< 2 Tuʻi 13 >

1 ‌ʻI hono uofulu ma tolu ʻoe taʻu ʻo Soasi ko e foha ʻo ʻAhasia ko e tuʻi ʻo Siuta, naʻe kamata pule ki ʻIsileli ʻi Samēlia ʻa Sihoaasi ko e foha ʻo Sehu, pea [naʻa ne pule ]ʻi he taʻu ʻe hongofulu ma fitu.
No vigésimo terceiro ano de Joás, filho de Acazias, rei de Judá, Jeoacaz, filho de Jeú, começou a reinar sobre Israel em Samaria por dezessete anos.
2 Pea naʻa ne fai ʻae meʻa naʻe kovi ʻi he ʻao ʻo Sihova, pea naʻa ne muimui ki he ngaahi angahala ʻa Selopoami ko e foha ʻo Nipati, ʻaia naʻe fakaangahalaʻi ʻa ʻIsileli naʻe ʻikai te ne mahuʻi mei ai.
Ele fez o que era mau aos olhos de Iavé, e seguiu os pecados de Jeroboão, filho de Nebate, com os quais ele fez Israel pecar. Ele não se afastou dele.
3 Pea naʻe fakatupu ʻae houhau ʻo Sihova ki ʻIsileli, pea naʻa ne tukuange ʻakinautolu ki he nima ʻo Hasaeli ko e tuʻi ʻo Silia, pea ki he nima ʻo Peni-Hatati ko e foha ʻo Hasaeli, ʻi hona ngaahi ʻaho ʻonaua.
A raiva de Javé queimou contra Israel, e ele os entregou na mão de Hazael, rei da Síria, e na mão de Benhadad, filho de Hazael, continuamente.
4 Pea naʻe kole ʻe Sihoaasi kia Sihova, pea naʻe ongoʻi ia ʻe Sihova: he naʻa ne ʻafioʻi ʻae fakamālohiʻi ʻo ʻIsileli, he naʻe fakamālohiʻi ʻakinautolu ʻe he tuʻi ʻo Silia.
Jehoahaz implorou a Javé, e Javé o ouviu; pois ele viu a opressão de Israel, como o rei da Síria os oprimiu.
5 (Pea naʻe foaki ʻe Sihova ʻae fakamoʻui kiate kinautolu, ko ia naʻa nau hao atu ai mei he nima ʻoe kakai Silia: pea naʻe toe nofo ʻae fānau ʻa ʻIsileli ki honau ngaahi fale fehikitaki ʻo hangē ko ia ʻi muʻa.
(Javé deu a Israel um salvador, para que eles saíssem de debaixo da mão dos sírios; e os filhos de Israel viviam em suas tendas como antes.
6 Ka neongo ia naʻe ʻikai mahuʻi ʻakinautolu mei he ngaahi angahala ʻoe fale ʻo Selopoami, ʻaia naʻe fakaangahalaʻi ʻa ʻIsileli, ka naʻa nau ʻalu ai: pea naʻe kei tuʻu foki ʻae vaotapu ʻi Samēlia.)
No entanto eles não se afastaram dos pecados da casa de Jeroboão, com os quais ele fez Israel pecar, mas andou neles; e os Asherah também permaneceram em Samaria).
7 Pea naʻe ʻikai te ne tuku ha kakai kia Sihoaasi ka ko e kau heka hoosi ʻe toko nimangofulu pe, mo e saliote ʻe hongofulu, pea mo e kakai hāʻele ʻe tokotaha mano; he kuo fakaʻauha ʻakinautolu ʻe he tuʻi ʻo Silia, mo ne ngaohi ʻakinautolu ke tatau mo e efu ʻoe hahaʻanga.
Pois ele não deixou a Jehoahaz do povo mais de cinqüenta cavaleiros, dez carros e dez mil homens de pé; pois o rei da Síria os destruiu e os fez como o pó da debulha.
8 Pea ko eni, ko hono toe ʻoe ngaahi ngāue ʻa Sihoaasi, pea mo ia kotoa pē naʻa ne fai, pea mo ʻene mālohi, ʻikai kuo tohi ia ʻi he tohi fakamatala ki he ngaahi tuʻi ʻo ʻIsileli?
Agora o resto dos atos de Jeoacaz, e tudo o que ele fez, e seu poder, não estão escritos no livro das crônicas dos reis de Israel?
9 Pea naʻe mohe ʻa Sihoaasi mo ʻene ngaahi tamai; pea naʻa nau fai hono putu ʻi Samēlia; pea naʻe fetongi ia ʻi he pule ʻe Soasi ko hono foha.
