< Juan 20 >
1 El primer día de la semana, María Magdalena fue temprano, cuando todavía estaba oscuro, al sepulcro, y vio que la piedra había sido retirada del sepulcro.
Khaw khqih nyn khui awhkaw khawnghi lamma cyk mymcang hqit awh, Meri Magdalene ce, khaw than hun saw phyi na cet hy, cawh phyi chawmkeng awhkaw lung ak thoeng qu ce hu hy.
2 Entonces corrió y vino a Simón Pedro y al otro discípulo a quien Jesús amaba, y les dijo: “¡Se han llevado al Señor del sepulcro y no sabemos dónde lo han puesto!”
Cedawngawh Simon Piter ingkaw Jesu ing a lungnaak ak chang hubat thlang a venna dawng nawh, “Phyi khui awhkawng Bawipa ce hana nu ta valh hawh uhy, hana nu ami taak hy voei am sim nyng,” tina hy.
3 Salieron, pues, Pedro y el otro discípulo, y fueron hacia el sepulcro.
Cedawngawh Piter ingkaw ak chang hubat thlang ce phyi na cet hy nih.
4 Los dos corrieron juntos. El otro discípulo se adelantó a Pedro y llegó primero al sepulcro.
Dawng haih hy nih, cehlai ak chang hubat ing Piter ce dawng ta nawh phyi ce lamma na pha hy.
5 Al agacharse y mirar dentro, vio los lienzos tendidos; pero no entró.
Anih ce nung koep nawh phyi ce a toek awh hi doeng a awm ce hu hy, cehlai amah taw am nu lut hy.
6 Entonces llegó Simón Pedro, siguiéndole, y entró en el sepulcro. Vio los lienzos tendidos,
Cawh a hu na a cehtaak Piter ce law nawh, phyi khuina ce nu lut hy,
7 y el paño que había estado sobre su cabeza, no tendido con los lienzos, sino enrollado en un lugar aparte.
cekcoengawh Jesu a lu zennaak thlakthi hi awm hu bai hy. Cawhkaw hi ce amah doeng ak chang cana tum qu nawh awm hy.
8 Entonces entró también el otro discípulo que había llegado primero al sepulcro, y vio y creyó.
Phyi ak pha ma hubat ak chang ce awm a hu na taw phyi khuina nu lut lawt hy. Anih ing ce ce hu nawh cangna hy.
9 Porque aún no entendían la Escritura, que Él debía de resucitar de entre los muertos.
(Ca Ciim awhkawng thihnaak awhkawng Jesu a thawh tlaihnaak akawng ce am zasim hlan bak bak uhy.)
10 Entonces los discípulos se fueron de nuevo a sus casas.
Cekcoengawh a hubat qawi ce im na voei hy nih,
11 Pero María estaba fuera, junto al sepulcro, llorando. Mientras lloraba, se inclinó y miró dentro del sepulcro,
cehlai Meri cetaw phyi a venawh dyi nawh kqang hy. Ang kqang doena koep nawh phyi ce toek hy.
12 y vio a dos ángeles vestidos de blanco sentados, uno a la cabecera y otro a los pies, donde estaba el cuerpo de Jesús.
Ak baawk phung khan ceityih pakkhih ce Jesu a qawk ami soeinaak awh, pynoet ce a lu benawh pynoet ce a kaw benawh ngawi hy nih.
13 Le preguntaron: “Mujer, ¿por qué lloras?” Ella les dijo: “Porque se han llevado a mi Señor, y no sé dónde lo han puesto”.
Cek kqawi ing, “Nu kawtih nang kqang?” tina hy nih. Anih ing, “Hana nu ka Bawipa khyn valh hawh uhy, hana nu ami taak hy voei am sim nyng,” tina qawi hy.
14 Cuando dijo esto, se volvió y vio a Jesús de pie, y no sabía que era Jesús.
Cawh, hu benna ang hawi awh ce, cawhkaw ak dyi Jesu ce hy hqoet hy, cehlai Jesu ni tina am hat hy.
15 Jesús le dijo: “Mujer, ¿por qué lloras? ¿A quién buscas?” Ella, suponiendo que era el jardinero, le dijo: “Señor, si te lo has llevado, dime dónde lo has puesto y me lo llevaré”.
Anih ing, “Nu kawtih nang kqang? Unu na sui?” tina hy. Dum ak qeh thlang amyih ni tina poek nawh, a venna, “Nang ing na khyn awhtaw na taaknaak hun nik kqawn pe lah, law na vang nyng,” tina hy.
16 Jesús le dijo: “María”. Se volvió y le dijo: “¡Rabboni!”, que es como decir “¡Maestro!”.
Cawh Jesu ing a venawh, “Meri,” tina hy. Anih ce hawi qu nawh Aqamaic awi na, “Rabboni,” (“Cawngpyikung,” tinak ni) tina hy.
17 Jesús le dijo: “No me retengas, porque todavía no he subido a mi Padre; pero vete a mis hermanos y diles: “Subo a mi Padre y a vuestro Padre, a mi Dios y a vuestro Dios””.
Jesu ing, “Pa a venna kang voei hlan a dawngawh, kai ve koeh nim tu voel moe. Ka koeinaakhqi venna mah cet nawhtaw, ‘Ka Pa ingkaw nangmih a Pa, ka Khawsa ingkaw nangmih a Khawsa venna voei hly tlaih hawh nyng, tihy,’ tinawh kqawn law pek khqi,” tina hy.
