< Job 31 >
1 Hice concierto con mis ojos: porque ¿a qué propósito había yo de pensar de la virgen?
Efa nampanekeko ny masoko; Koa hataoko ahoana indray no fijery zazavavy?
2 Porque, ¿qué galardón me daría de arriba Dios, y qué heredad el Omnipotente de las alturas?
Fa raha izany, dia inona no anjara avy amin’ Andriamanitra any ambony. Sy lova avy amin’ ny Tsitoha any amin’ ny avo?
3 ¿No hay quebrantamiento para el impío, y extrañamiento para los que obran iniquidad?
Moa tsy loza va no manjo ny ratsy fanahy? Ary tsy fahoriana va no mahazo ny mpanao ratsy?
4 ¿No ve él mis caminos, y cuenta todos mis pasos?
Moa tsy Andriamanitra va no mijery ny lalako ka manisa ny diako rehetra?
5 Si anduve con mentira, y si mi pie se apresuró a engaño,
Raha tàhiny nandeha tamin’ ny fitaka aho na niezaka tamin’ ny fahafetsena.
6 Péseme Dios en balanzas de justicia, y conocerá mi perfección.
(Enga anie ka holanjain’ Andriamanitra eo amin’ ny mizanan’ ny fahamarinana aho! Dia ho fantany ny tsi-fananako tsiny);
7 Si mis pasos se apartaron del camino, y si mi corazón se fue tras mis ojos, y si algo se apegó a mis manos,
Raha tàhiny nivily niala tamin’ ny lalana ny diako, na nanaraka ny masoko ny foko, na nisy tsiny niraikitra tamin’ ny tanako:
8 Siembre yo, y otro coma, y mis verduras sean arrancadas.
Dia aoka hamafy aho, fa olon-kafa no hihinana, ary aoka ho fongotra izay amboleko.
9 Si fue mi corazón engañado acerca de mujer, y si estuve asechando a la puerta de mi prójimo:
Raha tahìny adala tamin’ ny vadin’ olona ny foko, ka namitsaka teo am-baravaran’ ny namako aho,
10 Muela para otro mi mujer, y sobre ella se encorven otros;
Dia aoka kosa ny vadiko halain’ ny sasany, ary aoka olon-kafa no handry aminy.
11 Porque es maldad, e iniquidad probada.
Fa fahavetavetana izany, eny, heloka tokony hotsarain’ ny mpitsara;
12 Porque es fuego que hasta el sepulcro devoraría, y toda mi hacienda desarraigaría.
Fa afo mandevona hatrany amin’ ny fandringanana izany ka hanongotra ny vokatro rehetra.
13 Si hubiera tenido en poco el derecho de mi siervo y de mi sierva, cuando ellos pleiteasen conmigo;
Raha tàhiny aho nandà ny rariny izay an’ ny ankizilahiko na ny ankizivaviko, raha nifamaly tamiko izy,
14 ¿Qué haría yo cuando Dios se levantase? y cuando él visitase; ¿qué le respondería yo?
Dia inona no hataoko, raha hitsangana Andriamanitra? Ary ahoana no havaliko Azy, raha handinika Izy?
15 ¿El que en el vientre me hizo a mí, no le hizo a él? ¿y un mismo autor no nos dispuso en la matriz?
Fa moa tsy Izay nanao ahy tany an-kibo ihany va no nanao azy koa? Ary tsy Iray ihany va no namorona anay tany am-bohoka?
16 Si estorbé el contento de los pobres, e hice desfallecer los ojos de la viuda;
Raha tàhiny aho nandà Izay nirin’ ny malahelo ka nahapahina ny mason’ ny mpitondratena,
17 Y si comí mi bocado solo, y no comió de él el huérfano;
Na nihinana ny sombin-kaniko irery, ka tsy mba nihinanan’ ny kamboty
18 (Porque desde mi mocedad creció conmigo como con padre; y desde el vientre de mi madre fui guía de la viuda; )
(Fa tsy izany, fa hatry ny fony mbola tanora aho, dia notezaina teo amiko tahaka ny zanaka ny kamboty, Ary nitondra ny mpitondratena hatrany an-kibon-dreniko aho);
19 Si ví al que pereciera sin vestido, y al menesteroso sin cobertura;
Raha tàhiny aho nahita olona efa ho faty noho ny tsi-fananan-damba. Na malahelo tsy manan-kitafy,
20 Si no me bendijeron sus lomos, y del vellocino de mis ovejas se calentaron;
Koa tsy nankasitraka ahy ny tenany, ary tsy nanafàna azy ny volon’ ondriko;
21 Si alcé contra el huérfano mi mano, aunque viese que todos me ayudarían en la puerta:
Raha tahìny aho naninjitra ny tanako hampahory ny kamboty, saingy hitako fa nisy niandany tamiko teo am-bavahady:
22 Mi espalda se caiga de mi hombro, y mi brazo sea quebrado de mi canilla.
Dia aoka ny foto-tsandriko hitsoaka hiala amin’ ny rangomainako, eny, aoka ny sandriko ho latsaka hiala amin’ ny taolam-panaviko.
