< Luk 7 >

1 Vdwlo Jisu so gv minse mvnwngnga nyi vdwa minya jito kudw, nw Kaparnaum bv vngtoku.
イエズス其凡ての言を人民に説き聞かせ畢りて、カファルナウムに入り給ひしが、
2 Roman nyigam ako hoka pakbu go dooto hv ninyia achialvbv mongrumara lo aanvgo; hv nyi angv lvvmato okv sida svngvbv ritoku.
或百夫長、己が重んぜる僕の病みて死するばかりなれば、
3 Nyigam angv vdwlo Jisu gv lvkwng nga tvvpa tokudw, nw Jius nyiga vkv vngmuto Jisunyi tvula naam aala okv ninyigv pakbua mvpu modubv vla.
イエズスの事を聞くや、ユデア人の長老等を遣はし、來りて其僕を醫し給はん事を請はしめたり。
4 Bunu Jisu gvlo aatoku okv ninyia dinchialvbv minto, “So nyi si jvjvrungbv noogv ridur ha dinchi rungdu.
彼等イエズスの許に詣りて切に願ひ、彼人は之を為し給ふに堪へたる者なり、
5 Nw ngonugv nyi ha ayado okv nw atubongv ngonugv lvgabv jius kumkunaam go mvjito.”
其は我が國民を愛し、我等の為に自ら會堂を建てたればなり、と云ひければ、
6 Vkvlvgabv Jisu bunua lvkobv vngming gvto. Nw naam lokv adu kuma toku, vdwlo nyigam angv ajin vkv vngmuto ninyia minpa modubv, “Tamsarnv, atubongv agarapi bv mvsuyoka. Nam ngoogv naamlo aamu dubv ngo alvka yama,
イエズス彼等と共に往き給ひ、既に其家に遠からずなり給へる時、百夫長朋輩を遣はして云はしめけるは、主よ、自ら煩はし給ふこと勿れ、其は我不肖にして、主の我屋根の下に入り給ふに足らざればなり。
7 vbvmaka ngooka noogv dookulo nyidum gubvrila aadu bv alvnv nyi bvka riyama. Gaam bv milin jimwng boloka okv ngoogv pakbu hv pooya reku.
故に我身も御前に詣るに堪へずと思へり。然りながら唯一言にて命じ給へ、然らば我僕痊えん。
8 Ngooka ngam kaiyanv nyigam vdwgv arwnglo doonv nyi go, okv ngoogv arwnglo ngoogv sipai vdwv doodu. Ngo so anga, ‘Vngto’ vla orto jibolo okv nw vngdu; ngo olo doonv anga ‘So aato’ vla orto jibolo hv aadu; okv ngo ngoogv nyira nga ‘Sum rito’ vla orto jibolo hv um ridu.”
蓋我も人の権下に立つ者ながら、部下に兵卒ありて、此に往けと云へば往き、彼に來れと云へば來り、又我僕に之を為せと云へば為すなり、と。
9 Jisu hum tvvgvrila lamtoku; nw dakkur dakrwk dvla ninyia vngming gvnv nyitwng nga minto, “Ngo nonua mindunv, ngo vdwloka svkvnv mvngjwng go himpa tvvma, Israel arwng so lvrika kaama!”
イエズス之を聞きて感嘆し、從へる群衆を顧みて曰ひけるは、我誠に汝等に告ぐ、イスラエルの中にても、斯程の信仰に逢ひし事なし、と。
10 Jokjiyanv vdwv nyigam gv naam lo vngkur toku okv ninyigv pakbuv chvrv dukubv kaatoku.
斯て遣はされし人々家に歸りて見れば、病みたりし僕既に痊えたりき。
11 Ayung madwbv Jisu Nain vnam banggu lo vngtoku, ninyigv lvbwlaksu vdwv la okv nyitwng go vngming gvtoku.
其後イエズスナイムと云へる町に往き給ふに、弟子等も夥しき群衆も共に往きてありしが、
12 Nw banggu gv agi lo aachinam gula, svma bvngla vnglinnv vdwa kaapato. Sinv nyi angv hvngmi gv tumpu hotum gubv rito, okv banggu gv nyitwng twngtv nvgo ninyia lvkobv reming gvto.
