< Jakobsbrevet 1 >
1 Jacobus, Guds och Herrans Jesu Christi tjenare: dem tolf slägtom, som äro här och der förskingrade, helso.
ଈଶ୍ୱରସ୍ୟ ପ୍ରଭୋ ର୍ୟୀଶୁଖ୍ରୀଷ୍ଟସ୍ୟ ଚ ଦାସୋ ଯାକୂବ୍ ୱିକୀର୍ଣୀଭୂତାନ୍ ଦ୍ୱାଦଶଂ ୱଂଶାନ୍ ପ୍ରତି ନମସ୍କୃତ୍ୟ ପତ୍ରଂ ଲିଖତି|
2 Mine bröder, håller det för all glädje, när I fallen i mångahanda frestelse;
ହେ ମମ ଭ୍ରାତରଃ, ଯୂଯଂ ଯଦା ବହୁୱିଧପରୀକ୍ଷାଷୁ ନିପତତ ତଦା ତତ୍ ପୂର୍ଣାନନ୍ଦସ୍ୟ କାରଣଂ ମନ୍ୟଧ୍ୱଂ|
3 Och veter, att edor tros bepröfvelse gör tålamod.
ଯତୋ ଯୁଷ୍ମାକଂ ୱିଶ୍ୱାସସ୍ୟ ପରୀକ୍ଷିତତ୍ୱେନ ଧୈର୍ୟ୍ୟଂ ସମ୍ପାଦ୍ୟତ ଇତି ଜାନୀଥ|
4 Men låter tålamodet hafva ett fullbordadt verk; på det I skolen vara fullkomna och hele, och intet fel hafva.
ତଚ୍ଚ ଧୈର୍ୟ୍ୟଂ ସିଦ୍ଧଫଲଂ ଭୱତୁ ତେନ ଯୂଯଂ ସିଦ୍ଧାଃ ସମ୍ପୂର୍ଣାଶ୍ଚ ଭୱିଷ୍ୟଥ କସ୍ୟାପି ଗୁଣସ୍ୟାଭାୱଶ୍ଚ ଯୁଷ୍ମାକଂ ନ ଭୱିଷ୍ୟତି|
5 Hvar nu någrom ibland eder fattas visdom, han bedje af Gudi, den der gifver enfaldeliga allom, och förviter icke; och han skall honom gifven varda.
ଯୁଷ୍ମାକଂ କସ୍ୟାପି ଜ୍ଞାନାଭାୱୋ ଯଦି ଭୱେତ୍ ତର୍ହି ଯ ଈଶ୍ୱରଃ ସରଲଭାୱେନ ତିରସ୍କାରଞ୍ଚ ୱିନା ସର୍ୱ୍ୱେଭ୍ୟୋ ଦଦାତି ତତଃ ସ ଯାଚତାଂ ତତସ୍ତସ୍ମୈ ଦାଯିଷ୍ୟତେ|
6 Men han bedje i trone, intet tviflandes; ty den der tviflar, han är såsom hafsens våg, som af vädret drifs och föres.
କିନ୍ତୁ ସ ନିଃସନ୍ଦେହଃ ସନ୍ ୱିଶ୍ୱାସେନ ଯାଚତାଂ ଯତଃ ସନ୍ଦିଗ୍ଧୋ ମାନୱୋ ୱାଯୁନା ଚାଲିତସ୍ୟୋତ୍ପ୍ଲୱମାନସ୍ୟ ଚ ସମୁଦ୍ରତରଙ୍ଗସ୍ୟ ସଦୃଶୋ ଭୱତି|
7 Sådana menniska tänke icke, att hon får något af Herranom.
ତାଦୃଶୋ ମାନୱଃ ପ୍ରଭୋଃ କିଞ୍ଚିତ୍ ପ୍ରାପ୍ସ୍ୟତୀତି ନ ମନ୍ୟତାଂ|
8 En man, som tviflar, är ostadig i alla sina vägar.
ଦ୍ୱିମନା ଲୋକଃ ସର୍ୱ୍ୱଗତିଷୁ ଚଞ୍ଚଲୋ ଭୱତି|
9 Men en broder, som ringa är, berömme sig af sin upphöjelse;
ଯୋ ଭ୍ରାତା ନମ୍ରଃ ସ ନିଜୋନ୍ନତ୍ୟା ଶ୍ଲାଘତାଂ|
10 Och den som rik är, af sin förnedring; ty såsom blomstret af gräset skall han förgås.
ଯଶ୍ଚ ଧନୱାନ୍ ସ ନିଜନମ୍ରତଯା ଶ୍ଲାଘତାଂଯତଃ ସ ତୃଣପୁଷ୍ପୱତ୍ କ୍ଷଯଂ ଗମିଷ୍ୟତି|
11 Solen går upp med hetta, och gräset förvissnar, och blomstret faller af, och dess sköna fägring förgås; så skall ock den rike förvissna uti sina vägar.
