< Nyingnam 12 >

1 So lvkwng lo vbv ririlo hoka Dvbv Herod gvrja nyi meegonyi mvdwkmvku rapto.
En aquel tiempo, el rey Herodes puso las manos sobre algunos de la iglesia para maltratarlos.
2 Hv Jemsnyi, Jon gv boru am rioksv lokv pakitoku.
Mató a espada a Jacobo, el hermano de Juan.
3 Vdwlo hv vbvrinam si Jius vdwa alvbv mvngpu modu vla kaapa pvkudw hv Pitar nyika naatungto. (Svbv rikuv vpap lwkmabv vtwng dvdw pumja alu lo).
Al ver que esto agradó a los judíos, también arrestó a Pedro. Eran los días de [los] Panes sin Levadura.
4 Pitarnyi naatungro koching bv patwk lo tumlwk toku, hoka ninyia sipai nyitwng api lokv akinakin sakbv naalinla ninyia apigo dagv yamuto. Herodnyi vngbo dvmin gv kochinglo kvba vdwgv kaakulo mvtungmvre dubv vla rungto.
Después de arrestar[lo], [lo] metió en [la] cárcel. Fue entregado a cuatro grupos de cuatro soldados para que lo custodiaran. Se proponía sacarlo al pueblo después de la Pascua.
5 Vkvlvgabv Pitarnyi patwk lo tumlwk pvto, vbvritola gvrja lo nyi vdwv ninyigvbv Pwknvyarnvnyi dinchi rungbv kumji nyato.
Por tanto Pedro era custodiado en la cárcel, pero la iglesia hablaba con Dios fervientemente a favor de él.
6 Pitarnyi ho ayu Herod gv nyi vdwgvlo boolin madv bv, Pitar dakrianv anyi gv pingkolo yupla dooto. Ninyia jaako sonyi gonv leepvto, okv okaku dakrianv vdwv patwk agi lo dakria nyatoku.
La víspera del día cuando Herodes estaba dispuesto a sacarlo, Pedro estaba dormido entre dos soldados, atado con dos cadenas. Unos centinelas delante de la puerta vigilaban la cárcel.
7 Dvminmabv Ahtu gv nyidogindung ako hoka daktoku, okv patwk arwnglo loung go unglinto. Pitar gv Gorbwng lo nyidogindung lakpvnamv lamrwpato, ninyia mvu toku, okv minto, “Gudungto! baapubvkv!” Pitar gv laak lokv vjakpigobv rvngja ngv taasokto.
Apareció un Ángel del Señor y una luz resplandeció en la celda. Tocó el costado de Pedro, lo despertó y le dijo: ¡Levántate de prisa! Y se le cayeron las cadenas de las manos.
8 Vbvrikunamv nyidogindung ngv minto, “Noogv tainhokpo nga hukto kuka okv noogv lvkiama gvvto.” Pitar vbv ritoku, okv nyidogindung ngv minto, “Noogv pakria nga koorwkto okv nga lvkobv aato.”
Entonces el Ángel le ordenó: Ajústate la ropa y átate tus sandalias. Cúbrete con tu manto y sígueme. Así lo hizo.
9 Pitar oguka chimabv, patwk arwng lokv agum bv, ninyia vngming gvvtoku, ogubv rikujvka, vbv nyidogindung gv rinam yangv jvjv guya; vla hv mvngtoku ninyi nyikrwgo kaapv nvgobvri vla.
Salió y seguía [al ángel], pero no entendía que era real lo que hacía. Suponía que era una visión.
10 Bunu dakria la dakcho konga vngboto okv anyi nvngaka, okv vngnyung nga pamtv bv vngjiku riokdar agi lo aatoku. Agiv bunugv lvgabv kokda sila dooto, okv bunu agum bv vnglintoku. Bunu pamtv gv ara bv ilwkla vngto, okv nyidogindung ngv Vjakgobv Pitarnyi vngyu toku.
Pasaron [la] primera guardia y [la] segunda. Llegaron a la puerta de hierro que conduce a la ciudad, la cual se les abrió. Salieron y avanzaron una calle, y enseguida el ángel se retiró.
11 Vbvrikunamv Pitar ninyigv ogugo ripvdw mvngdw tola, okv minto, “Ngo svjv chimpvku so si jvjv gurung! Ahtu ninyigv nyidogindung nga kanam tola nga Herod gv jwkrw lokv okv Jius nyi vdwgv vbvrijeyiku nvpv vla mvngmin nam mvnwng loka ringlin pvku.”
Cuando Pedro se dio cuenta se dijo: Ahora entiendo en verdad que el Señor envió a su ángel y me libró de [la] mano de Herodes y de los judíos.
12 Ninyigv svbv riyi so himakaya sudubv, hv Jon mark gv anv Meri gv naam lo vngtoku, hoka nyi vdwv achialv dookum la okv kumla doonyato.
Reflexionó y fue a la casa de María, la madre de Juan Marcos, donde muchos estaban reunidos y hablaban con Dios.
