< Proverbios 21 >
1 El corazón del rey está en la mano de Yahvé como las corrientes de agua. Lo convierte en lo que desea.
Tima eriante fatgo'ma higeno kama'are vu fatgo hiankna huno, Ra Anumzamo'a kini vahe'mofo agu'agesa azeri antefatgo nehigeno, Agri avesite nevie.
2 Todo camino del hombre es correcto a sus propios ojos, pero Yahvé pesa los corazones.
Vahe'mo'za maka zamavu'zamava'ma nehaza zankura, fatgo avu'avaza nehune hu'za hugahazanagi, Ra Anumzamoke zamagu'a refako huno nezamage.
3 Hacer rectitud y justicia es más aceptable para Yahvé que el sacrificio.
Ra Anumzamofo avurera fatgo avu'ava zane, fatgo huno refako hu'zamo'a, Kresramanama vu zana agatere'ne.
4 Una mirada elevada y un corazón orgulloso, la lámpara de los malvados, es el pecado.
Vahe'ma ke fenkamite zane, avufga ra hu'zamo'a, nena raga'a rentesiana kumire.
5 Los planes de los diligentes seguramente conducen a la ganancia; y todo el que se precipita seguramente se precipita a la pobreza.
Knare huno antahintahima retro huteno, hanavetino eri'zama eri'zamo'a, rama'aza erifore hugahie. Hianagi ame'ama hu'zamo'a, amunte omane vahe manigahie.
6 Conseguir tesoros por una lengua mentirosa es un vapor fugaz para los que buscan la muerte.
Havigereti eri fenomo'a, hampogino kirga hiankna huno fanane nehuno, frikante kavreno vugahie.
7 La violencia de los malvados los ahuyentará, porque se niegan a hacer lo que es correcto.
Kefo avu'ava'ma nehaza vahe'mokizmi hazenke'zamo'a, zamavazu huno zamazeri haviza hugahie. Na'ankure zamagra fatgo zamavu'zamava huzankura, zamavesra hunentaze.
8 El camino del culpable es tortuoso, pero la conducta del inocente es recta.
Hazenke zamima me'nea vahe'mo'za mani fatgo hu'za nomanize. Hianagi hazenke zamima omane vahe'mo'za fatgo avu'avate nemanize.
9 Es mejor habitar en el rincón de la azotea que compartir una casa con una mujer contenciosa.
Fra vazivava a'ene mago nompi omanino, agraku'ma nomofo fegu'a mani'zamo'a, knare hu'ne.
10 El alma del malvado desea el mal; su prójimo no encuentra misericordia en sus ojos.
Kefo avu'ava'ma nehaza vahe'mo'za, kefozama huzankuke zamave'nesie. Ana nehu'za tava'ozmire'ma nemaniza vahera zamazeri haviza nehaze.
11 Cuando el burlador es castigado, el simple adquiere sabiduría. Cuando el sabio se instruye, recibe conocimiento.
Vahe'ma huhaviza'ma hu vahe'ma kanoma amiza azeri fatgoma hazageno'a, antahi ama' osu vahe'mo'za nege'za ama' antahi'zana erigahaze. Hianagi knare antahi'zama eri'nesaza vahe'mo'za zamazeri fatgohu kema zamasamisage'za mago'ene antahi'zana erigahaze.
12 El Justo considera la casa de los malvados, y lleva a los malvados a la ruina.
Ra Anumzamo'a fatgo hu'neankino, kefo vahe'mo'ma noma'afima hia avu'ava'zana keno antahino nehiankino, ana vahera zamazeri haviza hugahie.
13 El que detenga sus oídos ante el clamor de los pobres, también gritará, pero no será escuchado.
Mago vahe'mo'ma amunte omane vahe'mofo kezanke'ma antahi omisimofona, agrama mago zanku'ma upama hu'neno kezatisige'za antahi omigahaze.
14 Un regalo en secreto apacigua la ira, y un soborno en el manto, una fuerte ira.
Rimpama hegante'nesia vahe'ma oku'ama musezama ami'zamo'a arimpa ahegante'nesia zana eri fru hugahane.
15 El justo se alegra de hacer justicia; sino que es una destrucción para los obreros de la iniquidad.
Vahe'mo'ma fatgo huno refako hu avu'ava'ma hanigeno'a, fatgo vahe'mo'za muse hugahaze. Hianagi kefo avu'ava'ma nehaza vahe'mo'za, tusi koro hugahaze.
