< Proverbios 1 >

1 Los proverbios de Salomón, hijo de David, rey de Israel,
Men pwovèb Salomon, pitit David la, ki te wa peyi Izrayèl.
2 Para conocer sabiduría y disciplina, Para comprender las palabras de inteligencia,
Pwovèb sa yo la pou fè moun konnen sa ki rele gen sajès ak bon levasyon, pou yo konprann lè moun lespri ap pale ak yo.
3 Para recibir disciplina y enseñanza, Justicia, derecho y equidad,
Pwovèb sa yo la tou pou moutre moun jan pou yo viv avèk konprann, pou yo gen bon kondit, pou yo pa fè lenjistis, pou yo mache dwat nan lavi.
4 Para dar sagacidad al incauto, Y a los jóvenes conocimiento y discreción.
Y'ap louvri lespri moun ki manke konprann, y'ap bay jenn gason yo konesans ak konprann.
5 Oirá el sabio y aumentará el saber, Y el entendido obtendrá habilidades.
Se pou moun ki gen konesans koute sa ki nan pwovèb yo, pou yo ka mete sou sa yo konnen deja. Se pou moun ki gen lespri koute sa ki nan pwovèb yo, pou yo ka konnen ki jan pou yo mennen bak yo pi byen,
6 Entenderá el proverbio y el dicho profundo, Las palabras de los sabios y sus enigmas.
konsa, y'a ka konprann sans tout pwovèb ak tout parabòl, sans tout pawòl k'ap soti nan bouch moun ki gen bon konprann yo ak koze tout moun pa ka konprann.
7 El principio de la sabiduría es el temor a Yavé. Los insensatos desprecian la sabiduría y la disciplina.
Lè ou gen krentif pou Bondye, se lè sa a ou konmanse gen konesans. Moun fou pa konn valè sa yo rele gen konesans, yo refize aprann.
8 Escucha, hijo mío, la enseñanza de tu padre, Y no abandones la instrucción de tu madre,
Pitit mwen, koute papa ou non lè l'ap ba ou bon levasyon! Pa janm bliye sa manman ou te moutre ou!
9 Porque hermosa diadema será en tu cabeza Y collar en tu cuello.
Menm jan bèl foula mare nan tèt ak kolye pase nan kou bay pi bèl aparans, konsa tou konsèy papa ou ak manman ou ap fè anpil pou ou.
10 Hijo mío, si los pervertidos te quieren seducir, No consientas.
Pitit mwen, lè moun k'ap fè sa ki mal vle detounen ou, pa kite yo pran tèt ou.
11 Si dicen: Ven con nosotros a tender trampas mortales, Acechemos sin motivo al inocente.
Si yo di ou: Vini ak nou non! Ann anbiske kò nou pou n' touye moun. Ann pare pèlen pou nou pran inonsan yo, san yo pa gen anyen ak nou.
12 ¡Los devoraremos vivos, como el Seol, Enteros, como los que bajan a la fosa! (Sheol h7585)
Ann vale yo tou vivan, tankou simityè ki pa janm refize mò. Ann vale yo tout ankè tankou kadav y'ap antere. (Sheol h7585)
13 Hallaremos objetos valiosos. Llenaremos nuestras casas del botín.
N'a jwenn tout kalite gwo richès, n'a plen kay nou ak tout bagay n'a pran.
14 Comparte tu suerte con nosotros, Y tengamos todos una sola bolsa.
W'a jwenn pa ou nan tou sa n'a pran. Va gen yon sèl kès pou nou tout.
15 Hijo mío, no andes en el camino de ellos. Aparta tu pie de sus senderos,
Pitit mwen, pa mache avèk moun konsa! Pa mete pye ou kote moun sa yo pase!
16 Porque sus pies corren hacia el mal Y se apresuran a derramar sangre.
Yo toujou dèyè pou fè sa ki mal. Pou ti krik ti krak, yo mete san deyò.
17 En vano se tiende la red Ante los ojos de las aves.
Kisa ou konprann ou fè lè ou kite zwezo wè ou ap tann pèlen pou li?
