< சங்கீதம் 138 >

1 தாவீதின் பாடல். உம்மை என் முழு இருதயத்தோடும் துதிப்பேன்; தெய்வங்களுக்கு முன்பாக உம்மைப் புகழ்ந்து பாடுவேன்.
Hina Gode! Na dogo huluane amoga Dima nodone sia: sa. Na da ogogosu ‘gode’ huluane ilia midadi Dima nodone gesami hea: mu.
2 உமது பரிசுத்த ஆலயத்திற்கு நேராக நான் பணிந்து, உமது கிருபையினிமித்தமும் உமது உண்மையினிமித்தமும் உமது பெயரைத் துதிப்பேன்; உமது எல்லாப் புகழைவிட உமது வார்த்தையை நீர் மகிமைப்படுத்தியிருக்கிறீர்.
Na da Dia hadigi Debolo diasu amoga ba: legale, beguduli, Dia Dio amoma nodone sia: sa. Bai Dia asigidafa hou da hame fisisa. Amola Dia Dio amola Dia hamoma: ne sia: su da baligili bagade, amo Di da olelei dagoi.
3 நான் கூப்பிட்ட நாளிலே எனக்கு மறுஉத்திரவு அருளினீர்; என் ஆத்துமாவிலே பெலன்தந்து என்னைத் தைரியப்படுத்தினீர்;
Na da Dima wele sia: beba: le, Di da nama dabe adole i. Di da Dia gasaga, nama gasa i.
4 யெகோவாவே, பூமியின் ராஜாக்களெல்லோரும் உமது வாயின் வார்த்தைகளைக் கேட்கும்போது உம்மைத் துதிப்பார்கள்.
Osobo bagade hina bagade dunu huluane, ilia da Dima nodomu. Bai ilia da Dia ilegele sia: su nabi dagoi.
5 யெகோவாவின் மகிமை பெரிதாக இருப்பதினால், அவர்கள் யெகோவாவின் வழிகளைப் பாடுவார்கள்.
Ilia da Dia hawa: hamoi amola Dia hadigidafa hou olelema: ne, gesami hea: mu.
6 யெகோவா உயர்ந்தவராக இருந்தும், தாழ்மையுள்ளவனை நோக்கிப் பார்க்கிறார்; மேட்டிமையானவனையோ தூரத்திலிருந்து அறிகிறார்.
Di da gadodafa esala. Be Di da amo mae dawa: le, fonoboi dunu amo noga: le ouligisa. Amola hidale gasa fibi dunu da Dima wamoaligimu hame dawa:
7 நான் துன்பத்தின் நடுவில் நடந்தாலும் நீர் என்னை உயிர்ப்பிப்பீர்; என்னுடைய எதிரிகளின் கோபத்திற்கு விரோதமாக உமது கையை நீட்டுவீர்; உமது வலதுகரம் என்னை இரட்சிக்கும்.
Na da bidi hamosu amoga sisiga: i ba: sea, Dia na gaga: sa. Di da nama ha lai dunu ilima dabe gegesa amola Dia gasa bagade amoga na gaga: sa.
8 யெகோவா எனக்காக யாவையும் செய்து முடிப்பார்; யெகோவாவே, உமது கிருபை என்றுமுள்ளது; உமது கரத்தின் செயல்களைத் தள்ளிவிடாமலிரும்.
Di da Dia ilegele sia: i defele, didili hamomu. Hina Gode! Dia asigidafa hou da mae fisili, eso huluane dialumu. Dia hawa: muni hamobe amo didili hamoma.

< சங்கீதம் 138 >