< 2 Reyes 9 >

1 El profeta Eliseo llamó a uno de los hijos de los profetas y le dijo: “Ponte el cinturón en la cintura, toma esta vasija de aceite en tu mano y ve a Ramot de Galaad.
Pea naʻe ui mai ʻe ʻIlaisa ha tokotaha ʻi he fānau ʻae kau palōfita, mo ne pehē kiate ia, “Nonoʻo ho noʻotanga vala, mo ke ʻave ʻi ho nima ʻae puha ni ʻoe lolo, pea ke ʻalu ki Lemoti-Kiliati:
2 Cuando llegues allí, busca a Jehú, hijo de Josafat, hijo de Nimsí, y entra y haz que se levante de entre sus hermanos, y llévalo a una habitación interior.
Pea ʻoka ke ka hoko atu ki ai, ke ke kumi kia Sehu ko e foha ʻo Sihosafate ko e foha ʻo Nimisi, pea ke hū atu, pea ke pule ke ne tuʻu hake mei he haʻohaʻonga ʻo hono kāinga, pea ke ʻave ia ki ha loki ʻi loto fale;
3 Luego toma la vasija de aceite y derrámala sobre su cabeza, y di: “Yahvé dice: “Te he ungido como rey sobre Israel””. Entonces abre la puerta, huye y no esperes”.
Pea ke toki toʻo ʻae puha lolo, mo ke lilingi ki hono ʻulu, mo ke pehē, ‘ʻOku pehē ʻe Sihova, Kuo u fakanofo koe ko e tuʻi ki ʻIsileli.’ Pea hili ia ke ke fakaava ʻae matapā, pea ke hola, pea ʻoua naʻa ke fakatuotuai.”
4 El joven profeta fue a Ramot de Galaad.
Ko ia naʻe ʻalu ʻae tangata talavou, ʻio, ʻae palōfita talavou, ki Lemoti-Kiliati.
5 Cuando llegó, he aquí que los capitanes del ejército estaban sentados. Entonces dijo: “Tengo un mensaje para ti, capitán”. Jehú dijo: “¿A quién de nosotros?” Dijo: “A ti, oh capitán”.
Pea ʻi heʻene hoko ange, vakai, naʻe nonofo fakataha ʻae ngaahi ʻeiki ʻoe kautau; pea naʻe pehē ʻe ia, “Kuo u haʻu mo ha fekau kiate koe, ʻe ʻeiki.” Pea naʻe pehē ʻe Sehu, “Kia hai ʻiate kimautolu kotoa pē?” Pea naʻa ne pehē, “Kiate koe, ʻe ʻeiki.”
6 Se levantó y entró en la casa. Luego derramó el aceite sobre su cabeza y le dijo: “Yahvé, el Dios de Israel, dice: ‘Te he ungido rey sobre el pueblo de Yahvé, sobre Israel.
Pea naʻa ne tuʻu hake, mo ne hū atu ai ki loto fale; pea naʻa ne lilingi ʻae lolo ki hono ʻulu, mo ne pehē kiate ia, “ʻOku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua ʻo ʻIsileli, ‘Kuo u fakanofo koe ko e tuʻi ke pule ki he kakai ʻa Sihova, ʻio, ki ʻIsileli.
7 Debes golpear la casa de tu amo Ajab, para que yo vengue la sangre de mis siervos los profetas, y la sangre de todos los siervos de Yahvé, a manos de Jezabel.
Pea te ke taaʻi ʻae fale ʻo ʻEhapi ko hoʻo ʻeiki, koeʻuhi ke u fai totongi koeʻuhi ko e toto ʻo ʻeku kau tamaioʻeiki ko e kau palōfita, pea mo e toto ʻoe kau tamaioʻeiki kotoa pē ʻa Sihova, ʻi he nima ʻo Sisipeli.
8 Porque toda la casa de Ajab perecerá. Cortaré de Ajab a todo el que orine contra una pared, tanto al que está encerrado como al que queda suelto en Israel.