23 Porque temí el castigo de Dios, contra cuya alteza yo no tendría poder.
Fa mampahatahotra ahy ny loza avy amin’ Andriamanitra, ka tsy mahavita na inona na inona aho noho ny fahalehibiazany.
24 Si puse en oro mi esperanza, y dije al oro: Mi confianza eres tú;
Raha tàhiny aho nanao ny volamena ho fanantenako, na nanonona ny volamena tsara hoe: Ry tokiko ô;
25 Si me alegré de que mi hacienda se multiplicase, y de que mi mano hallase mucho;
Raha tàhiny ho nifaly noho ny haben’ ny fananako sy noho ny nahazoan’ ny tanako harena betsaka;
26 Si ví al sol cuando resplandecía, y a la luna cuando iba hermosa,
Raha tàhiny aho nijery ny masoandro, raha namirapiratra izy, na ny volana, raha nandeha tamin’ ny fangarangarany izy,
27 Y mi corazón se engañó en secreto, y mi boca besó mi mano:
Ka voafitaka mangingina ny foko, ary nanoroka ny tanako ny vavako
28 Esto también fuera maldad probada, porque negaría al Dios soberano.
(Dia heloka hanamelohan’ ny mpitsara koa izany; Fa ho nihatsaravelatsihy tamin’ Andriamanitra Izay any ambony aho);
29 Si me alegré en el quebrantamiento del que me aborrecía, y me regocijé, cuando le halló el mal.
Raha tàhiny aho nifaly noho ny loza nanjo izay nankahala ahy, na nibitabitaka, raha nozoim-pahoriana izy
30 Que ni aun entregué al pecado mi paladar, pidiendo maldición para su alma,
(Tsia, fa tsy navelako hanota akory ny vavako hangataka ozona hanjo azy);
31 Cuando mis domésticos decían: ¿quién nos diese de su carne? nunca nos hartaríamos.
Raha tàhiny ny tao an-daiko tsy nanao hoe: Iza moa no tsy voky tamin’ ny henany?
32 El extranjero no tenía fuera la noche: mis puertas abría al caminante.
Ny vahiny aza tsy nandry teny ala-trano; Fa novohako ny varavarako manatrika ny lalana;
33 Si encubrí como los hombres mis prevaricaciones, escondiendo en mi escondrijo mi iniquidad;
Raha tàhiny aho mba nanarona ny fahadisoako tahaka an’ i Adama ka nanafina ny heloko tato an-tratrako,
34 Porque quebrantaba a la gran multitud, y el menosprecio de las familias me atemorizó, y callé, y no salí de mi puerta;
Satria nampihorohoro ny foko ny vahoaka maro be, ary natahotra aho, fandrao hamavoin’ ny fokon’ olona, ka dia namitsaka, fa tsy sahy nivoaka ny varavarana
35 Quién me diese: quién me oyese: ciertamente, mi señal es que el Omnipotente testificará por mí: aunque mi adversario me haga el proceso,
Enga anie ka hisy hihaino ahy! Indro ny soniako! Enga anie ka hamaly ahy ny Tsitoha! Indro ny taratasy voasoratr’ ilay manana ady amiko!
36 Ciertamente yo le llevaría sobre mi hombro, y me le ataría en lugar de coronas.
Hataoko eny an-tsoroko tokoa izany ary hafehiko amiko ho satro-boninahitra.
37 Yo le contaría el número de mis pasos; y como príncipe me allegaría a él.
Ny isan’ ny diako dia hambarako aminy, ary tahaka ny fanakon’ ny zanak’ andriana no hanatonako Azy.
38 Si mi tierra clamará contra mí, y llorarán todos sus surcos;
Raha tàhiny mitaraina hiampanga ahy ny taniko, ka miara-mitomany ny vavasako;
39 Si comí su fuerza sin dinero, o afligí el alma de sus dueños:
Raha tàhiny aho nihinana ny vokatra, nefa tsy nandoa ny vidiny. Na nanao izay hahafaty ny ain’ ny tompony:
40 En lugar de trigo me nazcan espinas, y neguilla en lugar de cebada. Acábanse las palabras de Job.
Dia aoka ny tsilo no haniry hisolo ny vary tritika. Ary ny ahi-dratsy hisolo ny vary hordea. Tapitra ny tenin’ i Joba.