< Nyikrwkaatamnam 5 >

1 Dvbvdootumnvnv lo doonv agv lakbik peelvlo kitap tibungnam ako bvngdubv ngo kaato; vv takgotaksak bv lvkto okv siel kanw lokv tupto.
Y ví en la mano derecha del que estaba sentado sobre el trono un libro escrito de dentro y de fuera, sellado con siete sellos.
2 Okv ngo gwlwk rungnv nyidogingdung go kaato, vv vdu gamtv rungbv gokgo karla vbv minto, “Yvvla siel tubnam sum mvko nyola okv tibungnam kitap sum taakuk laka rila jinv ngv?”
Y ví un fuerte ángel, predicando en alta voz: ¿Quién es digno de abrir el libro, y de desatar sus sellos?
3 Vbvritola nyidomooku hoka vmalo sichingmooku aoloka vmalo nyiamooku lvkwng bloka tibungnam kitap sum yvvka taakuk la okv arwng nga kaala jinv kaamato.
Y ninguno podía, ni en el cielo, ni en la tierra, ni debajo de la tierra, abrir el libro, ni mirarlo.
4 Yvvka ako daka tibungnam kitap sum taakukla okv arwng nga kaala jinvgo kaama nam lvgabv ngo yidwkmarkula kapto.
Y yo lloraba mucho, porque no había sido hallado ninguno digno de abrir el libro, ni de leerlo, ni de mirarlo.
5 Vbvrikunamv nyigagatvv lokv akonvnga minto, “No kapyoka. Kaatoka! Dabid gv kairungnv singsit, Juda gv haalung lokv paatv ako vv rigum toku, okv hv siel kanw nga mvyak lakula okv tibungnam kitap sum taakuk lareku.”
Y uno de los ancianos me dice: No llores: he aquí, el León de la tribu de Judá, la Raíz de David, que ha prevalecido para abrir el libro, y desatar sus siete sellos.
6 Vbvrikunamv ngo Dvbvdotumnvnv gv lvpaching lo Svlarkuu go dakdubv kaato, um turnv pwknamyarnam api ngv goyumto okv nyigagatv vdwka dakyumto. Svlarkuu angv lvko paki rokunam gobv kaatoku. Vv rungbung kanw gvvnv go okv nyik kanw gvvnv go, vv Pwknvyarnv gv dow kanwgo, sichingmooku mvnwng lokv vngmu kunamv.
Y miré; y, he aquí, en medio del trono, y de los cuatro animales, y en medio de los ancianos, estaba un Cordero en pie como uno que hubiera sido inmolado, que tenía siete cuernos, y siete ojos, que son los siete Espíritus de Dios enviados en toda la tierra.
7 Svlarkuu ngv vnglaku okv dvbvdotumnvnv gv lakbik peelv gv doonv tibungnam kitap um laatoku.
Y él vino, y tomó el libro de la mano derecha de aquel que estaba sentado en el trono.
8 Hv vbvrikunamv, turnv pwknamyarnam api okv chamnyi gola api nyigagatv vdwv Svlarkuu agv kaagia lvpa kampwk lo guba lwkla kumtoku. Bunu gvlo nyichar ngv harp bajanvnv okv ain talu lo amuk nampunv vkvnv bvngto, vbvrinamv Pwknvyarnv gv nyi vdwgv kumnam bv ridunv.
Y cuando hubo tomado el libro, los cuatro animales, y los veinticuatro ancianos se postraron delante del Cordero, teniendo cada uno arpas, y tazones de oro llenos de perfumes, que son las oraciones de los santos:
9 Bunu anwnv gaanago gaato: “No tibungnam kitap am laalanv okv siel vdwa mvyakla mvkuk ladunv. Ogulvgavbolo nam pakitoku, okv noogv siringla sijinam lokv no Pwknvyarnv lvgabv halung dvdvgv nyi vdwa, gaam dvdv nga, diringmooku, okv opi dvdv nga rvvlin toku.
Y cantaban una nueva canción, diciendo: Digno eres de tomar el libro, y de abrir sus sellos; porque tú fuiste inmolado, y nos has redimido para Dios con tu sangre, de todo linaje, y lengua, y pueblo, y nación:
10 No bunu mvnwng nga nyibu gv karv gobv ngonugv Pwknvyarnvnyi riji dubv mvtoku, okv bunu siching sum rigvre.”
Y nos has hecho para nuestro Dios, reyes y sacerdotes; y reinaremos sobre la tierra.
11 Lvkodv ngo kaato namv, okv nyidogindung atwnggo, hejar okv milion gobv bunua ngo tvvpa toku! Bunu dvbvdotumnvnv lo doonv um, pwknamyarnam turnv api um okv nyigagatv vdwa, dakyum toku,
Y miré, y oí voz de muchos ángeles al derredor del trono, y de los animales, y de los ancianos; y el número de ellos era miriadas de miriadas, y millares de millares,
12 okv gamtv rungbv gaana vlv gokdubv tvvpa toku: “Svlarkuu paki pvvnamv, jwkrw nga, nyitv nga, mvngkimvnglak, okv gvlwknam, mvngdvnam, yunglitnam okv hartvnam am paayin rungnv ngv.”
Que decían en alta voz: El Cordero que fue inmolado es digno de recibir poder, y riquezas, y sabiduría, y fortaleza, y honra, y gloria, y bendición.
13 Okv nyidomooku, sichingmooku, nyiamooku gv arwng lo, okv svmasa gv arwng lo—pwknamyarnam dvdv nga chinggodogolo—okv gaana gaadu bv bunu vdwgv vlv nga ngo tvvpato: “Dvbvdootumlo doonv ninyia okv Svlarkuu nga, hartvnamv okv mvngdvnamv, yunglitnamv okv gwlwk namv, dvbvsingtambv doobwng yilaka!” (aiōn g165)
Y oí a toda criatura que está en el cielo, y sobre la tierra, y debajo de la tierra, y que está en la mar, y todas las cosas que en ellos están, diciendo: Al que está sentado en el trono, y al Cordero, sea bendición, y honra, y gloria, y poder para siempre jamás. (aiōn g165)
14 Pwknamyarnam turnv apiv mirwkto, “Amen!” Okv nyigagatv vdwv lvbwng kumpv tvla okv Kumtojotoku.
Y los cuatro animales decían: Amén. Y los veinticuatro ancianos se postraron, y adoraron al que vive para siempre jamás.

< Nyikrwkaatamnam 5 >