< Génesis 27 >

1 Y fue, que como Isaac envejeció, y sus ojos se oscurecieron de vista, llamó a Esaú su hijo el mayor, y díjole: Mi hijo: y él respondió: Heme aquí.
Tedae Isaak te a patong vaengah a mik hmang tih tueng pa pawh. Te vaengah a capa a ham Esau te a khue tih, “Ka capa,” a ti nah hatah a taengah, “Kai ni he,” a ti nah.
2 Y él dijo: He aquí, ya soy viejo; no sé el día de mi muerte:
Te phoeiah, “Ka patong coeng tih ka dueknah khohnin khaw ka ming moenih he.
3 Toma pues ahora tus armas, tu aljaba y tu arco; y sal al campo; y toma para mí caza.
Te dongah na hnopai, na liva neh na lii te lo laeh. Te phoeiah pong ah cet lamtah kai ham lampu sakah han yuep laeh.
4 Y házme guisados, como yo amo, y tráeme, y comeré, para que te bendiga mi alma antes que muera.
Te phoeiah ka ngaih vanbangla kai ham antui saii lamtah ka taengla han khuen. Ka ca saeh lamtah ka hinglu loh ka duek hlan ah nang te yoethen kan pae eh,” a ti nah.
5 Y Rebeca oyó, cuando hablaba Isaac a Esaú su hijo: y fuése Esaú al campo para tomar la caza que había de traer.
Isaak loh a capa Esau taengah a thui vaengah Rebekah loh a yaak. Te dongah Esau tah pong ah maeh loh ham saa yuep la cet.
6 Entonces Rebeca habló a Jacob su hijo, diciendo: He aquí, yo he oído a tu padre que hablaba con Esaú tu hermano, diciendo:
Te vaengah Rebekah loh a capa Jakob te a uen tih, “Na pa loh na maya Esau te a voek coeng ne.
7 Tráeme caza; y házme guisados, para que coma, y te bendiga delante de Jehová, antes que muera.
‘Sakah te kai taengah han khuen lamtah kai ham antui saii laeh. Te phoeiah ka ca saeh lamtah ka duek hlan ah BOEIPA hmuh ah nang yoethen kan pae eh,’ a ti nah te ka yaak coeng he.
8 Ahora pues, mi hijo, obedece a mi voz en lo que te mando.
Te dongah ka ca, kai loh nang kan uen bangla ka ol he ngai laeh.
9 Vé ahora al ganado; y tómame de allá dos cabritos de las cabras buenos, y yo haré de ellos guisados para tu padre, como él ama.
Boiva taengla cet lamtah maae ca a then panit te kamah taengla han khuen laeh. Te phoeiah na pa ham a ngaih bangla antui ka saii eh.
10 Y tú los llevarás a tu padre, y comerá, para que te bendiga antes de su muerte.
Te phoeiah na pa taengla khuen lamtah ca saeh. Te nen te a duek hlan ah nang te yoethen m'pae saeh,” a ti nah.
11 Y Jacob dijo a Rebeca su madre: He aquí, Esaú mi hermano es hombre velloso, y yo hombre sin pelos:
Tedae Jakob loh a manu Rebekah taengah, “Ka maya Esau tah mulsui hlang tih kai tah sahnal hlang ni he.
12 Quizá me tentará mi padre, y tenerme ha por burlador; y traeré sobre mí maldición y no bendición.
A pa loh kai te m'phatuem khaming, a mik ah laithae la ka om vetih kai soah rhunkhuennah thoeng koinih yoethennah moenih,” a ti nah.
13 Y su madre le respondió: Hijo mío, sobre mí sea tu maldición: solamente obedece a mi voz, y vé, y tómame los.
Tedae a manu loh anih taengah, “Ka capa nang sokah rhunkhuennah te kai soah tla saeh. Kai ol he duem ngai laeh. Te dongah cet lamtah kamah taengla hang khuen,” a ti nah.
