< Psaltaren 121 >
1 En vallfartssång. Jag lyfter mina ögon upp till bergen: varifrån skall min hjälp komma?
Orin fún ìgòkè. Èmi yóò gbé ojú mi sórí òkè wọ̀n-ọn-nì— níbo ni ìrànlọ́wọ́ mi yóò ti wá?
2 Min hjälp kommer från HERREN, som har gjort himmel och jord.
Ìrànlọ́wọ́ mi tí ọwọ́ Olúwa wá, ẹni tí ó dá ọ̀run òun ayé.
3 Icke skall han låta din fot vackla, icke slumrar han som bevarar dig!
Òun kì yóò jẹ́ kí ẹsẹ̀ rẹ kí ó yẹ̀; ẹni tí ó pa ọ́ mọ́ kì í tòògbé.
4 Nej, han som bevarar Israel, han slumrar icke, han sover icke.
Kíyèsi, ẹni tí ń pa Israẹli mọ́, kì í tòògbé bẹ́ẹ̀ ni kì í sùn.
5 HERREN är den som bevarar dig, HERREN är ditt skygd på din högra sida.
Olúwa ni olùpamọ́ rẹ; Olúwa ní òjìji rẹ ní ọwọ́ ọ̀tún rẹ.
6 Solen skall icke skada dig om dagen, ej heller månen om natten.
Oòrùn kì yóò pa ọ́ ní ìgbà ọ̀sán tàbí òṣùpá ní ìgbà òru.
7 HERREN skall bevara dig för allt ont, han skall bevara din själ.
Olúwa yóò pa ọ́ mọ́ kúrò nínú ibi gbogbo yóò pa ọkàn rẹ mọ́
8 HERREN skall bevara din utgång och din ingång, från nu och till evig tid.
Olúwa yóò pa àlọ àti ààbọ̀ rẹ mọ́ láti ìgbà yìí lọ àti títí láéláé.