ଯତଃ ସତାପେନ ସୂର୍ୟ୍ୟେଣୋଦିତ୍ୟ ତୃଣଂ ଶୋଷ୍ୟତେ ତତ୍ପୁଷ୍ପଞ୍ଚ ଭ୍ରଶ୍ୟତି ତେନ ତସ୍ୟ ରୂପସ୍ୟ ସୌନ୍ଦର୍ୟ୍ୟଂ ନଶ୍ୟତି ତଦ୍ୱଦ୍ ଧନିଲୋକୋଽପି ସ୍ୱୀଯମୂଢତଯା ମ୍ଲାସ୍ୟତି|
12 Salig är den man, som tåleliga lider frestelse; ty då han bepröfvad är, skall han ta lifsens krono, den Gud lofvat hafver dem som honom älska.
ଯୋ ଜନଃ ପରୀକ୍ଷାଂ ସହତେ ସ ଏୱ ଧନ୍ୟଃ, ଯତଃ ପରୀକ୍ଷିତତ୍ୱଂ ପ୍ରାପ୍ୟ ସ ପ୍ରଭୁନା ସ୍ୱପ୍ରେମକାରିଭ୍ୟଃ ପ୍ରତିଜ୍ଞାତଂ ଜୀୱନମୁକୁଟଂ ଲପ୍ସ୍ୟତେ|
13 Ingen säge, då han frestad varder, att han af Gudi frestad varder; ty Gud frestas icke af ondt, han frestar ock ingen;
ଈଶ୍ୱରୋ ମାଂ ପରୀକ୍ଷତ ଇତି ପରୀକ୍ଷାସମଯେ କୋଽପି ନ ୱଦତୁ ଯତଃ ପାପାଯେଶ୍ୱରସ୍ୟ ପରୀକ୍ଷା ନ ଭୱତି ସ ଚ କମପି ନ ପରୀକ୍ଷତେ|
14 Utan hvar och en varder frestad, då han af sin egen begärelse dragen och lockad varder.
କିନ୍ତୁ ଯଃ କଶ୍ଚିତ୍ ସ୍ୱୀଯମନୋୱାଞ୍ଛଯାକୃଷ୍ୟତେ ଲୋଭ୍ୟତେ ଚ ତସ୍ୟୈୱ ପରୀକ୍ଷା ଭୱତି|
15 Derefter, sedan begärelsen hafver aflat, föder hon synden; men då synden är fullbordad, föder hon döden.
ତସ୍ମାତ୍ ସା ମନୋୱାଞ୍ଛା ସଗର୍ଭା ଭୂତ୍ୱା ଦୁଷ୍କୃତିଂ ପ୍ରସୂତେ ଦୁଷ୍କୃତିଶ୍ଚ ପରିଣାମଂ ଗତ୍ୱା ମୃତ୍ୟୁଂ ଜନଯତି|
16 Farer icke ville, mine käre bröder.
ହେ ମମ ପ୍ରିଯଭ୍ରାତରଃ, ଯୂଯଂ ନ ଭ୍ରାମ୍ୟତ|
17 All god gåfva, och all fullkomlig gåfva kommer ofvanefter, ifrå ljusens Fader; när hvilkom ingen förvandling är, eller ljus och mörkers omskiftelse.
ଯତ୍ କିଞ୍ଚିଦ୍ ଉତ୍ତମଂ ଦାନଂ ପୂର୍ଣୋ ୱରଶ୍ଚ ତତ୍ ସର୍ୱ୍ୱମ୍ ଊର୍ଦ୍ଧ୍ୱାଦ୍ ଅର୍ଥତୋ ଯସ୍ମିନ୍ ଦଶାନ୍ତରଂ ପରିୱର୍ତ୍ତନଜାତଚ୍ଛାଯା ୱା ନାସ୍ତି ତସ୍ମାଦ୍ ଦୀପ୍ତ୍ୟାକରାତ୍ ପିତୁରୱରୋହତି|
18 Han hafver oss födt efter sin vilja, genom sanningenes ord, på det vi skulle vara förstlingen af hans kreatur.
ତସ୍ୟ ସୃଷ୍ଟୱସ୍ତୂନାଂ ମଧ୍ୟେ ୱଯଂ ଯତ୍ ପ୍ରଥମଫଲସ୍ୱରୂପା ଭୱାମସ୍ତଦର୍ଥଂ ସ ସ୍ୱେଚ୍ଛାତଃ ସତ୍ୟମତସ୍ୟ ୱାକ୍ୟେନାସ୍ମାନ୍ ଜନଯାମାସ|
19 Derföre, mine käre bröder, hvar och en menniska vare snar till att höra, och sen till att tala, och sen till vrede.
ଅତଏୱ ହେ ମମ ପ୍ରିଯଭ୍ରାତରଃ, ଯୁଷ୍ମାକମ୍ ଏକୈକୋ ଜନଃ ଶ୍ରୱଣେ ତ୍ୱରିତଃ କଥନେ ଧୀରଃ କ୍ରୋଧେଽପି ଧୀରୋ ଭୱତୁ|
20 Ty mansens vrede gör icke det rätt är för Gudi.
ଯତୋ ମାନୱସ୍ୟ କ୍ରୋଧ ଈଶ୍ୱରୀଯଧର୍ମ୍ମଂ ନ ସାଧଯତି|
21 Lägger fördenskull bort alla orenlighet och alla ondsko, och anammer ordet med saktmodighet, som i eder plantadt är, det edra själar kan saliga göra.