18 Pero ellos colocan trampas a su propia sangre, Y ante sus propias vidas tienden acechanza.
Se konsa moun sa yo pran nan pèlen yo menm yo pare a. Yo tonbe nan pyèj yo mete a, yo mouri.
19 Tales son los senderos del que es dado a codicia, La cual quita la vida a los que la tienen.
Nan chache genyen sa ki pa pou ou, se ou ki lakòz malè rive ou. Se sa menm ki pou rive tout moun ki pa wè pase vòlò.
20 La Sabiduría clama en las calles Y da su voz en las plazas.
Koute byen. Sajès ap rele nan lari, l'ap pale byen fò sou plas piblik.
21 Proclama sobre los muros, Y en las entradas de las puertas pregona sus palabras:
L'ap rele nan tout kalfou, nan pòtay lavil yo, toupatou kote tout moun ka tande.
22 Oh simples ¿hasta cuándo amarán la ingenuidad? ¿Hasta cuando los burladores amarán la burla, Los insensatos aborrecerán el saber?
L'ap di: Bann egare! Kilè n'a sispann renmen fè tenten? Kilè n'a sispann pran plezi nou nan pase tout bagay nan betiz? Kilè moun fou yo va soti pou yo aprann?
23 ¡Regresen ante mi reprensión, Y les manifestaré mi espíritu, Y les haré conocer mis palabras!
Se pou n' koute m' lè m'ap rale zòrèy nou. M'ap di nou tou sa ki nan tèt mwen, m'ap fè nou konnen tou sa m' konnen.
24 Pero por cuanto llamé y rehusaron. Extendí mi mano, y no hubo quién escuchara.
Ki jan nou ye konsa? Mwen rele nou, nou fè tankou nou pa tande m'. Mwen lonje men ban nou, nou fè tankou nou pa wè m'.
25 Desecharon todo mi consejo, Y no quisieron mi reprensión.
Anhan! Se konsa sa ye? Nou voye tout konsèy mwen te ban nou yo jete byen lwen nou. Nou refize kite m' korije nou.
26 Yo también me reiré cuando llegue su calamidad Y me burlaré cuando los alcance lo que temen.
Konsa, lè n'a nan ka, m'a ri nou. Lè malè va fè nou tranble, m'a pase nou nan rizib.
27 Cuando lo que temen venga como destrucción, Su calamidad llegue como un remolino de viento Y vengan sobre ustedes tribulación y angustia.
Lè malè va tonbe sou nou tankou yon van siklòn, lè tray va pase sou nou tankou yon toubouyon, lè lapenn ak kè sere va pran nou,
28 Entonces me llamarán, y no responderé, Me buscarán, pero no me hallarán,
le sa a, n'a rele m', mwen menm yo rele sajès, men mwen p'ap reponn nou. N'a mache chache m' toupatou, men nou p'ap jwenn mwen.
29 Por cuanto aborrecieron el conocimiento Y no escogieron el temor a Yavé.
Nou pa t' vle wè konesans, nou te toujou refize gen krentif pou Bondye.
30 No quisieron mi consejo Y menospreciaron toda reprensión mía.
Nou pa t' janm vle koute konsèy m' t'ap ban nou, nou te toujou derefize koute m' lè m' t'ap korije nou.
31 Entonces comerán el fruto de su camino Y se saciarán de sus propios consejos.
Se pou nou rekòlte sa nou te simen an. Se pou nou sibi konsekans vye konsèy nou t'ap swiv yo.
32 El descarrío de los simples los matará, Y la dejadez de los necios los destruirá.
Moun ki san esperyans yo mouri paske yo refize aprann. Bann moun fou yo menm, yo pa pran anyen pou anyen, se sa k'ap pèdi yo tou.
33 Pero el que me escuche vivirá confiadamente Y estará tranquilo, sin temor al mal.
Men, moun ki koute sa m' di yo jwenn lasirans, y'a viv ak kè poze, yo p'ap bezwen pè anyen.

< Proverbios 1 >