Jehoahaz dormiu com seus pais; e eles o enterraram em Samaria; e Joás, seu filho, reinou em seu lugar.
10 ʻI hono tolungofulu ma fitu ʻoe taʻu ʻo Soasi ko e tuʻi ʻo Siuta naʻe kamata pule ki ʻIsileli ʻi Samēlia ʻa Soasa ko e foha ʻo Sihoaasi, pea naʻa ne pule ʻi he taʻu ʻe hongofulu ma ono.
No trigésimo sétimo ano de Joás, rei de Judá, Jeoás, filho de Jeoacaz, começou a reinar sobre Israel em Samaria por dezesseis anos.
11 Pea naʻa ne fai ʻae meʻa naʻe kovi ʻi he ʻao ʻo Sihova; naʻe ʻikai mahuʻi ia mei he ngaahi angahala kotoa pē ʻa Selopoami ko e foha ʻo Nipati, ʻaia naʻe fakaangahalaʻi ʻa ʻIsileli: ka naʻa ne ʻalu ai pe.
Ele fez o que era mau aos olhos de Iavé. Ele não se afastou de todos os pecados de Jeroboão, filho de Nebate, com os quais ele fez Israel pecar; mas ele andou neles.
12 Pea ko hono toe ʻoe ngaahi ngāue ʻa Soasi, mo ia kotoa pē naʻa ne fai, pea mo ʻene mālohi ʻi heʻene tauʻi ʻa ʻAmasia ko e tuʻi ʻo Siuta, ʻikai kuo tohi ia ʻi he tohi ʻoe ngaahi tuʻi ʻo ʻIsileli?
Agora o resto dos atos de Joás, e tudo o que ele fez, e sua força com que lutou contra o Amazonas, rei de Judá, não estão escritos no livro das crônicas dos reis de Israel?
13 Pea naʻe mohe ʻa Soasi mo ʻene ngaahi tamai; pea naʻe nofo ʻa Selopoami ki hono nofoʻa fakatuʻi: pea naʻe tanu ʻa Soasi ʻi Samēlia fakataha mo e ngaahi tuʻi ʻo ʻIsileli.
Joás dormiu com seus pais; e Jeroboão sentou-se em seu trono. Joás foi enterrado em Samaria com os reis de Israel.
14 Ka ko eni naʻe pukea ʻa ʻIlaisa ʻi he mahaki ʻaia naʻa ne toki fononga ai. Pea naʻe ʻalu hifo kiate ia ʻa Soasi ko e tuʻi ʻo ʻIsileli, pea naʻe tangi ia ki hono mata, mo ne pehē, “ʻOiauē, ʻa ʻeku tamai, ʻa ʻeku tamai! ko e saliote ʻo ʻIsileli mo e kau heka hoosi ʻo ia!”
Now Eliseu adoeceu com a doença da qual morreu; e Joás, o rei de Israel, desceu até ele, chorou sobre ele e disse: “Meu pai, meu pai, os carros de Israel e seus cavaleiros”!
15 Pea naʻe pehē ʻe ʻIlaisa kiate ia, “Toʻo ʻae kaufana mo e ngaahi ngahau.” Pea naʻa ne toʻo mai kiate ia ʻae kaufana pea mo e ngaahi ngahau
Elisha lhe disse: “Pegue o arco e flechas”; e ele pegou arco e flechas para si mesmo.
16 Pea naʻa ne pehē ki he tuʻi ʻo ʻIsileli, “ʻAi ho nima ki he kaufana.” Pea naʻa ne ʻai hono nima ki ai: pea naʻe ʻai ʻe ʻIlaisa ʻa hono nima ʻoʻona ki he nima ʻoe tuʻi.
Ele disse ao rei de Israel: “Ponha sua mão sobre o arco”; e ele colocou sua mão sobre ele. Eliseu pôs suas mãos sobre as mãos do rei.
17 Pea naʻa ne pehē, “Fakaava ʻae matapā sioʻata ki he potu hahake.” Pea naʻa ne fakaava ia. Pea naʻe toki pehē ʻe ʻIlaisa, “Fana.” Pea naʻa ne fana. Pea naʻe pehē ʻe ia, “Ko e ngahau eni ʻoe fakamoʻui ʻa Sihova, pea mo e ngahau ʻoe fakamoʻui mei Silia: he te ke teʻia ʻae kakai Silia ʻi ʻAfeki, kaeʻoua ke nau ʻauha ʻiate koe.”