16 El hombre que se aleja del camino del entendimiento descansará en la asamblea de los espíritus difuntos.
Mago'mo'ma antahi ama'ma hu antahi'zamofo kama atreno havifima vanimo'a, frino ko'ma fri'naza vahe'ene umanigahie.
17 El que ama el placer será un hombre pobre. El que ama el vino y el aceite no será rico.
Knare ne'zama neneno, tima neno musehu zanku'ma mika zupama avesivava hanimo'a, zago'amo'a vagaresigeno amunte omane vahe manigahie.
18 El impío es un rescate para el justo, los traidores por los rectos.
Fatgo avu'ava'ma nehaza vahetema hazenkema esiana, kefo avu'ava'ma nehaza vahe'mo'za zamagri nona eri'za ana hazenkea erigahaze. Hagi hazenke vahe'mo'za fatgo vahe'mofo nona eri'za knazana erigahaze.
19 Es mejor habitar en una tierra desierta, que con una mujer contenciosa e inquieta.
Mago ne'mo'ma kehakare nehuno, rimpa hevava nehania a'amofoma atreno ka'ma kopima umanisiana knare hugahie.
20 Hay un tesoro precioso y aceite en la morada de los sabios, pero el necio se lo traga.
Ama' antahi'zama eri'nesia ne'mo'a, knare feno zantamine olivi masavena noma'afina erivitegahie. Hianagi neginagi antahi'zane vahe'mo'za, mika fenozazmia atre vaganeraze.
21 El que sigue la justicia y la bondad encuentra la vida, la justicia y el honor.
Mago vahe'mo'ma fatgo avu'avazane vahe'ma avesinte avu'ava'ma hankavetino avaririsimo'a, knare nomani'zanki, fatgo avu'ava'ene ra agine erigahie.
22 Un hombre sabio escala la ciudad de los poderosos, y hace bajar la fuerza de su confianza.
Ama' antahi'zane ne'mo'a, hanave vahe'mokizmi rankumara ha' huzamanteno e'nerino, hanave vihugu'ma amuha'ma hunemiza vihua tapage hutregahie.
23 El que cuida su boca y su lengua guarda su alma de los problemas.
Iza'o kema hu'zampima agi'ene aganefu'nanema kegavama hanimo'a, hazenkea e'origahie.
24 El hombre orgulloso y arrogante — “burlador” es su nombre — trabaja en la arrogancia del orgullo.
Vahe'ma huhavizama huzamante vahe'mo'a, avufga ra nehuno, vahera zamage fenkami netreno, agra'a avufga erisga hu'zanke nehie.
25 El deseo del perezoso lo mata, porque sus manos se niegan a trabajar.
Eri'za e'ori feru vahe'mo'a mika zama eri'zankura avesi avesi nehuno, frigahie. Na'ankure agra azana eri avako huno, eri'zana e'ori'ne.
26 Hay quienes codician con avidez todo el día; pero los justos dan y no retienen.
Feru ne'mo'a mika'zama eri'zankura antahi vava nehie. Hianagi fatgo ne'mo'a agra'agura ontahino, mika fenozana vahera nezamie.
27 El sacrificio de los malvados es una abominación — ¡cuánto más, cuando lo trae con una mente perversa!
Kefo avu'ava ene vahe'mo'ma kresramnama nevia zankura, Ra Anumzamo'a agoteno avesra hunenteankino, kefo zamagu'zamage'sareti'ma eri'za aza vahera mago'ane agatereno avesra hunezamante.
28 El testigo falso perecerá. Un hombre que escucha habla con la eternidad.
Keagama refako hu trate'ma havigema huno hu ama'ma huntesimo'a, frigahie. Hianagi tamage kema hanimofona, ana agenke'amo'a mevava huno vugahie.
29 El malvado endurece su rostro; pero en cuanto a los rectos, él establece sus caminos.
Kefo avu'ava'ma hu vahe'mo'a, havige huno nagra knare vahe mani'noe nehie. Hianagi fatgo vahe'mo'za zamagesa antahi so'e hute'za kana nevaze.
30 No hay sabiduría ni entendimiento ni consejo contra Yahvé.
Ama' antahi'zana eri'nenka, antahi ama'ma hu antahi'zana erigahananagi, Ra Anumzamofoma ha'ma rente'sanana ana antahi zankamo'a amne zankna hugahie.
31 El caballo está preparado para el día de la batalla; pero la victoria es de Yahvé.
Ha'ma hu'zana hosi afura azeri retro hugahazanagi, ha'ma azerigatere zana, Ra Anumzamofontegati egahie.