Koeʻuhi ʻe ʻauha ʻae fale kotoa ʻo ʻEhapi: pea te u motuhi meia ʻEhapi ʻae kau tangata kotoa pē pea mo ia kotoa pē ʻoku tāpuni mo toe ʻi ʻIsileli:
9 Haré que la casa de Acab sea como la casa de Jeroboam, hijo de Nabat, y como la casa de Baasa, hijo de Ahías.
Pea te u ngaohi ke tatau ʻae fale ʻo ʻEhapi mo e fale ʻo Selopoami ko e foha ʻo Nipati, pea ke tatau mo e fale ʻo Paʻasa ko e foha ʻo ʻAhisa:
10 Los perros se comerán a Jezabel en la parcela de Jezreel, y no habrá quien la entierre.’” Entonces abrió la puerta y huyó.
Pea ʻe keina ʻa Sisipeli ʻe he fanga kulī ʻi he potu ʻo Sesilili, pea ʻe ʻikai tanu ia ʻe ha tokotaha.’” Pea naʻa ne toʻo ʻae matapā mo ne hola.
11 Cuando Jehú salió a ver a los siervos de su señor y uno le dijo: “¿Está todo bien? ¿Por qué ha venido a ti este loco?” Les dijo: “Ya conocéis al hombre y su forma de hablar”.
Hili ia naʻe hū mai kituʻa ʻa Sehu ki he kau tamaioʻeiki ʻa ʻene ʻeiki: pea naʻe pehē ʻe he tokotaha kiate ia, “ʻOku lelei kotoa pē? Ko e hā naʻe haʻu ai ʻae siana faha ni kiate koe?” Pea naʻa ne pehē kiate kinautolu, “ʻOku mou ʻilo pe ʻae tangata, pea mo ʻene lau.”
12 Ellos dijeron: “Eso es mentira. Dinos ahora”. Me dijo: “Dice Yahvé que te he ungido como rey de Israel”.
Pea naʻa nau pehē, “Ko e loi; ka ke tala mai ni.” Pea naʻa ne pehē, “Naʻe pehē mo pehē ʻa ʻene lea kiate au, ʻo pehē, ‘ʻOku pehē ʻe Sihova kuo u fakanofo koe ke ke tuʻi ki ʻIsileli.’”
13 Entonces se apresuraron, y cada uno tomó su manto y lo puso debajo de él en lo alto de la escalera, y tocaron la trompeta, diciendo: “Jehú es rey.”
Pea naʻa nau fai vave ai, pea toʻo taki taha ʻe he tangata ʻa hono kofu, pea ʻai ia ki lalo ʻiate ia ʻi he potu māʻolunga ʻoe hala tuʻunga, pea [naʻa nau ]ifi ʻaki ʻae ngaahi meʻalea, ʻo pehē, “ʻOku tuʻi ʻa Sehu.”
14 Entonces Jehú, hijo de Josafat, hijo de Nimsí, conspiró contra Joram. (Joram estaba defendiendo Ramot de Galaad, él y todo Israel, a causa de Hazael, rey de Siria;
Ko ia naʻe te u lapa ʻe Sehu ko e foha ʻo Sihosafate ko e foha ʻo Nimisi kia Solami. (Ka ko eni naʻe maʻu pe ʻe Solami ʻa Lemoti-Kiliati, ʻe ia mo ʻIsileli kātoa, koeʻuhi ko Hasaeli ko e tuʻi ʻo Silia.
15 pero el rey Joram había regresado para curarse en Jezreel de las heridas que los sirios le habían hecho cuando luchó con Hazael, rey de Siria). Jehú dijo: “Si este es tu pensamiento, que nadie se escape y salga de la ciudad para ir a contarlo en Jezreel”.
Ka kuo liliu mai ʻa Solami ki Sesilili ke fakamoʻui ia mei he ngaahi lavea naʻa ne lavea ai ʻi he kakai Silia, ʻi heʻene tau mo Hasaeli ko e tuʻi ʻo Silia.) Pea naʻe pehē ʻe Sehu, “Kapau ko homou loto ia, pea ʻoua naʻa tuku ha taha ke ʻalu atu pe hao mei he kolo ke ʻalu ʻo fakahā ia ʻi Sesilili.”