13 Pitar hoka agi am takdinto, okv nyimvpaknv aminv Roda vnam ako um mirwk sudubv aatoku.
Cuando él llamó a la puerta del patio, una esclava llamada Rode salió a atender.
14 Hv Pitar gv gaama tvvchinto okv himpu yalaku agiya koko mabv ninyi arwngbv jukkur lwktoku, okv Pitar agum vv dakpv vla arwnglo gokyak pato.
Al reconocer la voz de Pedro, por la alegría, no abrió la puerta sino corrió adentro e informó que Pedro estaba en frente del patio.
15 Bunu ninyia minto, “No suru pvnvgo!” Vbvritola hv si jvjv ngvkv vla mimbwng jito. Vkvlvgabv bunu mirwksito, “So si ninyigv nyidogindung go.”
Ellos le dijeron: ¡Estás loca! Pero ella insistía en lo que dijo. Entonces ellos decían: ¡Es su ángel!
16 Vbv ridung rilo Pitar takdin dvla doodvto. Anyungnga bunu agiya kokko jitoku, okv vdwlo bunu ninyia kaapa namgola, bunu lamnya toku.
Pedro continuaba llamando. Abrieron, lo vieron y se asombraron.
17 Pitar ninyigv laakv lakbvla bunua choibvkv vla mintoku, okv hv bunua oguaingbv Ahtu ninyia patwk lokv linggv kunam am mimbwk la mimpa jitoku. “Sum Jems okv mvngjwngnv dvdvlo mimpa laka,” hv minto; vbvrikunamv ninyia vngyu toku okv mooku kvvbilo vngtoku.
Les hizo señal de guardar silencio y relató cómo el Señor lo sacó de la cárcel y ordenó: Informen esto a Jacobo y a los hermanos. Y se fue a otro lugar.
18 Vdwlo arukamchi kubvdw, hoka dakria kaarianv vdwgv pingkolo abwk kuma bv ritoku—Pitarnyi ogugo ripv nvgobvri?
Al llegar el día, hubo un gran alboroto entre los soldados: ¿Dónde está Pedro?
19 Herod Pitarnyi makar dubv orto jito, vbvritola bunu ninyia mapa kuma toku. Vkvlvgabv hv dakriakarianv vdwa tvukapak tokula okv bunua mvki dvkubv orto jitoku. So kochingbv, Herod Judia nga vngyula okv Kaisaria lo apogo dootoku.
Entonces Herodes lo buscó y no lo halló. Investigó a los guardias y ordenó que los ejecutaran. Y cuando bajó de Judea a Cesarea permaneció allá.
20 Herod Tayar okv Sidon gv nyi vdwa achialv bv haachi toku, vkvlvgabv bunu lvkin gubv ritola ninyia kaatv bv vngtoku. Atuk chochok bv dvbvkarv nga doogvdakgv yanv nyi, Blastasnyi bunu mindin chootoku, bunua ninyia kaadur kodubv vla. Vbvrikunamv bunu Herod gv dokubv vngto okv sarsopoyonam lvgabv ninyia tvvkato, ogulvgavbolo bunugv mooku ngv ambinamor am dvbv gv diringmooku lokv jilwk doonv.
[Herodes] estaba muy airado contra los de Tiro y Sidón, pero ellos se presentaron unánimes ante él. Sobornaron a Blasto, el camarero del rey y pedían paz, porque la región de ellos era abastecida por la [región] real.
21 Darlinnam alu gulo Herod ninyigv Dvbv vji jvtv laklwk ka gvvto, ninyigv dvbvdotung kolo doolwk toku okv nyi vdwa kvba gaam go japto.
Un día prefijado, vestido con ropa real, Herodes se sentó en el tribunal y les presentó un discurso enardecido.
22 Bunu gokla minto, “So si nyi gv japnam bv rima, vbvritola Pwknvyarnv gv japnam bv rido!”
El pueblo gritaba: ¡Voz de Dios y no de hombre!
23 Vjakgobv Ahtu gv nyidogindung ngv Herodnyi svtap pala seluto, ogulvgavbolo hv Pwknvyarnvnyi mvngdv jimato. Ninyia tapumv chetoku okv sitoku.
De inmediato un ángel del Señor lo atacó, porque no dio la gloria a Dios, y expiró comido por gusanos.
24 Vbvriro kochingbv Pwknvyarnv gv gaamv tvvsik yaya toku okv kaiyayabv ritoku.
Pero la Palabra de Dios crecía y se multiplicaba.
25 Barnabas okv Sol bunyi gv minkarrikar svnga rinya toku, okv bunyi Jerusalem lokv aakur laku, Jon Mark ninyia naalaila bunyi gv lvkobv vnggv toku.
Cuando Bernabé y Saulo cumplieron el servicio en Jerusalén, regresaron [a Antioquía] y llevaron con ellos a Juan Marcos.

< Nyingnam 12 >