< Job 7 >

1 CIERTAMENTE tiempo [limitado] tiene el hombre sobre la tierra, y sus días son como los días del jornalero.
“Ko, munhu haashandi zvakaoma panyika here? Ko, mazuva ake haana kuita seomushandi here?
2 Como el siervo anhela la sombra, y como el jornalero espera [el reposo] de su trabajo:
Somuranda anoshuva mimvuri yamadekwana, kana mushandi akamirira kwazvo mubayiro wake,
3 Así poseo yo meses de vanidad, y noches de trabajo me dieron por cuenta.
saizvozvo ndakagoverwa mwedzi isina maturo, uye usiku hwokutambudzika hwakagoverwa kwandiri.
4 Cuando estoy acostado, digo: ¿Cuándo me levantaré? Y mide [mi corazón] la noche, y estoy harto de devaneos hasta el alba.
Pandinovata pasi ndinofunga kuti, ‘Ndichamuka riniko?’ Usiku hunononoka, uye ndinoshanduka-shanduka kusvikira mambakwedza.
5 Mi carne está vestida de gusanos, y de costras de polvo; mi piel hendida y abominable.
Muviri wangu wakafukidzwa nehonye uye nemaronda, ganda rangu rakatsemuka uye raora.
6 Y mis días fueron más ligeros que la lanzadera del tejedor, y fenecieron sin esperanza.
“Mazuva angu ari kukurumidza kufamba kukunda chokurukisa chomuruki, uye anosvika kumagumo asina tariro.
7 Acuérdate que mi vida es viento, y que mis ojos no volverán á ver el bien.
Rangarirai henyu, imi Mwari, kuti upenyu hwangu hunongova mweya wokufema; meso angu haachazoonizve mufaro.
8 Los ojos de los que me ven, no me verán más: tus ojos sobre mí, y dejaré de ser.
Ziso rinondiona zvino harichazondionizve; muchanditsvaka, asi handichazovapozve.
9 La nube se consume, y se va: así el que desciende al sepulcro no subirá; (Sheol h7585)
Sokunyangarika kunoita gore ndokuenda, saizvozvo uyo anoburukira kubwiro haadzokizve. (Sheol h7585)
10 No tornará más á su casa, ni su lugar le conocerá más.
Haachazouyi kumba kwakezve; nzvimbo yake haichazomuzivizve.
11 Por tanto yo no reprimiré mi boca; hablaré en la angustia de mi espíritu, y quejaréme con la amargura de mi alma.
“Naizvozvo handinganyarari; ndichataura pakurwadza kwomweya wangu, ndichanyunyuta mushungu dzomwoyo wangu,
12 ¿Soy yo la mar, ó ballena, que me pongas guarda?
Ko, ndiri gungwa kanhi, kana chikara chokwakadzika, zvamunondiisa pasi pomurindi?
13 Cuando digo: Mi cama me consolará, mi cama atenuará mis quejas;
Pandinofunga kuti mubhedha wangu uchandivaraidza, uye kuti mubhedha wangu uchadzikamisa kunyunyuta kwangu,
14 Entonces me quebrantarás con sueños, y me turbarás con visiones.
ipapo munondityisidzira nezviroto uye munondivhundutsa nezviratidzo,
15 Y así mi alma tuvo por mejor el ahogamiento, y [quiso] la muerte más que mis huesos.
zvokuti ndinosarudza kuti ndidzipwe ndife hangu, pachinzvimbo chomuviri wangu uno.
16 Aburríme: no he de vivir yo para siempre; déjame, pues que mis días son vanidad.
Ndinozvidza upenyu hwangu, handidi kurarama nokusingaperi. Ndiregei nokuti mazuva angu haana zvaanoreva.
17 ¿Qué es el hombre, para que lo engrandezcas, y que pongas sobre él tu corazón,
“Munhu chiiko zvamunomukoshesa kudai, zvamunomurangarira zvakadai,
18 Y lo visites todas las mañanas, y todos los momentos lo pruebes?
zvamunomunzvera mangwanani ose uye muchimuedza nguva dzose?
19 ¿Hasta cuándo no me dejarás, ni me soltarás hasta que trague mi saliva?
Hamusi kuzombotarirawo kudivi here, kana kumbondisiyawo ndakadaro kwechinguva?
20 Pequé, ¿qué te haré, oh Guarda de los hombres? ¿por qué me has puesto contrario á ti, y que á mí mismo sea pesado?
Kana ndakatadza, ndakaiteiko kwamuri, imi mutariri wavanhu? Makaitireiko kuti ini ndive munhu wamunovavarira? Ko, ini ndava mutoro kwamuri here?
21 ¿Y por qué no quitas mi rebelión, y perdonas mi iniquidad? porque ahora dormiré en el polvo, y si me buscares de mañana, ya no seré.
Nemhaka yeiko musingandikanganwiri mhaka dzangu uye musingandiregereri zvivi zvangu? Nokuti ndichavata muguruva nokukurumidza. Muchanditsvaka, asi handichazovapozve.”

< Job 7 >