町の門に近づき給ふ時、折しも舁出さるる死人あり。是は其母の獨子にて、母は寡婦なり、町の人夥しく之に伴ひ居たり。
13 Vdwlo Jisu hvngmi a kaapa tokudw ninyigv haapok kv achialvbv ninyia aya kaapa toku, okv hvngmi ha minto “Kapma bvka.”
主此寡婦を見給ふや哀れを感じ給ひて、泣くこと勿れ、と曰ひつつ、
14 Vbvrikunamv nw vngsito okv maari ha mvsitto, bvngnv nyi vdwv daktungto. Jisu minto, “Nyi yaapa bongv! gudungto, Ngo nam mindunv!”
近づきて棺に手を觸れ給ひしかば、舁ける人々立止れり。
15 Nyi sikunv gudung toku okv gaam raarap toku, okv Jisu ninyia ho anv gvlo jikur toku.
イエズス、若者よ、我汝に命ず、起きよ、と曰ふや、死したる者起返りて言ひ始めけるを、其母に與へ給ひしかば、
16 Bunu mvnwngngv busuto okv Pwknvyarnvnyi hartv nyato. “Kairungnv nyijwk go ngonu gvlo aapvku!” bunu minto “Pwknvyarnv aapvku ninyigv nyi vdwa ringdukubv!”
人々皆懼を懐き、光榮を神に歸して云ひけるは、大いなる預言者我等の中に起れり、神は其民を顧み給へるなり、と。
17 Jisu gv lvkwngbv so yunying si jarkar toku mooku mvnwnglo okv adar aigv mooku lo.
斯て此噂ユデア一般及凡て其周圍の地方に弘まれり。
18 Vdwlo Jon gv lvbwlaksu vdwv so gv ogumvnwng nga mintam tokudw, nw bunu gvlo anyi gunyi gokto
ヨハネの弟子等、此一切の事を己が師に告げしかば、
19 okv bunyia Ahtu gvlo tvvka moodubv vla vngmuto, “No rungri Jon gv aainvkv vla minamv, vmalo ngonu aku kvvbi gunyi kaaya dubvri?”
ヨハネ其弟子の二人を呼びて、來るべき者は汝なるか、或は我等の待つ者は尚外に在るか、と云ひてイエズスに遣はしければ、
20 Vdwlo bunu Jisu gvlo aatokudw, bunu minto, “Jon ngonua nam tvvka jilabv vla vngmupvnv ninyigv aainvkv vnam hv no rungre, vmalo ngonu ako gonyi kaaya segore.”
彼等イエズスの許に至りて云ひけるは、洗者ヨハネ我等を汝に遣はして、來るべき者は汝なるか或は我等の待つ者尚外に在るかと云ふ、と。
21 Hoka dw hoka Jisu lvvmanv nyi mego mvpu toku, bunugv achiayakha, okv alvmanv dow vdwa okv nyikchingnv nyi mego kaapa motoku.
當時イエズスは、多くの人を病と傷と惡鬼とより醫し、且多くの瞽者に視力を與へ給ひしが、
22 Nw Jon gv gindungpingko vdwa mirwkto, “Vngkur yikuka okv Jonnyi minpa teka no ogugo kaadu okv tvvdu: Nyikchingnv kaapa nyuduku, lvpiknv vngla duku, yvvbunudw apin alvmabv lvvmanv vdwa darwk mopvku, rungjinv vdwv tvvpa nyuduku, sinv vdwa turkur moduku, okv Gamlv nga heemanv vdwlo japji duku.
答へて使に曰ひけるは、汝等見聞せし事を、往きてヨハネに告げよ、即ち瞽者は見え、跛者は歩み、癩病者は潔く成り、聾者は聞え、死者は蘇り、貧者は福音を聞かせらる、
23 Vdwgo mvngpuv yvvdw ngoogv lvkwng nga mvngngum madunv!”
総て我に就きて躓かざる人は福なり、と。
24 Jon gv gindungpingko vdwgv vngro kochingbv, Jisu nyitwng nga japji raptoku Jon gv lvkwng nga: “Vdwlo nonu Jon gvlo chukrimooku lo vnglin rikulo, nonu ogugo kaapare vla dvminpvnv? Nvmwng anw hv doorilo yapchar dubv?
ヨハネの使去りて後、イエズスヨハネの事を群衆に語出で給ひけるは、汝等何を見んとて荒野に出でしぞ、風に揺かさるる葦か、
25 Ogugo kaadubv nonuno vnglin pvnv? Nyi ako vji kaapubv gvnv gore? Vkvnv nyi vji kaapubv gvnv okv himpukain bv doonv vdwa dvbvkarv vdwlo paadunv!
