< Isaías 24 >

1 He aquí que el Señor vacía la tierra, la convierte en un desierto, la revuelve y dispersa a sus habitantes.
Antahiho, Ra Anumzamo'a ama mopa eri haviza hanigeno, ama mopamo'a ka'ma mopa megahie. Ana nehuno Agra ama mopamofo avugosa eri ruzahe zahu nehuno, vahetamina zamazeri panani hugahie.
2 Será como con el pueblo, así con el sacerdote; como con el siervo, así con su amo; como con la criada, así con su ama; como con el comprador, así con el vendedor; como con el acreedor, así con el deudor; como con el que cobra intereses, así con el que los da.
Hagi pristi vahe'ma amne vahe'ma, eri'za vahe'ene kva vahe'ene, eri'za a'nanene kva a'nanenena anahu knazanke enerisageno, fenozama mizanesaza vahe'mo'zane, zagore'ma fenozama netraza vahe'mo'zane, zagoma nofi'ma nehaza vahe'mo'zane zagoma nofite'ma netraza vahe'mo'zanena anazanke hu'za anahu knazanke erigahaze. Ana zanke hu'za vahe'zama erite'za nezamiza vahe'mo'zane, vahe'zama eneriza vahe'mo'zanena anahu' knazanke erigahaze.
3 La tierra será totalmente vaciada y asolada; porque Yahvé ha dicho esta palabra.
Ama mopamo'a havizantfa huno mago'zana omanena, ka'ma koka megahie. Ra Anumzamo ama ana nanekea hu'ne.
4 La tierra se lamenta y se desvanece. El mundo languidece y se desvanece. Los pueblos elevados de la tierra languidecen.
Ama mopamo'a hagege huno haviza nehina, asunku nehuno zavi krafa hugahie. Ana nehina ama mopafima zamagine vahe'ma nemaniza vahe'mokizmi zamagimo'a fanane hugahie.
5 La tierra también está contaminada bajo sus habitantes, porque han transgredido las leyes, violado los estatutos y roto el pacto eterno.
Ama mopafima nemaniza vahe'mo'za ama mopa eri haviza hu'naze. Na'ankure zamagra Anumzamofo kasegene tra kenena runetagre'za Anumzamo'ma zamagranema mevava huhagerafi huvempa kema huhagerafi'nea kea ruhantagi'naze.
6 Por eso la maldición ha devorado la tierra, y los que la habitan son hallados culpables. Por eso los habitantes de la tierra se han quemado, y han quedado pocos hombres.
E'ina hu'negu Anumzamo'a ama mopa sifna hunteno azeri haviza nehige'za, ama mopafima mani'naza vahe'mo'zama havi zamavu'zamava'ma hu'naza zamofo nona'a knazana eri'za fri vagarazage'za osi'a naga mani'naze.
7 El vino nuevo está de luto. La vid languidece. Todos los alegres de corazón suspiran.
Hagi kasefa wainimoza zavi krafa nehazageno, waini nofimo'enena kasrine. Ana hige'za waini tima nene'za muse zagame'ma nehaza vahe'mo'za karagi ru'naze.
8 El júbilo de los panderetas cesa. Se acaba el sonido de los que se alegran. Cesa la alegría del arpa.
Hagi nase'nasepamofo agasasamo'a vagaregeno, hapu zavenanema nehe'zama musema nehaza zana vagare'ne.
9 No beberán vino con una canción. La bebida fuerte será amarga para los que la beben.
Hagi waini tina ne'nazanagi muse zagamera osu'naze. Na'ankure waini timo'a zamagitera akahe'ne.
10 La ciudad confusa se derrumba. Todas las casas están cerradas, para que nadie entre.
Hazenke zamo'ma avimate'nea kumamo'a fragu vazino evuramigeno ka'ma koka megeno, nontamimofo kafaramimo'a erigi vagare'neankino, mago vahe'mo'a ana nontamimpina uofregahie.
11 Hay llanto en las calles a causa del vino. Toda la alegría se ha oscurecido. La alegría del país ha desaparecido.
Ama mopafima musenkasema nehaza zana hago vagare'ne. Ana hige'za kumamofo karampi mani'ne'za musema nehaza wainigura krafa hu'za kezati'naze.
12 La ciudad ha quedado desolada, y la puerta ha sido golpeada por la destrucción.
Hagi rankumamo'a havizantfa higeno, ana kumamofo kahamo'a tamana tamanu huno evurami'ne.
13 Así será en la tierra, entre los pueblos, como el temblor de un olivo, como las espigas cuando se acaba la cosecha.
Anahu kna avu'ava zamoke, ana maka mopafima nemaniza vahepina fore hutere hugahie. Olivi rgama tagige, grepi rgama tagite'za osi'a ragama atrazageno zafare menege'za neragizankna hu'za osi'a vahe manigahaze.