ଅତୋ ହେତୋ ର୍ୟୂଯଂ ସର୍ୱ୍ୱାମ୍ ଅଶୁଚିକ୍ରିଯାଂ ଦୁଷ୍ଟତାବାହୁଲ୍ୟଞ୍ଚ ନିକ୍ଷିପ୍ୟ ଯୁଷ୍ମନ୍ମନସାଂ ପରିତ୍ରାଣେ ସମର୍ଥଂ ରୋପିତଂ ୱାକ୍ୟଂ ନମ୍ରଭାୱେନ ଗୃହ୍ଲୀତ|
22 Men varer ordets görare, och icke allenast hörare, bedragandes eder sjelfva.
ଅପରଞ୍ଚ ଯୂଯଂ କେୱଲମ୍ ଆତ୍ମୱଞ୍ଚଯିତାରୋ ୱାକ୍ୟସ୍ୟ ଶ୍ରୋତାରୋ ନ ଭୱତ କିନ୍ତୁ ୱାକ୍ୟସ୍ୟ କର୍ମ୍ମକାରିଣୋ ଭୱତ|
23 Ty der någor är allenast ordsens hörare, och icke görare, han är lik den man, som sitt lekamliga ansigte skådar i en spegel;
ଯତୋ ଯଃ କଶ୍ଚିଦ୍ ୱାକ୍ୟସ୍ୟ କର୍ମ୍ମକାରୀ ନ ଭୂତ୍ୱା କେୱଲଂ ତସ୍ୟ ଶ୍ରୋତା ଭୱତି ସ ଦର୍ପଣେ ସ୍ୱୀଯଶାରୀରିକୱଦନଂ ନିରୀକ୍ଷମାଣସ୍ୟ ମନୁଜସ୍ୟ ସଦୃଶଃ|
24 Ty då han sig beskådat hafver, går han derifrån, och förgäter straxt hurudana han var.
ଆତ୍ମାକାରେ ଦୃଷ୍ଟେ ସ ପ୍ରସ୍ଥାଯ କୀଦୃଶ ଆସୀତ୍ ତତ୍ ତତ୍କ୍ଷଣାଦ୍ ୱିସ୍ମରତି|
25 Men den der skådar uti frihetenes fullkomliga lag, och blifver deruti, och är icke en glömsker hörare, utan en görare, den samme varder salig uti sin gerning.
କିନ୍ତୁ ଯଃ କଶ୍ଚିତ୍ ନତ୍ୱା ମୁକ୍ତେଃ ସିଦ୍ଧାଂ ୱ୍ୟୱସ୍ଥାମ୍ ଆଲୋକ୍ୟ ତିଷ୍ଠତି ସ ୱିସ୍ମୃତିଯୁକ୍ତଃ ଶ୍ରୋତା ନ ଭୂତ୍ୱା କର୍ମ୍ମକର୍ତ୍ତୈୱ ସନ୍ ସ୍ୱକାର୍ୟ୍ୟେ ଧନ୍ୟୋ ଭୱିଷ୍ୟତି|
26 Hvar nu någor ibland eder låter sig tycka, att han tjenar Gudi, och icke styrer sina tungo, utan bedrager sitt hjerta, hans Gudstjenst är fåfäng.
ଅନାଯତ୍ତରସନଃ ସନ୍ ଯଃ କଶ୍ଚିତ୍ ସ୍ୱମନୋ ୱଞ୍ଚଯିତ୍ୱା ସ୍ୱଂ ଭକ୍ତଂ ମନ୍ୟତେ ତସ୍ୟ ଭକ୍ତି ର୍ମୁଧା ଭୱତି|
27 Detta är för Gudi och Fadren en ren och obesmittad Gudstjenst, söka faderlös och moderlös barn, och enkor, uti deras bedröfvelse, och behålla sig obesmittad af verldene.
କ୍ଲେଶକାଲେ ପିତୃହୀନାନାଂ ୱିଧୱାନାଞ୍ଚ ଯଦ୍ ଅୱେକ୍ଷଣଂ ସଂସାରାଚ୍ଚ ନିଷ୍କଲଙ୍କେନ ଯଦ୍ ଆତ୍ମରକ୍ଷଣଂ ତଦେୱ ପିତୁରୀଶ୍ୱରସ୍ୟ ସାକ୍ଷାତ୍ ଶୁଚି ର୍ନିର୍ମ୍ମଲା ଚ ଭକ୍ତିଃ|