然らば何を見んとて出でしぞ、柔き衣服を着たる人か、看よ、値高き衣服を着て樂しく暮す人々は、帝王の家に在り、
26 Nga minpalabv, nonu ogugo kaadubv vla vnglin pvnv? Nyijwk akore? Am hv jvbo, vbvritola nyijwk ka achialvbv kaiyanv go nonuno kaato.
然らば何を見んとて出でしぞ、預言者か、我汝等に告ぐ、然り預言者よりも優れる者なり、
27 Jon Darwknv Kitaplo minpanam akonv: ‘Pwknvyarnv minto, ngo ngoogv gindungpingko akonyi nonu gvlo vngcho more nonugv lvgabv lamtv nga mvkok modubv.’
録して「看よ、我使を汝の面前に遣はさん、彼汝に先ちて汝の道を備ふべし」とあるは彼の事なり。
28 Ngo nonua mindu,” Jisu mindvto, “Jon kaiyanv singcho dvdvnv nyi lokv. Vbvritola yvvdw Pwknvyarnv gv Karv lo miangdunv nw Jonnyi kaiyadunv.”
即ち我汝等に告ぐ、婦より生れたる者の中に、洗者ヨハネより大なる預言者はあらず、然れど神の國にて最小き人も彼より大いなり。
29 Nyi mvnwngngv ninyigv minam ha tvvtoku; bunu okv lampu naayanv vdwv yabv Pwknvyarnv gv jvjvklv nga mvngya kunv okv Jon gvlokv baptisma naakunv vdwv.
彼に聞ける総ての人民税吏までも、ヨハネの洗禮を受けて神を義しとせり、
30 Vbvritola Parisi vdwv la Pvbv tamsarnv vdwv nwbunugv lvgabv Pwknvyarnv gv mvngnamha toa tuku okv Jon gvlokv baptisma naamare vtoku.
然れどファリザイ人、律法學士等は彼に洗せられずして、己に於る神の御旨を軽んぜり、と。
31 Jisu mindvto, “Vjak ngo ogugonyi mintaknvla minladubv svjak silugv nyi vdwsum? Bunu oguaingbv ripv?
主又曰ひけるは、然れば我現代の人を誰にか擬へん、彼等は、誰に似たるぞや、
32 Bunu piokpamdorpamlo vmi dopamnv aingbv rido. Twnggonv twnggonyi gokdu, ‘Ngonu nonugv lvgabv nyida sidupvbin dumuto, vbvritola nonuno harkw pajokma! Ngonu siinyimar mvto, vbvritola nonuno kapma!’
恰童等が衢に坐して語合ひ、我等、汝等の為に笛吹きたれども、汝等踊らず、汝等の為に嘆きたれども、汝等泣かざりき、と云へるに似たり。
33 Jon Baptist aatoku, vbvritola nw yikto okv opo tvngmato, okv nonuno minto ‘Nw gvlo uyuvram doodu!’ vla.
即ち洗者ヨハネ來りて、麪を食せず酒を飲まざれば、汝等、彼は惡魔に憑かれたりと云ひ、
34 Nyia Kuunyilo ngv aatoku, okv dvto okv tvngto, okv nonuno minto, ‘Kaatoka so nyi sam! Nw dvria nvgo okv tvngria nvgo, lampu naayanv vdwgv okv kvvbi nyi toakunam vdwgv ajin go!’
人の子來りて飲食すれば、彼は食を嗜み酒を飲み、税吏と罪人との友たり、と云ふ。
35 Pwknvyarnv gv mvnglak kv jvjvrungbv kaatamdu, mvnwng gvlo yvvdw um mvngrwk dvdw.”
然りながら、智恵は其凡ての子に義しとせられたり、と。
36 Parisis akonv Jisunyi gokto ninyia lvkobv achin dvbam dubv vla, okv Jisu ninyigv naam lo aatoku okv dvdukubv dootung toku.
爰に一人のファリザイ人、イエズスに會食せん事を請ひければ、其ファリザイ人の家に入りて、食卓に就き給ひしが、
37 Ho banggu lo nyimv nvgo rimurla doonvgo dooto. Nw Jisunyi Parisis gv naam lo dvla doodukv vla tvvpato, vkvlvgabv nw pumchup golo nampunv ala vkv akomaring dubv bvnglwkto
折しも其町に罪人なる一個の婦ありて、イエズスがファリザイ人の家にて食卓に就き給へるを聞くや、香油を盛りたる器を持來り、
38 okv Jisu gv lvpa koching kiambv lvpa nga ninyigv nyikla ngv sarbum dubv kapla dakto, vbvrikunamv nw ninyigv dwmw lokv Jisu gv lvpa nga tipw to, mopup to, okv nampu nvnga lvpa lo pwke toku.