14 Entonces él fue, y tomó, y trajo a su madre: y su madre hizo guisados, como su padre los amaba.
Te dongah cet tih a loh phoeiah a manu taengla a khuen. Te vaengah a manu loh a napa kah a ngaih bangla antui a saii pah.
15 Y tomó Rebeca los vestidos de Esaú, su hijo mayor, los preciosos, que ella tenía en casa, y vistió a Jacob su hijo menor.
Te phoeiah Rebekah loh a capa a ham Esau kah himbai then te im ah a loh tih a ca noe Jakob te a bai sak.
16 E hízole vestir sobre sus manos, y sobre la cerviz donde no tenía pelos, las pieles de los cabritos de las cabras;
Te phoeiah maae ca kah a vin te a kut neh a rhawn kah a sahnal soah a dah pah.
17 Y dio los guisados y pan, que había aderezado, en la mano de Jacob su hijo.
Te phoeiah antui neh buh a saii te a capa Jakob kut ah a doe.
18 Y él vino a su padre, y dijo: Padre mío. Y él respondió: Heme aquí, ¿quién eres, hijo mío?
Te phoeiah a napa taengla cet tih, “A pa,” a ti nah hatah, “Kai ni he, ka ca nang he unim?” a ti nah.
19 Y Jacob dijo a su padre: Yo soy Esaú tu primogénito: yo he hecho como me dijiste: levántate ahora, y siéntate, y come de mi caza, para que me bendiga tu alma.
Tedae Jakob loh a napa taengah, “Kai he na caming Esau ni. Kai taengah nan thui bangla ka saii coeng. Thoo lamtah, ngol laeh. Ka sakah he ca lamtah na hinglu loh kai he yoethen m'pae saeh,” a ti nah.
20 Entonces Isaac dijo a su hijo: ¿Qué es esto, que tan presto hallaste, hijo mío? Y él respondió: Porque Jehová tu Dios hizo que se encontrase delante de mí.
Tedae Isaak loh a capa te, “Ka ca metlam lae hekah he koe na hmuh lah,” a ti nah. Te dongah, “Na Pathen BOEIPA loh kai ham a thoeng sak dongah ni,” a ti nah.
21 E Isaac dijo a Jacob: Llégate ahora, y palparte he, hijo mío, si eres mi hijo Esaú, o no.
Te dongah Isaak loh Jakob te, “Bet ha thoeih lamtah ka ca nang te, ka ca Esau taktak neh taktak pawt a khaw kan yam lah eh,” a ti nah.
22 Y llegóse Jacob a su padre Isaac, y él le palpó, y dijo: La voz, la voz es de Jacob; mas las manos, las manos de Esaú.
Te dongah Jakob loh a napa Isaak taengla thoeih tih a phatuem vaengah, “Ol tah Jakob ol dae a kut tah Esau kut,” a ti nah.
23 Y no le conoció, porque sus manos eran vellosas como las manos de Esaú; y bendíjole.
Tedae a kut te a maya Esau kut phek, mulsui la a om dongah anih te hmat pawt tih yoethen a paek.
24 Y dijo: ¿Eres tú mi hijo Esaú? Y él respondió: Yo soy.
Te vaengah, “Nang he ka ca Esau taktak a?” a ti nah hatah, “Kai ni ue,” a ti nah.
25 Y dijo: Llégame lo, y comeré de la caza de mi hijo, para que te bendiga mi alma; y él le llegó, y comió: y trájole vino, y bebió.
Te dongah, “Kai taengla han thoeih lamtah ka ca kah sakah te ka ca eh. Ka hinglu loh nang yoethen m'pae saeh,” a ti nah. Te phoeiah a taengla a thoeih pah. Te vaengah a caak phoeiah misurtui khaw a khuen pah tih a ok.
26 Y díjole Isaac su padre: Llega ahora, y bésame, hijo mío.
Te phoeiah a napa Isaak loh anih te, “Ka ca bet ha thoeih lamtah kai m'mok,” a ti nah.
27 Y él se llegó, y besóle, y olió el olor de sus vestidos, y bendíjole, y dijo: Mira, el olor de mi hijo, como el olor del campo que Jehová bendijo.