Ele disse: “Abra a janela para o leste”; e ele a abriu. Então Eliseu disse: “Atire!” e ele atirou. Ele disse: “A flecha da vitória de Javé, até mesmo a flecha da vitória sobre a Síria; pois vocês atingirão os sírios em Afek até que os tenham consumido”.
18 Pea naʻa ne pehē, “Toʻo ʻae ngaahi ngahau.” Pea naʻa ne toʻo ia. Pea naʻa ne pehē ki he tuʻi ʻo ʻIsileli, “Ke ke taaʻi ʻae kelekele.” Pea naʻa ne tā ia ʻo liunga tolu pea tuku.
Ele disse: “Pegue as flechas”; e ele as pegou. Ele disse ao rei de Israel: “Atinja o chão”; e ele bateu três vezes, e parou.
19 Pea naʻe mamahi kiate ia ʻae tangata ʻoe ʻOtua, ʻo ne pehē, “Naʻe totonu ʻa hoʻo tā ke liunga nima pe liunga ono; ka ne pehē, pehē kuo ke teʻia ʻae kakai Silia kaeʻoua ke nau ʻauha; ka ko eni ʻe tuʻo tolu pe ʻa hoʻo teʻia ʻa Silia.”
O homem de Deus ficou bravo com ele, e disse: “Você deveria ter atingido cinco ou seis vezes. Então você teria atingido a Síria até que a tivesse consumido, mas agora você terá atingido a Síria apenas três vezes”.
20 Pea naʻe pekia ʻa ʻIlaisa, pea naʻa nau ʻai hono putu. Pea naʻe haʻu ʻae kautau ʻa Moape ki he fonua ʻi he kamataʻanga ʻoe taʻu.
Elisha morreu, e eles o enterraram. Agora, as bandas dos moabitas invadiram a terra na chegada do ano.
21 Pea naʻe hoko ʻo pehē lolotonga ʻenau tanu ha tangata, ʻiloange naʻa nau sio ki ha kautau; pea naʻa nau laku atu ʻae tangata ki he fonualoto ʻo ʻIlaisa: pea ʻi heʻene tō hifo ki ai ʻae tangata mo lave ki he ngaahi hui ʻo ʻIlaisa, naʻa ne toe moʻui hake mo ne tuʻu ki ʻolunga ki hono vaʻe.
Quando estavam enterrando um homem, eis que viram um bando de saqueadores; e jogaram o homem na tumba de Elisha. Assim que o homem tocou os ossos de Elisha, ele reviveu, e se levantou de pé.
22 Ka naʻe fakamālohiʻi ʻa ʻIsileli ʻe Hasaeli ko e tuʻi ʻo Silia ʻi he ngaahi ʻaho kotoa pē ʻo Sihoaasi.
Hazael, rei da Síria, oprimiu Israel durante todos os dias de Jehoahaz.
23 Pea naʻe angaʻofa ʻa Sihova kiate kinautolu, pea naʻa ne manavaʻofa kiate kinautolu, pea naʻa ne tokanga kiate kinautolu, koeʻuhi ko ʻene fuakava mo ʻEpalahame, mo ʻAisake, pea mo Sēkope, pea naʻe ʻikai te ne fie fakaʻauha ʻakinautolu, pea naʻe ʻikai te ne lī atu leva ʻakinautolu mei hono ʻao.
Mas Javé foi gentil com eles, e teve compaixão deles, e os favoreceu por causa de sua aliança com Abraão, Isaac e Jacó, e não os quis destruir e ainda não os expulsou de sua presença.
24 Ko ia naʻe pekia ʻa Hasaeli ko e tuʻi ʻo Silia; pea naʻe fetongi ia ʻi he pule ʻe Penihatati ko hono foha.
Hazael, rei da Síria, morreu; e Benhadad, seu filho, reinou em seu lugar.
25 Pea naʻe toe haʻu ʻo maʻu ʻe Soasa ko e foha ʻo Sihoaasi mei he nima ʻo Penihatati ko e foha ʻo Hasaeli, ʻae ngaahi kolo, ʻaia naʻa ne lavaʻi mei he nima ʻo Sihoaasi ko ʻene tamai ʻi he tau. Naʻe tuʻo tolu ʻae lava ia ʻe Soasi, mo ne toe maʻu ai ʻae ngaahi kolo ʻIsileli.
Jehoash, filho de Jehoahaz, tirou novamente da mão de Benhadad, filho de Hazael, as cidades que ele havia tirado da mão de Jehoahaz, seu pai, pela guerra. Joás o golpeou três vezes, e recuperou as cidades de Israel.

< 2 Tuʻi 13 >