イエズスの足下にて其後に立ち、御足を次第に涙にて濡し、己が髪毛にて之を拭ひ、且御足に接吻し且香油を注ぎければ、
39 Vdwlo Parisis angv um kaato kudw nw atubongv minsuto, “So nyi si jvjvbv nyijwk guloka, ninyia gakka nvnga chindu nvpv ogu nyimv gudw; ogu rimur go rila nw svngpv nvdw!”
イエズスを招きたるファリザイ人、之を見て心の中に云ひけるは、彼は果して預言者ならば、己に觸るる婦の誰にして如何なる人なるかを、能く知れるならん、彼婦は罪人なるものを、と。
40 Jisu gamtv rungbv ninyia minto, “Saimon, ngo nam mintam segu doodukv.” “Vkv, tamsarnv,” nw minto, “Nga mintam labv.”
イエズス答へて、シモンよ、我汝に云ふ事あり、と曰ひければ、彼、師よ、仰せられよ、と云ふに、
41 “Ho hoka nyi anyigo dooto bunyi morko narnv gvlo morko narto,” Jisu minrap toku. “Akonv ninyigvlo ain lokdwng lwngu go narto, okv kvvbi angv chamngu go narto.
[曰ひけるは]、或債主に二人の負債者あり、一人は五百デナリオ、一人は五十デナリオの負債あるを、
42 Bunyi lokv yvvka ninyia jikur nyuma toku, vkvlvgabv nw bunyi gv dvdu doonam a kayu jitoku. Vbvrikunamv, ogolo angv ninyia kaiyabv ayare?”
還すべき由なければ、債主二人を共に免せり、斯て債主を最も愛せん者は孰れなるぞ、と。
43 “Ngo mvngkanamv,” Saimon mirwkto, “Hv ho angv nvpv yvvnyi kaibv kayu jinam angv.” “No minjwk gvibv,” Jisu minto.
シモン答へて、我思ふに其は多くを免されたる者ならん、と云ひしに、イエズス、汝善く判断せり、と曰ひ、
44 Vbvrikunamv nw nyimv nvnga kaarwk toku okv Saimonnyi minto, “No so nyimv sum kaadure? Ngo noogv naam lo aato, okv no ngoogv lvpa lvgabv isi jimato, vbvritola nw ninyigv nyikla lokv ngoogv lvpa nga harkakto okv ninyigv dwmw lokv hum tipw toku.
然て婦を顧みてシモンに曰ひけるは、此婦を見るか、我汝の家に入りしに、汝は我足の水を與へざりしを、此婦は涙を以て我足を濡し、己が髪毛を以て之を拭へり。
45 No ngam naam lo alvbv aamu rilo moopup mato vbvritola nw ngoogv aaro lokv lvpa nga moopup nama topuma.
汝は我に接吻せざりしに、此婦は入來りてより絶えず我足に接吻せり。
46 No ngoogv dumpo lvgabv olib tvli jimato, vbvritola nw ngoogv lvpa nga nampunv vkv harbum pvku.
汝は油を我頭に注がざりしに、此婦は香油を我足に注げり。
47 Ngo nonua mindunv, vbvrikunamv, nw gv kairungbv aya kaatam kunam si ninyigv achialvbv rimur vdwa mvngnga jipvku vla chimu rungduku. Vbvritola yvvnyi miang go mvngnga jipv kudw miang go aya nga kaatam mvngdo.”
此故に我汝に告ぐ、此婦は多く愛したるが故に、多くの罪を赦さるるなり、赦さるる事少き人は愛する事少し、と。
48 Vbvrikunamv Jisu nyimv nvnga mintoku, “Noogv rimur vdwa mvngnga jipvkunv.”
斯て彼婦に向ひ、汝の罪赦さる、と曰ひしかば、
49 Tvbul lo doodungnv kvvbi vdwv atu hv minrap suto, “Yvvdw si, rimur haka mvngnga jikunv?”
食卓を共にせる人々、心の中に言出でけるは、彼何人なれば罪をも赦すぞ、と。
50 Vbvritola Jisu nyimv nvnga mintoku, “Noogv mvngjwng ngv nam ringsupvku; alvbv vngnyiku.”
イエズス婦に向ひて、汝の信仰汝を救へり、安んじて往け、と曰へり。

< Luk 7 >