16 Así que Jehú montó en un carro y fue a Jezreel, pues Joram yacía allí. Ocozías, rey de Judá, había bajado a ver a Joram.
Pea pehē, naʻe heka ʻa Sehu ʻi ha saliote, mo ne ʻalu ki Sesilili; he naʻe tokoto ai ʻa Solami. Pea kuo haʻu ʻa ʻAhasia ko e tuʻi ʻo Siuta ke ʻaʻahi kia Solami.
17 El centinela estaba en la torre de Jezreel, y al ver que llegaba la compañía de Jehú, dijo: “Veo una compañía.” Joram dijo: “Toma un jinete y envía a recibirlos, y que diga: “¿Hay paz?”.
Pea naʻe tuʻu ʻae tangata leʻo ʻi he fale māʻolunga ʻo Sesilili, pea naʻa ne mamata ki he kau fononga ʻo Sehu ʻi heʻene haʻu, pea naʻa ne pehē, “ʻOku ou sio ki ha fononga.” Pea naʻe pehē ʻe Solami, “Fekau ki ha tangata heka hoosi, ke ʻalu ʻo fakafetaulaki kiate kinautolu,” pea tala ke ne pehē, “Ko e lelei pe ʻikai?”
18 Entonces uno fue a caballo a su encuentro y dijo: “El rey dice: “¿Es la paz?” Jehú dijo: “¿Qué tienes que ver con la paz? Ponte detrás de mí”. El vigilante dijo: “El mensajero vino a ellos, pero no vuelve”.
Ko ia naʻe ʻalu ʻae tokotaha naʻe heka hoosi ke fetaulaki mo ia, pea naʻa ne pehē, “ʻOku pehē mai ʻe he tuʻi, pe ko e lelei pe ʻikai?” Pea naʻe pehē ʻe Sehu, “Ko e hā ʻa hoʻo kau ʻaʻau ki he lelei? Foki atu ki hoku tuʻa. Pea naʻe fakahā ʻe he tangata leʻo, ʻo pehē, “Naʻe hokoange ʻae tangata fekau kiate kinautolu ka ʻoku ʻikai toe foki mai ia.”
19 Entonces envió a un segundo a caballo, que se acercó a ellos y les dijo: “El rey dice: “¿Hay paz?”. Jehú respondió: “¿Qué tienes que ver con la paz? Ponte detrás de mí”.
Pea naʻa ne toki fekau atu ha tokotaha kehe ke heka hoosi, pea naʻa ne hokoange kiate kinautolu, mo ne pehē, “ʻOku pehē mai ʻe he tuʻi, pe ko e lelei pe ʻikai?” Pea naʻe pehēange ʻe Sehu, “Ko e hā ʻa hoʻo kau ʻaʻau ki he lelei? ʻAlu koe ki hoku tuʻa.”
20 El vigilante dijo: “Ha venido hacia ellos y no vuelve. La conducción es como la de Jehú, hijo de Nimsí, pues conduce con furia”.
Pea naʻe fakahā ʻe he tangata leʻo, ʻo pehē, “Naʻa ne hoko atu kiate kinautolu, ka ʻoku ʻikai te ne toe foki mai: pea ko e angi ki [he manu ]ʻoku hangē ko e ʻalu ʻa Sehu ko e foha ʻo Nimisi; he ʻoku ne ʻalu fakavave ʻaupito.”
21 Joram dijo: “¡Prepárate!” Prepararon su carro. Entonces salieron Joram, rey de Israel, y Ocozías, rey de Judá, cada uno en su carro; y salieron al encuentro de Jehú, y lo encontraron en la tierra de Nabot el jezreelita.
Pea naʻe pehē ʻe Solami, “Mou teuteu.” Pea naʻe teuteu ʻa hono saliote. Pea naʻe ʻalu atu ʻa Solami ko e tuʻi ʻo ʻIsileli mo ʻAhasia ko e tuʻi ʻo Siuta, ko e taki taha ʻi hono saliote, pea naʻa na ʻalu atu ke tali ʻa Sehu, pea naʻa nau fetaulaki mo ia ʻi he ʻapi ʻo Napoti ko e tangata Sesilili.
