo Sihosafate ko e tuʻi ʻo Siuta.
No quinto ano de Jorão, filho de Acabe, rei de Israel, Jehosafá sendo então rei de Judá, começou a reinar Jehorão, filho de Jeosafá, rei de Judá.
17 Naʻe tolungofulu ma ua ʻa ʻene taʻu ʻi heʻene kamata pule; pea naʻa ne pule ʻi he taʻu ʻe valu ʻi Selūsalema.
Ele tinha trinta e dois anos de idade quando começou a reinar. Ele reinou oito anos em Jerusalém.
18 Pea naʻa ne ʻalu ʻi he hala ʻoe ngaahi tuʻi ʻo ʻIsileli, ʻo hangē ko ia naʻe fai ʻe he fale ʻo ʻEhapi: he naʻa ne mali mo e ʻofefine ʻo ʻEhapi: pea naʻa ne fai ʻae kovi ʻi he ʻao ʻo Sihova.
Ele andou no caminho dos reis de Israel, assim como a casa de Acabe, pois casou com a filha de Acabe. Ele fez o que era mau aos olhos de Iavé.
19 Ka naʻe ʻikai fie fakaʻauha ʻa Siuta ʻe Sihova, koeʻuhi pe ko Tevita ko ʻene tamaioʻeiki, ʻaia naʻa ne talaʻofa ki ai ke foaki maʻuaipē kiate ia ha maama, pea ki hono hako.
However, Javé não destruiria Judá, por amor de Davi, seu servo, pois prometeu dar-lhe sempre uma lâmpada para seus filhos.
20 ʻI hono kuonga ʻoʻona naʻe angatuʻu ʻa ʻItomi ki he pule ʻa Siuta, pea naʻa nau fakanofo ha tuʻi maʻanautolu pe.
Em seus dias, Edom revoltou-se sob a mão de Judá, e fez um rei sobre si mesmo.
21 Ko ia naʻe ʻalu atu ai ʻa Solami ki Saili, pea naʻe ʻalu mo ia ʻae ngaahi saliote kotoa pē: pea naʻa ne tuʻu hake ʻi he poʻuli, mo ne teʻia ʻae kakai ʻItomi naʻe nofo takatakai ʻiate ia, pea mo e ngaahi ʻeiki ʻoe ngaahi saliote: pea naʻe feholaki ʻae kakai ki honau ngaahi fale fehikitaki.
Então Joram atravessou para Zair, e todas as suas carruagens com ele; e ele se levantou à noite e atingiu os edomitas que o cercaram com os capitães das carruagens; e o povo fugiu para suas tendas.
22 Ka kuo angatuʻu ʻa ʻItomi ki he pule ʻa Siuta ʻo aʻu mai ki he ʻaho ni. Pea naʻe angatuʻu ʻa Lipina ʻi he kuonga pe ko ia.
Então Edom se revoltou de debaixo da mão de Judá até hoje. Então Libnah se revoltou ao mesmo tempo.
23 Pea ko hono toe ʻoe ngaahi ngāue ʻa Solami, mo ia kotoa pē naʻa ne fai, ʻikai kuo tohi ia ʻi he tohi fakamatala ki he ngaahi tuʻi ʻo Siuta?
O resto dos atos de Jorão, e tudo o que ele fez, não estão escritos no livro das crônicas dos reis de Judá?
24 Pea naʻe mohe ʻa Solami ki heʻene ngaahi tamai, pea naʻe fai hono putu ki he potu ʻa ʻene ngaahi tamai ʻi he kolo ʻo Tevita: pea naʻe fetongi ia ʻi he pule ʻe hono foha ko ʻAhasia.
Jorão dormiu com seus pais, e foi enterrado com seus pais na cidade de Davi; e Acazias, seu filho, reinou em seu lugar.
25 Pea ʻi hono hongofulu ma ua ʻoe taʻu ʻo Solami ko e foha ʻo ʻEhapi ko e tuʻi ʻo ʻIsileli naʻe kamata pule ʻa ʻAhasia ko e foha ʻo Siholami ko e tuʻi ʻo Siuta.
No décimo segundo ano de Jorão, filho de Acabe, rei de Israel, Acazias, filho de Jeorão, rei de Judá, começou a reinar.
26 Naʻe uofulu ma ua ʻae taʻu ʻoe motuʻa ʻa ʻAhasia ʻi heʻene kamata pule; pea naʻa ne pule ʻi Selūsalema ʻi he taʻu ʻe taha. Pea ko e hingoa ʻo ʻene faʻē ko ʻAtalia, ko e ʻofefine ʻo Omili ko e tuʻi ʻo ʻIsileli.
Acazias tinha vinte e dois anos quando começou a reinar; e reinou um ano em Jerusalém. O nome de sua mãe era Atalia, filha de Onri, rei de Israel.
27 Pea naʻa ne ʻeveʻeva ʻi he hala ʻoe fale ʻo ʻEhapi, mo ne fai ʻae kovi ʻi he ʻao ʻo Sihova, ʻo hangē ko ia naʻe fai ʻe he fale ʻo ʻEhapi: he ko e foha ia ʻi he fono ki he fale ʻo ʻEhapi.
Ele andou no caminho da casa de Acabe e fez o que era mau aos olhos de Javé, assim como a casa de Acabe, pois ele era genro da casa de Acabe.
28 Pea naʻa ne ʻalu mo Solami ko e foha ʻo ʻEhapi ki he tau naʻe fai kia Hasaeli ko e tuʻi ʻo Silia ʻi Lemoti-Kiliati; pea naʻe lavea ʻa Solami ʻi he kakai Silia.
Ele foi com Joram, filho de Ahab, para a guerra contra Hazael, rei da Síria, em Ramoth Gilead, e os sírios feriram Joram.
29 Pea naʻe toe ʻalu ʻa Solami ki Sesilili ke fakamoʻui ʻa hono ngaahi lavea ʻaia naʻe lavea ai ia ʻi he kakai Silia ʻi Lama, ʻi heʻene tauʻi ʻa Hasaeli ko e tuʻi ʻo Silia. Pea naʻe ʻalu hifo ʻa ʻAhasia ko e foha ʻo Siholami ko e tuʻi ʻo Siuta ke mamata kia Solami ko e foha ʻo ʻEhapi ʻi Sesilili, ko e meʻa ʻi hono lavea.
O rei Joram voltou para ser curado em Jezreel das feridas que os sírios lhe fizeram em Ramah, quando ele lutou contra Hazael, rei da Síria. Acazias, filho de Jeorão, rei de Judá, desceu para ver Jorão, filho de Acabe, em Jezreel, porque estava doente.