14 Estos alzarán su voz. Gritarán por la majestad de Yahvé. Gritan en voz alta desde el mar.
Hagi anama hanige'za zamagra zamagerura erisga hu'za muse zagame hugahaze. Ana nehanage'za zage fre kazigama nemaniza vahe'mo'za Ra Anumzamofo hihamu hankave'agura ranke hu'za Agi'a ahentesga hugahaze.
15 ¡Glorifiquen, pues, a Yahvé en el oriente, el nombre de Yahvé, el Dios de Israel, en las islas del mar!
E'ina hu'negu maka vahe'ma zage hanati kazigama nemani'za vahe'mota Ra Anumzamofona agi'a ahentesga nehinkeno, hageri ankenama nemaniza vahe'mota Ra Anumzana Israeli vahe'mokizmi Anumzamofona Agi'a ahentesga huta ra agi amigahaze.
16 Desde el extremo de la tierra se oyen cantos. ¡Gloria a los justos! Pero yo dije: “¡Me muero de ganas! Me desvanezco! ¡Ay de mí!” Los traidores han actuado con traición. Sí, los traidores han actuado con mucha traición.
Hagi mopama ome atre eme atrema hu kazigatira muse zagame'ma nehazana, amanahu zagame nehazanki antahiho. Fatgo avu'avazama nehia Anumzamofona agi'a ahentesga nehune hu'za hu'naze. Hianagi nagra amanage hu'na hu'noe, nasunku huanki'na musena nosu'na haviza hu'na amne zankna hugahue. Na'ankure nagrama koana, havi zamavuzmava nehu'za havige nehaza vahe'mo'za, mago'ene vahera rezmatga nehu'za, zamazeri haviza nehazanki, ina vaheku knare vahera mani'ne huta antahimigahune.
17 El miedo, la fosa y la trampa están sobre vosotros, los que habitáis la tierra.
Ama mopafima mani'naza vahe'mota tamagri'ma tamazeri tamagogofe'nia zamo'ene krifumo'ene kukomo'enena tamazerinaku tamavega ante'naze.
18 Sucederá que el que huya del ruido del miedo caerá en la fosa; y el que salga de en medio de la fosa será apresado en el lazo; porque las ventanas de lo alto están abiertas, y los cimientos de la tierra tiemblan.
Hagi knazama esania zamofo agasasankema nentahino koro'ma freno vania vahe'mo'a, kerifi uramigahie. Ana hanigeno iza'o ana kerifinti'ma atiramino koro'ma fre'nia vahera kukomo azeri antarako hugahie. Anami monamo'a ruhagaro nehanigeno, ama mopamo'ma rigama anteno me'nea tramo'a kaza hugahie
19 La tierra está totalmente destrozada. La tierra se desgarra. La tierra es sacudida violentamente.
Ana nehanigeno mopamo'a kekokako huno atamana huneraminigeno, mopamo'a rutragino vuno eno nehanigeno, tusiza huno mopamo'a tore tore hugahie.
20 La tierra se tambaleará como un borracho, y se balanceará de un lado a otro como una hamaca. Su desobediencia le pesará, y caerá y no se levantará.
Anama nehanigeno'a ama mopamo'a, vahe'mo negi ti ne'neno antifi omere emere hiaza nehuno, tusi'a zaho'mo mago osi nonte zaho erigeno, masete otite hiaza hugahie. Hagi ama mopafi vahe'mofo ke ontahi zamavu'zmavamo hanigeno, mopamo'a evuramino mago'enena ete oraotigahie.
21 Sucederá en ese día que el Señor castigará al ejército de los altos en lo alto, y a los reyes de la tierra en la tierra.
Hagi ana knafina Ra Anumzamo'a anami monafima nemaniza havi ankero vahe'ene, ama mopafi kini vahetamina zamazeri haviza hugahie.
22 Serán reunidos como se reúne a los prisioneros en la fosa, y serán encerrados en la cárcel; y después de muchos días serán visitados.
Ana nehuno murigampi vahe zamavare vazi'za kina huzmantazaza huno, Ra Anumzamo'a magopi zamavare atru huno kina huzmantegahie. Ana hanige'za zazate manitesnageno, henka knazana zamigahie.
23 Entonces la luna se confundirá y el sol se avergonzará, porque el Señor de los Ejércitos reinará en el monte Sión y en Jerusalén, y la gloria estará delante de sus ancianos.
Hagi ikamo'a kizmankizma nehanigeno, zagemo'a agazegu hugahie. Na'ankure Monafi sondia vahe'mofo Ra Anumzamo'a Saioni agonafi Jerusalemi kumate kinia emanino vahera kegava hugahie. Ana hanigeno Agri masazamo'a, Jerusalemi kumate ugota kva vahe'amofo zamavuga me'nesnige'za kegahaze.

< Isaías 24 >