Te dongah thoeih tih a mok. Te vaengah a himbai bo te a him pah tih yoethen a paek. Te phoeiah, “So lah, ka capa bo he, BOEIPA loh yoethen a paek khohmuen bo bangla om.
28 Y Dios te dé del rocío del cielo, y de las grosuras de la tierra, y abundancia de trigo y de mosto.
Te dongah Pathen loh nang taengah vaan lamkah buemtui khaw, diklai khuehtawn khaw, cangpai cungkuem neh misur thai khaw m'pae saeh.
29 Sírvante pueblos, y naciones se inclinen a ti. Sé señor de tus hermanos, e inclínense a ti los hijos de tu madre: malditos los que te maldijeren: y benditos los que te bendijeren.
Pilnam rhoek loh nang taengah thotat uh saeh lamtah, namtu loh nang taengah bakuep khaw bakuep saeh. Na pacaboeina rhoek taengah boei la om lamtah na manu ca rhoek loh nang taengah bakop uh saeh. Nang thae aka phoei thil tah thaephoei thil saeh. Nang yoethen aka pae te yoethen pae saeh,” a ti nah.
30 Y fue, que en acabando Isaac de bendecir a Jacob, solamente saliendo había salido Jacob de delante de Isaac su padre, y Esaú su hermano vino de su caza.
Tedae Isaak loh Jakob yoethen a paek te a khah van neh Jakob tah a napa Isaak mikhmuh lamloh nong tih vawl cet. Te phoeiah a maya Esau te a sakah nah lamkah tloep pai.
31 E hizo también él guisados, y trajo a su padre; y dijo a su padre: Levántese mi padre, y coma de la caza de su hijo, para que me bendiga tu alma.
Anih long khaw antui a saii van tih a napa taengla a khuen. Te phoeiah a napa te, “A pa thoo lamtah na capa kah sakah he ca laeh. Na hinglu loh kai yoethen m'pae saeh,” a ti nah.
32 Entonces su padre Isaac le dijo: ¿Quién eres tú? Y él dijo: Yo soy tu hijo, tu primogénito Esaú.
Tedae anih te a napa Isaak loh, “Nang ulae?” a ti nah hatah, “Kai, na capa na caming Esau ni,” a ti nah.
33 Entonces Isaac se estremeció de un grande estremecimiento, y dijo: ¿Quién es el que vino aquí, que tomó caza, y me trajo, y yo comí de todo antes que tú vinieses? yo le bendije y será bendito.
Te dongah Isaak tah thuennah neh a nah la mat lakueng tih, “Saa a yuep phoeiah kai taengla aka khuen te ulae? Na lo hlan ah boeih ka caak tih anih te yoethen ka paek dongah a yoethen ngawn coeng,” a ti nah.
34 Como Esaú oyó las palabras de su padre, clamó con exclamación muy grande y muy amarga; y dijo a su padre: Bendíceme también a mí, padre mío.
Esau loh a napa kah olka te a yaak tih a len la pangngawlnah neh hluthlut mat pang. A napa taengah, “A pa, kai khaw yoethen m'pae,” a ti nah.
35 Y él dijo: Vino tu hermano con engaño, y tomó tu bendición.
Tedae, “Na mana te thailatnah neh halo tih nang kah yoethennah a loh coeng,” a ti nah.
36 Y él respondió: Bien llamaron su nombre Jacob, que ya me ha engañado dos veces: tomóme mi primogenitura, y he aquí ahora, ha tomado mi bendición. Y dijo: ¿No me has guardado bendición?
Te dongah Esau loh, “A ming khaw Jakob la a khue pai. Te dongah ni a pabae la kai n'rhim tih kai kah caminghamsum te a loh. Te phoeiah kai kah yoethennah a loh coeng he,” a ti. Te phoeiah, “Kai ham tah yoethennah na paih pawt nim?” a ti nah.