22 Cuando Joram vio a Jehú, le dijo: “¿Hay paz, Jehú?” Respondió: “¿Qué paz, mientras abunden la prostitución de tu madre Jezabel y sus brujerías?”
Pea naʻe hoko ʻo pehē, ʻi heʻene mamata ʻe Solami kia Sehu, naʻa ne pehē, “ʻE Sehu, ʻoku lelei pē pe ʻikai?” Pea naʻe pehēange ʻe ia, “ʻO lelei fēfeeʻi ka kuo lahi pehē fau ʻae ngaahi feʻauaki mo e ngaahi ngāue fakatēvolo ʻa hoʻo faʻē ko Sisipeli?”
23 Joram volvió las manos y huyó, y dijo a Ocozías: “¡Esto es traición, Ocozías!”
Pea naʻe fakatafoki ʻae nima ʻo Solami, pea naʻa ne hola, ʻo ne pehē kia ʻAhasia, “ʻE ʻAhasia kuo fai ʻae lapa.”
24 Jehú tensó su arco con todas sus fuerzas, e hirió a Joram entre sus brazos; la flecha le salió al corazón, y se hundió en su carro.
Pea naʻe tekeʻi ʻe Sehu ʻae kaufana ʻaki ʻa ʻene mālohi kātoa, pea naʻa ne fanaʻi ʻa Solami ʻi hono vahaʻa nima, pea naʻe ʻasi atu ʻae ngahau mei hono mafu, pea naʻa ne tō hifo ʻi hono saliote.
25 Entonces Jehú dijo a Bidkar, su capitán: “Recógelo y arrójalo en la parcela del campo de Nabot el jezreelita; pues recuerda que cuando tú y yo cabalgábamos juntos tras su padre Ajab, Yahvé le impuso esta carga:
Pea naʻe toki pehē ʻe [Sehu ]kia Pitikali ko ʻene ʻeikitau, “Toʻo hake mo lī ia ki he potu ʻi he ngoue ʻoe tautea ni kiate ia;
26 ‘Ciertamente he visto ayer la sangre de Nabot y la sangre de sus hijos’, dice Yahvé; ‘y te pagaré en esta parcela’, dice Yahvé. Ahora, pues, tómalo y échalo en la parcela, según la palabra de Yahvé”.
‘ko e moʻoni kuo u mamata ʻaneafi ki he toto ʻo Napoti mo e toto ʻo hono ngaahi foha,’ ʻoku pehē ʻe Sihova; ki he potu na, ʻo fakatatau mo e folofola ʻa Sihova.”
27 Al ver esto, Ocozías, rey de Judá, huyó por el camino de la casa del jardín. Jehú lo siguió, y dijo: “¡Hiéranlo también en el carro!” Lo hirieron en la subida de Gur, que está junto a Ibleam. Huyó a Meguido, y allí murió.
Ka ʻi heʻene mamata ki ai ni ʻa ʻAhasia ko e tuʻi ʻo Siuta naʻa ne hola ʻi he hala ʻoe fale ngoue. Pea naʻe muimui kiate ia ʻa Sehu, mo ne pehē, “Tāʻi foki ia ʻi hono saliote.” Pea naʻe fai ia ʻi he hakenga ki Kuli ʻaia ʻoku ofi ki Ipiliami. Pea naʻa ne hola ki Mekito, mo ne pekia ʻi ai.
28 Sus servidores lo llevaron en un carro a Jerusalén, y lo enterraron en su tumba con sus padres en la ciudad de David.
Pea naʻe ʻave ia ʻi ha saliote ki Selūsalema ʻe heʻene kau tamaioʻeiki, pea naʻe fai hono putu ki he fonualoto ʻo ʻene ngaahi tamai ʻi he Kolo ʻo Tevita.