18 Vino María Magdalena y contó a los discípulos que había visto al Señor y que éste le había dicho estas cosas.
Meri Magdalene ing a hubatkhqi venna cet nawh ve ak awithang ce kqawn pek khqi hy: “Bawipa taw hu hawh nyng!” tinak khqi hy. Vawhkaw ik-oeihkhqi ve anih ing a venawh kqawn pehy tice cekkhqi venawh kqawn pehy.
19 Así pues, al atardecer de aquel día, el primero de la semana, y estando cerradas las puertas donde estaban reunidos los discípulos, por miedo a los judíos, vino Jesús, se puso en medio y les dijo: “Paz a vosotros”.
Ce a khawnghi, khqih nyn khui awhkaw lamma cyk khawnghi khawmy benawh, hubatkhqi ce pynoet na cun unawh awm uhy, Judakhqi amik kqih a dawngawh chawh kalh khoep uhy, cawh Jesu ce law nawh cekkhqi anglak lung awh dyih pek khqi hy, “Nami venawh ngaihdingnaak awm seh!” tinak khqi hy.
20 Cuando dijo esto, les mostró las manos y el costado. Los discípulos se alegraron al ver al Señor.
Ve ak awi ak kqawn coengawh, a kut ingkaw a veei ce huh khqi hy. Bawipa ce ami huh awh zeel uhy.
21 Entonces Jesús les dijo de nuevo: “La paz sea con vosotros. Como el Padre me ha enviado, así os envío yo”.
Jesu ing, “Nami venawh ngaihdingnaak awm seh! Boei ing kai ani tyih amyihna, kai ing nangmih ce ni tyi khqi nyng,” tinak khqi hy.
22 Dicho esto, sopló sobre ellos y les dijo: “Recibid el Espíritu Santo.
Ce ak awi ak kqawn coengawh ang hqi chan nawh ami venawh, “Ciim Myihla hu lah uh.
23 Si perdonáis los pecados a alguien, le serán perdonados. Si retienen los pecados de alguien, les son retenido”.
U a thawlhnaak awm namim qeen boeih taw qeenna awm kawm saw, u a thawlhnaak awm am namim qeen cetaw qeenna am awm kaw,” tinak khqi hy.
24 Pero Tomás, uno de los doce, llamado Dídimo, no estaba con ellos cuando vino Jesús.
Thlanghqa hlaihih ak khui awhkaw thlang pynoet, (Didymas ami ti) Thomas ce, Jesu a law awh hubatkhqi anglakawh am awm hy.
25 Los demás discípulos le dijeron: “¡Hemos visto al Señor!” Pero él les dijo: “Si no veo en sus manos la huella de los clavos, si no meto mi dedo en la huella de los clavos y si no meto mi mano en su costado, no creeré”.
Cedawngawh hubat ak changkhqi ing, “Bawipa hu unyng,” tina uhy. Cehlai cekkhqi venawh, “A kut awhkaw thicung ngaw ingkaw thicung ing ami hennaak a ngaw ce ka kut ing am kak pui nawh a vei ce ka kut ing am ka zam awhtaw ap cangna kawng nyng,” tinak khqi hy.
26 Al cabo de ocho días, sus discípulos estaban de nuevo dentro y Tomás estaba con ellos. Llegó Jesús, con las puertas cerradas, se puso en medio y dijo: “La paz sea con vosotros”.
Khaw khqih nyn a awm coengawh, hubatkhqi taw ipkhui awh cun tlaih bai uhy, cawhtaw Thomas awm awm lawt hy. Chawh ce kalh hlai uhy, Jesu ce law nawh, cekkhqi anglak lung awh dyih pek khqi hy, “Nami venawh ngaihdingnaak awm seh,” tinak khqi hy,
27 Luego dijo a Tomás: “Alcanza aquí tu dedo y mira mis manos. Alcanza aquí tu mano, y métela en mi costado. No seas incrédulo, sino creyente”.
Cekcoengawh Thomas a venawh, “Na kut ing zam nawh, ka kut qawi ve toek lah. Na kut lo nawhtaw ka veei ve zam lah. Koeh upvoet voel nawhtaw cangna hlah,” tina hy.
28 Tomás le respondió: “¡Señor mío y Dios mío!”
Thomas ing, “Ka Bawipa ingkaw ka Khawsa na awm hyk ti!” tina hy.
29 Jesús le dijo: “Porque me has visto, has creído. Dichosos los que no han visto y han creído”.
Cawh Jesu ing, “Nang ing nani huh deng awh nik cangna hyk ti, a huh kaana ak cangnaak thlangkhqi taw ami zoseen hy,” tina hy.
30 Por eso Jesús hizo otras muchas señales en presencia de sus discípulos, que no están escritas en este libro;
Jesu ing a hubatkhqi mik huh awh a sai peek, ve cauk khuiawh qee na amak awm ak chang kawpoek kyi ik-oeih khawzah awm hun hy.
31 pero éstas se han escrito para que creáis que Jesús es el Cristo, el Hijo de Dios, y para que creyendo tengáis vida en su nombre.
Cehlai nangmih ing Jesu taw Khrih, Khawsa Capa ni, tice cangna unawh ang ming awh hqingnaak ce nami taaknaak thai aham ve ak ca ve qee na awm hy.