37 Isaac respondió, y dijo a Esaú: He aquí, yo le he puesto por tu señor, y a todos sus hermanos le he dado por siervos; de trigo y de vino le he fortalecido; ¿qué pues te haré a ti ahora, hijo mío?
Tedae Isaak loh Esau te a doo tih, “Anih te nang soah boei la ka khueh coeng ne. Te dongah a pacaboeina boeih te a taengah sal la ka paek. Te phoeiah cangpai neh misur thai khaw anih ka pang sak coeng. Te dongah ka ca nang ham balae ka saii bal eh,” a ti nah.
38 Y Esaú respondió a su padre: ¿No tienes que una sola bendición, padre mío? Bendíceme también a mí, padre mío. Y alzó Esaú su voz, y lloró.
Tedae Esau loh a napa taengah, “A pa na taengkah yoethennah te pakhat khaw ta? Kai khaw yoethen m'pae van saw a pa,” a ti nah. Te vaengah Esau loh a ol te a huel tih rhap.
39 Entonces Isaac su padre habló, y díjole: He aquí, en grosuras de la tierra será tu habitación; y del rocío de los cielos de arriba:
Te dongah a napa Isaak loh anih te a doo tih, “Diklai kah khuehtawn neh vaan dong sosang lamkah buemtui loh namah tolrhum ah om bitni ne.
40 Y por tu espada vivirás, y a tu hermano servirás: mas será tiempo cuando te enseñorees, y descargues su yugo de tu cerviz.
Na cunghang neh na hing vetih na mana taengah na thotat ni. Tedae na van van neh na rhawn dongkah a hnamkun te na bawt bitni,” a ti nah.
41 Y aborreció Esaú a Jacob por la bendición, con que su padre le había bendecido, y dijo en su corazón: Llegarse han los días del luto de mi padre, y yo mataré a Jacob mi hermano.
Tedae a napa kah yoethennah loh anih te yoethen a paek dongah Esau loh Jakob taengah a konaeh. Te dongah Esau tah a lungbuei khuiah, “A pa kah nguekcoinah tue yoei, ka mana Jakob te ka ngawn ni,” a ti.
42 Y fueron dichas a Rebeca las palabras de Esaú su hijo mayor; y ella envió, y llamó a Jacob su hijo menor, y díjole: He aquí, Esaú, tu hermano, se consuela sobre ti para matarte.
Tedae a capa a ham Esau kah olka te Rebekah taengah a puen pah. Te dongah a capa a noe Jakob te a tah tih a khue sak. Te phoeiah amah taengah, “Na maya Esau loh nang n'ngawn daengah ni nang ham dam a ti eh ne.
43 Ahora pues, hijo mío, obedece a mi voz, y levántate, y húyete a Labán mi hermano, a Harán:
Te dongah ka ca, kai ol he ngai laeh. Thoo lamtah Haran ah ka nganpa Laban taengla namah yong laeh.
44 Y mora con él algunos días, hasta que el enojo de tu hermano se vuelva.
Na maya kah kosi a mael hil hnin at khaw anih taengla khosa mai.
45 Hasta que se mitigue el furor de tu hermano de ti; y se olvide de lo que le has hecho: y yo enviaré, y te tomaré de allá; porque seré deshijada de vosotros ambos en un día.
Na maya loh nang taengkah thintoek te mael tih anih taengah na saii te a hnilh phoeiah kan tah vetih te lamkah nang kan loh bitni. Balae tih nangmih rhoi khaw hnin at ah kan hlong eh?” a ti nah.
46 Y dijo Rebeca a Isaac. Fastidio tengo de mi vida a causa de las hijas de Jet. Si Jacob toma mujer de las hijas de Jet, como estas, de las hijas de esta tierra, ¿para qué quiero la vida?
Te dongah Rebekah loh Isaak taengah, “Kheth nu mikhmuh ah ka hingnah loh a mueipuel. Amih Kheth nu bang tolrhum kah huta te Jakob loh a yuu la lo koinih kai kah hingnah he metlam a om eh?” a ti nah.

< Génesis 27 >