29 En el undécimo año de Joram, hijo de Ajab, Ocozías comenzó a reinar sobre Judá.
Pea ʻi hono hongofulu ma taha ʻoe taʻu ʻa Solami ko e foha ʻo ʻEhapi naʻe kamata pule ʻa ʻAhasia ki Siuta.
30 Cuando Jehú llegó a Jezreel, Jezabel se enteró, y se pintó los ojos, se adornó la cabeza y se asomó a la ventana.
Pea ʻi heʻene hoko mai ʻa Sehu ki Sesilili, naʻe fanongo ʻa Sisipeli ki ai; pea naʻa ne ʻai ʻae loa ki hono mata, mo ne ʻai ʻae teunga ki hono ʻulu, pea sio ia mei he matapā sioʻata.
31 Cuando Jehú entró por la puerta, ella dijo: “¿Vienes en paz, Zimri, asesino de tu señor?”
Pea feʻunga mo ʻene hū mai ʻa Sehu ʻi he matapā ʻoe kolo, naʻa ne pehē, “Naʻe lelei koā ʻa Simili, ʻaia naʻa ne fakapoongi ʻa ʻene ʻeiki?”
32 Levantó el rostro hacia la ventana y dijo: “¿Quién está de mi lado? ¿Quién?” Dos o tres eunucos le miraron.
Pea naʻe hanga hake ʻe ia ʻa hono mata ki he matapā sioʻata, mo ne pehē, “Ko hai ʻoku kau kiate au? Ko hai?” Pea naʻe sio mai mei he matapā sioʻata ha kau tangata tali fekau ʻe toko ua pe toko tolu.
33 Él dijo: “¡Tírala!” Entonces la arrojaron al suelo, y parte de su sangre fue rociada sobre el muro y sobre los caballos. Entonces él la pisoteó.
Pea naʻe pehē ʻe ia, “Laku hifo ia.” Ko ia naʻa nau laku ia ki lalo: pea naʻe puna ʻa hono toto ki he ʻā, pea ki he fanga hoosi: pea naʻa ne malaki hifo ia ʻi hono lalo vaʻe.
34 Cuando entró, comió y bebió. Luego dijo: “Encargaos ahora de esta mujer maldita y enterradla, porque es hija de un rey”.
Pea ʻi heʻene hū mai ki loto fale, naʻa ne kai mo inu, mo ne pehē, “Mou ʻalu, ʻo sio eni ki he fefine malaʻia ni, pea ʻave ʻo tanu ia; he ko e ʻofefine ia ʻo ha tuʻi.”
35 Fueron a enterrarla, pero no encontraron de ella más que el cráneo, los pies y las palmas de las manos.
Pea naʻa nau ʻalu atu ke fai hono tanu: ka naʻe ʻikai te nau ʻilo hano potu ka ko hono ʻulupoko pe, mo e foʻi vaʻe, pea mo e ʻaofi nima.
36 Volvieron, pues, y le contaron. Dijo: “Esta es la palabra de Yahvé, que habló por medio de su siervo Elías el tisbita, diciendo: ‘Los perros comerán la carne de Jezabel en la parcela de Jezreel,
Ko ia naʻa nau toe omi ai ʻo fakahā kiate ia. Pea naʻe pehē ʻe ia, “Ko eni ia ʻae folofola ʻa Sihova, ʻaia naʻa ne folofolaʻaki ʻi heʻene tamaioʻeiki ko ʻIlaisiā ko e tangata Tisipa, ʻo pehē, ‘ʻI he potu [fonua ]ʻo Sesilili ʻe keina ʻe he fanga kulī ʻae kakano ʻo Sisipeli.
37 y el cuerpo de Jezebel será como estiércol en la superficie del campo en la tierra de Jezreel, para que no digan: “Esta es Jezebel””.
Pea ʻe tatau ʻae ʻangaʻanga ʻo Sisipeli mo e kinohaʻa ʻi he funga fonua ʻi he potu ʻo Sesilili; pea ʻe ʻikai ai te nau faʻa pehē, Ko Sisipeli eni.’”

< 2 Reyes 9 >