< Proverbios 9 >
1 La sabiduría edificó su casa; labró sus siete columnas:
Ũũgĩ nĩakĩte nyũmba yake; nĩaicũhĩtie itugĩ ciayo mũgwanja.
2 Mató a su víctima, templó su vino, y puso su mesa.
Nĩahaarĩirie nyama, na akahaarĩria ndibei, o na akaara metha yake.
3 Envió sus criadas, clamó sobre lo más alto de la ciudad:
Nĩatũmĩte ndungata ciake cia airĩtu nja, na nĩaretana arĩ harĩa hatũũgĩru mũno itũũra-inĩ rĩrĩa inene, akoiga atĩrĩ:
4 Cualquiera simple, venga acá. A los faltos de entendimiento dijo:
“Andũ arĩa othe matarĩ na ũũgĩ nĩmoke gũkũ!” Ningĩ akeera andũ arĩa maagĩĩte ũtaũku atĩrĩ,
5 Veníd, coméd mi pan; y bebéd del vino que yo he templado.
Ũkai mũrĩe irio ciakwa, na mũnyue ndibei ĩrĩa ndĩmũthondekeire.
6 Dejád las simplezas, y vivíd; y andád por el camino de la inteligencia.
Tiganai na mĩthiĩre yanyu ĩtarĩ ya ũũgĩ, na nĩmũgũtũũra muoyo; cookai gũthiiaga na njĩra ya ũtaũku.
7 El que castiga al burlador, afrenta toma para sí; y el que reprende al impío, su mancha.
“Ũrĩa wothe ũtaaraga mũnyũrũrania eĩtagĩria irumi; na ũrĩa wothe ũkaanagia mũndũ mwaganu egĩĩragĩra njono.
8 No castigues al burlador, porque no te aborrezca: castiga al sabio, y amarte ha.
Ndũkanataare mũnyũrũrania, nĩguo ndagagũthũũre; kaania mũndũ mũũgĩ, nake nĩegũkwenda.
9 Da instrucción al sabio, y será más sabio: enseña al justo, y añadirá enseñamiento.
Taara mũndũ mũũgĩ na nĩegũkĩrĩrĩria kũũhĩga; mũndũ mũthingu mũrute, na nĩekuongerera ũũgĩ wake.
10 El temor de Jehová es el principio de la sabiduría; y la ciencia de los santos es inteligencia.
“Kĩambĩrĩria kĩa ũũgĩ nĩ gwĩtigĩra Jehova, na kũmenya Ũrĩa Mũtheru nĩkuo gũtaũkĩrwo.
11 Porque por mí se aumentarán tus días; y años de vida se te añadirán.
Nĩgũkorwo nĩ ũndũ wakwa matukũ maku nĩmakaingĩha, na wongererwo mĩaka ya gũtũũra muoyo.
12 Si fueres sabio, para ti lo serás; mas si fueres burlador, tú solo pagarás.
Ũngĩkorwo ũrĩ mũũgĩ-rĩ, ũũgĩ waku nĩũgakũguna; na ũngĩkorwo ũrĩ mũnyũrũrania-rĩ, we nowe ũkaanyariirĩka.”
13 La mujer insensata es alborotadora, es simple, y no sabe nada:
Mũndũ-wa-nja ũrĩa wĩtagwo Mũkĩĩgu nĩ wa inegene; we ndarĩ mũtugo, na ndarĩ ũmenyo.
14 Asiéntase sobre una silla a la puerta de su casa, en lo alto de la ciudad;
Aikaraga thĩ mũrango-inĩ wa nyũmba yake, agaikarĩra gĩtĩ harĩa hatũũgĩru mũno itũũra-inĩ rĩrĩa inene,
15 Para llamar a los que pasan por el camino: que van por sus caminos derechos:
ageetaga arĩa marehĩtũkĩra, arĩa marethiĩra na njĩra ciao.
16 Cualquiera simple, venga acá. A los faltos de entendimiento, dijo:
Ameeraga atĩrĩ, “Andũ arĩa othe matarĩ na ũũgĩ nĩmoke gũkũ!” Nao arĩa maagĩĩte ũtaũku akameera atĩrĩ:
17 Las aguas hurtadas son dulces; y el pan encubierto es suave.
“Maaĩ ma kũiya marĩ mũrĩo; o na irio iria irĩĩagĩrwo hitho-inĩ irĩ cama!”
18 Y no saben, que allí están los muertos; y sus convidados están en los profundos de la sepultura. (Sheol )
No andũ acio matikoragwo makĩmenya atĩ arĩa akuũ marĩ kũu, na atĩ ageni ake marĩ o kũrĩa kũriku mbĩrĩra-inĩ. (Sheol )