< Zvirevo 11 >

1 Jehovha anovenga zviero zvinonyengera, asi zviero zvakakwana zvinomufadza.
The Lord hates dishonest scales, but accurate weights please him.
2 Kana kuzvikudza kwasvika, ipapo kunyadziswa kwasvikawo, asi uchenjeri huri kune akazvininipisa.
With pride comes disgrace, but with humility comes wisdom.
3 Unhu hwavakarurama hunovatungamirira, asi vasina kutendeka vanoparadzwa nokunyengera kwavo.
Honesty guides the good, but deceit destroys liars.
4 Pfuma haibatsiri chinhu pazuva rokutsamwa, asi kururama kunorwira parufu.
Wealth won't help you on judgment day, but goodness saves you from death.
5 Kururama kwavasina chavangapomerwa kunovaruramisira nzira yavo, asi vakaipa vachaparadzwa nezvakaipa zvavo.
The goodness of the innocent keeps them on track, but the wicked fall by their own wickedness.
6 Kururama kwavakarurama kunovarwira, asi vasina kutendeka vanosungwa nezvishuvo zvavo zvakaipa.
The goodness of those who live right will save them, but the dishonest are trapped by their own desires.
7 Kana munhu akaipa afa, tariro yake yaparara; zvose zvaaitarisira kubva pasimba rake zvaparadzwa.
When a wicked person dies, their hopes die with them; what the godless look forward to is gone.
8 Munhu akarurama anonunurwa kubva mudambudziko, uye rigoenda kuno munhu akaipa panzvimbo yake.
The good are saved from trouble, while the wicked get into trouble.
9 Munhu asina umwari anoparadza muvakidzani wake nomuromo wake, asi kubudikidza nezivo akarurama anopunyuka.
Godless people mouth off and destroy their neighbors, but the good are saved by wisdom.
10 Vakarurama pavanobudirira, guta rinofara; vakaipa pavanoparara, kupembera nomufaro zvinonzwikwa.
The whole town celebrates when good people are successful; they also shout for joy when the wicked die.
11 Kubudikidza nokuropafadzwa kwomunhu akarurama, guta rinosimudzirwa, asi nomuromo womunhu akaipa rinoparadzwa.
Ethical people are a blessing to a town, but what the wicked say destroys it.
12 Munhu anoshayiwa uchenjeri anoseka muvakidzani wake, asi munhu anonzwisisa anodzora rurimi rwake.
People who run down their neighbors have no sense; someone who's sensible keeps quiet.
13 Guhwa rinoparadza chivimbo, asi munhu akavimbika anochengetedza zvakavanzika.
A gossip goes around telling secrets, but trustworthy people keep confidences.
14 Nokuda kwokushaya utungamiri rudzi runoparara, asi varayiri vazhinji vanoita kuti kukunda kuvepo.
A nation falls without good guidance, but they are saved through much wise counsel.
15 Uyo anoisira mumwe rubatso zvirokwazvo achaona nhamo, asi ani naani anoramba kumbundana maoko achiita mhiko achapona.
You'll get into trouble if you guarantee a stranger's loans—you're far safer if you refuse to make such pledges.
16 Mukadzi ane mwoyo munyoro achakudzwa, asi varume vane utsinye vachawana pfuma chete.
A gracious woman holds on to her honor just as ruthless men hold on to their wealth.
17 Munhu ane tsitsi anozviitira zvakanaka iye pachake, asi munhu ane utsinye anozviunzira dambudziko.
If you're kind, you'll be rewarded; but if you're cruel, you'll hurt yourself.
18 Munhu akaipa anowana mubayiro wokunyengedzera, asi uyo anodyara kururama anokohwa mubayiro wechokwadi.
The wicked earn wages that cheat them, but those who sow goodness reap a genuine reward.
19 Munhu akarurama zvechokwadi anowana upenyu, asi uyo anotevera zvakaipa anoenda kurufu rwake.
Do what's right, and you will live; chase after evil and you will die.
20 Jehovha anovenga vanhu vane mwoyo yakaipa, asi anofarira avo vane nzira dzisina chadzingapomerwa.
The Lord hates perverted minds, but is happy with those who live moral lives.
21 Zvirokwazvo akaipa acharangwa bedzi, asi vakarurama vachasunungurwa.
You can be certain of this: the wicked won't go unpunished, but the good will be saved.
22 Sezvakaita mukaro wegoridhe mumhino dzenguruve, ndizvo zvakaitawo mukadzi akanaka pachiso asi asina njere.
A beautiful woman who lacks good judgment is like a gold ring in a pig's snout.
23 Chishuvo cheakarurama chinoguma mune zvakanaka chete, asi tariro yeakaipa inogumira mukutsamwirwa.
Good people want what's best, but what the wicked hope for ends in death.
24 Mumwe munhu anongopa pachena, asi achitowana zvimwe zvakawanda; mumwe anonyima zvaanofanira kupa, asi agova murombo.
If you give generously you receive more, but if you keep back what you should give, you end up poor.
25 Munhu anopavhurira achabudirira; uyo anomutsiridza vamwe achamutsiridzwawo.
If you're generous, you'll become rich; give someone a drink of water, and you'll be given one in return.
26 Vanhu vanotuka munhu anounganidza zviyo vamwe vasina, asi mukomborero uchava korona youyo anofarira kutengesa.
People curse those who hoard grain; but they bless those who sell.
27 Uyo anotsvaka zvakanaka achawana nyasha, asi zvakaipa zvinosvika kune uyo anozvitsvaka.
If you look to do good, you'll be appreciated; but if you look for evil, you'll find it!
28 Ani naani anovimba noupfumi hwake achawa, asi akarurama achanaka seshizha nyoro.
If you trust in your riches, you'll fall; but if you do good, you'll flourish like green leaves.
29 Uyo anouyisa dambudziko kumhuri yake achagara nhaka yemhepo chete, uye benzi richava muranda womunhu akachenjera.
If you cause trouble in your family, you'll inherit nothing but air. Stupid people end up as servants to those who think wisely.
30 Chibereko chokururama ndiwo muti woupenyu, uye anotungamirira mweya yavanhu kuruponeso ndiye akachenjera.
The fruit of the good is a tree of life, and the wise person saves people.
31 Kana vakarurama vachiwana zvakavafanira panyika, ko, kuzoti akaipa nomutadzi!
If the good are repaid here on earth, how much more will the wicked who sin be repaid!

< Zvirevo 11 >