< Mapisarema 115 >
1 Kwete kwatiri, Jehovha, kwete kwatiri, asi kukudzwa ngakupiwe kuzita renyu, nokuda kworudo rwenyu nokutendeka kwenyu.
Ikkje oss, Herre, ikkje oss, men ditt namn gjeve du æra for di miskunn, for din truskap skuld!
2 Sei ndudzi dzichiti, “Mwari wavo aripiko?”
Kvifor skal heidningarne segja: «Kvar er no deira Gud?»
3 Mwari wedu ari kudenga; anoita zvose zvinomufadza.
Vår Gud er då i himmelen, alt det han vil, gjer han.
4 Asi zvifananidzo zvavo isirivha negoridhe, zvakaitwa namaoko avanhu.
Deira avgudar er sylv og gull, eit verk av menneskjehender.
5 Zvine miromo, asi hazvigoni kutaura, zvina meso, asi hazvigoni kuona;
Dei hev munn, men talar ikkje, dei hev augo, men ser ikkje;
6 zvine nzeve, asi hazvigoni kunzwa mhino, asi hazvigoni kunhuhwidza;
dei hev øyro, men høyrer ikkje, dei hev nos, men luktar ikkje.
7 zvina maoko, asi hazvigoni kubata, tsoka, asi hazvigoni kufamba; uye hazvitauri napahuro pazvo.
Med sine hender grip dei ikkje, med sine føter gjeng dei ikkje, dei hev ikkje mål i strupen.
8 Vanozviita vachafanana nazvo, navose vanovimba nazvo.
Som desse er, vert dei som lagar deim, alle som set si lit til deim.
9 Haiwa imba yaIsraeri, vimbai naJehovha, ndiye mubatsiri wavo nenhoo yavo.
Israel, lit på Herren! Han er deira hjelp og skjold.
10 Imi imba yaAroni, vimbai naJehovha, ndiye mubatsiri wavo nenhoo yavo.
Arons hus, lit på Herren! Han er deira hjelp og skjold.
11 Imi vanomutya, vimbai naJehovha, ndiye mubatsiri wavo nenhoo yavo.
De som ottast Herren, lit på Herren! Han er deira hjelp og skjold.
12 Jehovha anotirangarira uye achatiropafadza: Acharopafadza imba yaIsraeri, acharopafadza imba yaAroni,
Herren kom oss i hug, han skal velsigna, han skal velsigna Israels hus, han skal velsigna Arons hus,
13 acharopafadza vanotya Jehovha, vaduku navakuru zvakafanana.
han skal velsigna deim som ottast Herren, dei små med dei store.
14 Jehovha ngaakuwanzei, mose iwe navana vako.
Herren late dykk auka, dykk og dykkar born!
15 Jehovha ngaakuropafadze, iye muiti wedenga napasi.
Velsigna er de av Herren, han som skapte himmel og jord.
16 Kudenga denga kumusoro ndokwaJehovha, asi nyika akaipa kuvanhu.
Himmelen er himmel for Herren, men jordi hev han gjeve menneskjeborni.
17 Vakafa havasivo vanorumbidza Jehovha, avo vanoburukira kwakanyarara;
Dei daude lovar ikkje Herren, ingen av deim som stig ned i stilla.
18 asi tisu tinokudza Jehovha, kubva zvino kusvikira narini. Rumbidzai Jehovha.
Men me skal lova Herren frå no og til æveleg tid. Halleluja!